TheRoller

Nebol to najlepší film, aký som videl. Nemal dej plný zvratov, obrovský rozpočet ani efekty za milióny dolárov. Mal však peknú myšlienku a skvelé herecké obsadenie, z čoho vznikol ten najkrajší film, aký som kedy videl. Prekrásna, mladučká Audrey, charizmatický Gregory Peck a fotoaparát v zapaľovači - to je jedna z neprekonateľných kombinácii. Pri žiadnom inom filme som nemal také pocity, ako pri záverečnej scéne Prázdnin v Ríme. Krása!

"I finished my play." Pôvodný komentár nebol podľa mojich predstáv. Nieže by tento bol, ale aspoň bude dlhší. Vlastne ani neviem, ako to všetko opísať. Ian McEwan stvoril jeden z najlepších a jednoznačne najdojímavejší príbeh, aký poznám. V skratke, čo sa mi na knihe páčilo a nepáčilo: Páčila sa mi celá prvá časť v Surrey - vo filme sú dve scény, ktoré sú zobrazené z dvoch pohľadov. V knihe je tak zobrazená celá časť. Veľmi sa mi páčili celkové opisy, najmä vnútorného rozpoloženia a pocitov - pri sledovaní filmu som mal pocit, že práve vďaka tejto stránke knihy chápem, a tým pádom si o to viac dokážem užiť, asi trikrát toľko (!), ako pri prvom pozretí bez prečítania knihy. Čo sa mi na knihe nepáčilo: zobrazenie druhej časti v tom, že to autor príliš rozťahoval - ako časť Robbieho (na druhú stranu to možno bolo aj dobré - opis neskutočne dlhej cesty, po ktorej kráčala celá armáda do Dunkerque, ktorý je vo filme úplne vynechaný, bol taký dlhý, až som mal pocit, že kráčam s nimi), tak časť Briony (opäť to malo z určitého pohľadu svoje čaro - McEwan dokonalo vystihol, zachytil a opísal to "ticho pred búrkou", keď sa nemocnica celá vyprázdnila a čakalo sa na najhoršie). Takže si vlastne tak trochu protirečím, ale jedna vec, ktorá sa mi na knihe naozaj nepáčila bolo takmer úplne vynechanie Cee, čo naštvalo o to viac, keď ju hrá Keirinka, resp. som mal pocit, že na základe knihy by to mal byť film v prvom rade o Briony, Robbiem a Cecelia by mala mať tak tri repliky. Možno to tak nie je, no mne to tak prišlo. Našťastie, a tým sa dostávam, čo sa mi páčilo a nepáčilo na filme, vo filme som tento pocit - takmer úplne vytesnenie Cee z deja - absolútne nemal. A to považujem za najväčšie pozitívum filmu. Ďalšie plus - dokonalé okresanie častí knihy, ktoré boli z 98% doplnkové, než podstatné (napr. vo filme mala Cee zelené šaty hneď a bolo to skvelé, v knihe, a to mi prišlo asi ako najzbytočnejšia časť knihy, si ich menila asi na 843 stranách..., už spomínaný príchod do Dunkerque, celková časť Briony v nemocnici). Na jednej strane to bolo skrátené na prijateľnú dĺžku, no na strane druhej nebolo vynechané nič podstatné. Z knihy mi fakt chýbala asi len jedna scéna - vynechanie chytania prasaťa v Dunkerque - čo je v porovnaní kniha/film až neuveriteľný výsledok. Veľa maličkostí z knihy, na prvý pohľad nepovšimnuteľných, majú do jednej miesto aj vo filme a aj keď sa v konečnom dôsledku film od knihy podstatne líši (finále sa zhoduje len myšlienkou), stále je to to isté. Neviem to dobre vyjadriť,ale ako dokonalo McEwan napísal knihu, tak dokonalo napísal Hampton scenár, a to mal asi o stokrát ťažšiu úlohu. Keira je neprekonateľná a prekrásna. James je pre mňa, aj vďaka tomuto výkonu, najlepší herec mladej generácie. Všetky tri Briony tvoria tri piliere filmu a držia ho neuveriteľne pevne. Kamera - jeden dlhý záber bez strihu v Dunkerque - neopísateľná, hudba geniálne premyslená do posledného tónu. Joe Wright - naňho nemám bohužiaľ slová - ak by som ho stretol, tak by som ho objal (a to som stále do Keiry) a ďakoval do odpadnutia. Kniha je vždy lepšia ako film, pretože dokáže vyjadriť to, čo film nedokáže. Má časť rozprávať o tom a rozpracovať to, na čo film čas nemá. Ja by som pokojne dokázal pozerať aj 7 hodinový film v tomto zložení, aby v tom bolo všetko, čo v knihe, ale nie je treba. Tento film je tak isto dobrý, ako kniha, podľa ktorej vznikol. Dokonca, čo je trochu paradox - je to tak dobre spracované ako celok - napísané, zahrané, zrežírované, nasnímané a ozvučené, že ak by mi niekto povedal, že najskôr bol natočený film a na základe jeho scenára bola napísaná kniha, ktorá obsahuje rozširujúci dej, tak by som tomu uveril. Až tak dobre je to natočené. Komplexne, prihliadajúc na každú jednu stránku, ide o najlepší film, aký som videl. Slovom, ak by kniha mala 100 strán, obsahujúc časti dokonalé (90 strán) a časi zbytočné (10 strán), tak film by z 10 zbytočných strán neobsahoval ani jeden jediný riadok t.j. ani sekundu (!), a z tých 90 dokonalých sa do filmu podarilo dostať 89 a pol strany. Nedokážem prestať žasnúť, ako niekto mohol dokázať tak ohromný výsledok. Za dve hodiny zobraziť knihu bez toho, aby to neubralo ani gram na celkovom dojme (to "dokonalé", čo chýba z knihy vo filme (pre tých, ktorý by ešte neboli stratení - tá polovica pomyselnej strany :) ) si film kompenzuje koncentráciou zvyšných skvelých momentov a vynecháva momenty nie tak podstatné a zaujímavé). Stále je toho ale strašne veľa, čo by sa dalo o Atonement ešte povedať a zaslúžilo by si byť povedané, vyjadrené - ako o knihe, tak o filme - ale už nenachádzam vhodné slová. Pri filme som pri prvom pozretí mal v oku slzu. Pri knihe som o pol tretej ráno, po dočítaní, plakal. Pri filme som pri druhom pozretí plakal ešte viac, ako pri knihe. Film mám rád ešte o to viac, že v ňom hrá moja najmilejšia herečka súčasnosti. Kúzelný zážitok, ku ktorému sa nedá nevrátiť - ako ku knihe, tak k filmu. A rovnako ako sa kniha zaradila medzi moje najobľúbenejšie, bolo by nefér, ak by tam tak nepatril aj film. " Nie je minúty, aby som na teba nemyslela. Milujem ťa. Počkám na teba. Vráť sa. Cee."

Jedna z najlegendárnejších divadelných inscenácii, ktorá sa vďaka parte skvelých ľudí, na čele s Henrym Fondom dostala pred zraky divákov prostredníctvom filmu. Minimálny priestor, z ktorého je vyťažené maximum. 11 skvelých hercov, jeden výnimočný. Brilantný scenár uchopený pevne do rúk kvalitnou réžiou. Film, ktorý preveril čas a aj keď mu šliape na šesťdesiatku, stále patrí medzi špičku kinematografie. To snáď hovorí za všetko.

Po pozretí tohto filmu sú emócie u každého jasné. U mňa to bol jeden z najkrajších filmových zážitkov (rovnako, ako pri Prázdninách v Ríme, čím to bude?) Film skončil, ja som vypol TV a s pekným pocitom som sa vybral spať. Celá tá krásna zmes pocitov sa vrátila z ničoho nič pred pár dňami. Človek si len tak vykračuje cez centrum Viedne smerom k trhom, pozerá po krásnej výzdobe a obchodoch a zrazu BUM! Na jednom rohu stojí obchod zvaný TIFFANY & CO. Aby toho nebolo málo, práve je a zastaví sa pred výkladom. Až vtedy som si uvedomil, že ten film nie je krásny, ale zázračný. Nikto nie je dokonalý, pretože Audrey Hepburn, bohužiaľ, už zomrela.

"Fuck the vows, it's the years you can't undo. You will never be able to take away the years with her husband."________ TO CHEAT OR NOT TO CHEAT, that is the question! Zo začiatku to vyzeralo na Closer 2 s rovnako dobrým obsadením. Už som dokonca bol pripravený, že Keiru zotne klasický žltý newyorský cab, keď sa najskôr pozrie po londýnsky doprava...nestalo sa. Popravde, v niektorých smeroch mi to prišlo dokonca lepšie ako Closer a Keira miestami lepšia ako Natalie. Celkovo som už dlho nevidel tak komplexné a silné obsadenie vo filme (vrátane psa). Miesta, ktoré by v iných filmoch boli hluché, Clint Mansell vyplnil kúskom svojej geniality, ktorá celkovému dojmu pridala minimálne 15%. Maximálne ma dostala záverečná scéna, kde Sam Worthington je relatívne "v pohode" a nemal by byť a Keira, ako je v troskách a nemala by byť. Alebo hej? Každopádne, taký herecký výraz, to chce viac ako ten najväčší talent. Last Night, ako tak čítam, je šíp, ktorý vás buď úplne minie, alebo trafí presne do čierneho. Osobne už teraz premýšľam, kedy si to pustím znovu a vzhľadom na rozumnú minutáž mám chuť hneď teraz, bezprostredne po prvom pozretí. 100% /EDIT/14.2.2015/: Tak som si dal na Valentína zaujímavý rewatch (že je Valentín som si v súvislosti s týmto filmom, akýmsi jeho antonymom, uvedomil až pri písaní dátumu za editom :) ). Bál som sa, že na druhýkrát ma to už nezoberie/neohúri tak, ako na ten prvý. Našťastie, nestalo sa. Bolo to dokonca lepšie, všimol som si viac vecí (pes najskôr v strede sedadla, potom na kraji) a tak sa ten film stal ešte dokonalejší ako sa zdal predtým. Bez zbytočnej scény, každá sekunda má svoje miesto. Na druhýkrát som si našiel lepšiu cestu aj k dvojici Sam - Eva, dvojica Keira - Guillaume alias francúzsky Patrick Dempsey, tam proste nemám slov. A asi nikdy ani neprídu, pretože asi ani neexistujú. Chémia medzi nimi je tak dobrá a reálna, že to nevidíte ani u ľudí, ktorí sú naozaj zamilovaní. U Guillauma by som sa ani veľmi nečudoval, ak by bol do Keiry naozaj. A priznajme si, nečudoval by som sa ani Keire. :) Aspoň by sa mnohé vysvetlilo - hlavne to, že tak dokonalo snáď nemôže hrať nikto. Geniálne napísané, geniálne natočené, geniálne zahrané a geniálne ozvučené. Flawless. Nikdy neprestanem byť Keire vďačný, že šla do tohto projektu. Svojim spôsobom ten najlepší film, aký som kedy videl - obhájil si miesto nielen v TOP10, ale dostal sa do TOP5.

"Som jediný žijúci človek, ktorý zaútočil na Audrey Hepburn na verejnosti." - Alan Arkin Tak to teda boli nervy! Mám rád filmy na rozhraní žánrov dráma/thriller s občasným prvkom hororu. Filmy, ktoré ma počas ich sledovania dokážu vystrašiť, držať v napätí, ale po ich pozretí nemusím chodiť týždeň s žalúdkom na vode a srdcom v gatiach. Wait Until Dark mi túto zmes dokonalo predostrel. Frederick Knott zamiesil cesto (predloha), Terence Young z neho vymodeloval nezabudnuteľný zážitok (réžia), Charles Lang mi to majstrovsky ukázal (kamera), Henry Mancini bravúrne ozdobil (hudba) a herci úžasne podali. Nezostalo mi nič iné, len hltať jednu scénu za druhou. Alan Arkin je v roli inteligentného maniaka neprekonateľný, najmä v slovnej interpretácii. Jeho hlas a spôsob rozprávania tvoria asi 70% z celkového prejavu a ja mám chuť si prestreliť koleno za to, že prvý krát som ho sledoval s dabingom. U Audrey sme zvyknutí na romantické slaďáky napumpované jej plnou krásou, Wait Until Dark je popri The Children's Hour jej najvážnejšou rolou vôbec. Opäť plne dokazuje, že nie je len okúzľujúca tvárička z Raňajok u Tiffanyho, ale pani herečka. Jednoducho skvelý výkon a mám pocit, že pri vyberaní Oscara za hlavnú herečku dostal nejaký nízkofrekvenčný človiečik informáciu s priezviskom Hepburn, ale nepočul Audrey, a tak to dal tej staršej tete. Inak si nedokážem tento prešľap vysvetliť. Za svoj posledný veľký film a jeden z najlepších výkonov (vlastne, kedy bol zlý?) si zaslúžila Oscara tak ako nikto. Vedľajší herci, najmä Richard Crenna držia krok s hlavným obsadením a spoločne vytvárajú dokonalé predstavenie. Podčiarknuté nervy drásajúcou hudbou Henryho Manciniho si film plne zaslúži 5*.

"Vieš ako sa dostať do Carnegie Hall? Cvikom..." Toto je vojna! Myslel som si, že dva a pol hodinová stopáž je na túto tému ukrutne veľa. Prvý omyl. Tiež som si myslel, že Tarantino a 2. svetová vojna nemôžu ísť dokopy. Druhý omyl. V tomto filme som nenašiel ani jednu minútu, počas ktorej by som sa nudil - to je u mňa veľmi zriedkavý jav, ktorý sa často nedostaví ani v tých najlepších filmoch. Po skončení filmu som bol presvedčený o 4*, niečo mi tam chýbalo. Po premietnutí v mysli som si uvedomil, že tam nechýbalo absolútne nič. Tarantino to znovu dokázal + bol som presvedčený, že vo filme o 2. svetovej vojne (Život je krásny vynímajúc) sa nemôžem zasmiať. Tretí omyl.

"The mirror. It's broken." - "Yes, I know. I like it that way. Makes me look the way I feel." Pozretie tohto filmu som odkladal snáď najdlhšie zo všetkých, nevedno prečo. Každý žáner má svojho vrcholného predstaviteľa, pre romantickú komédiu je to The Apartment. Billy Wilder bol pravdepodobne naozaj génius v tom, čo robil. Napísať niečo tak výnimočné, tak presné, tak pravdivé... už len ten výber témy - téma, ktorá nestarne a bude aktuálna, kým ľudia budú ľuďmi. Navyše sa dá uplatniť obojstranne - ako pre ženy, ktoré si vždy (okey, väčšinou?) vyberajú "wrong guys" namiesto nás, milých gentlemanov, tak pre mužov, ktorí sa zvyknú zamilovať do tej nesprávnej. Ako môžme vidieť, film má vyše 50 rokov, takže táto záležitosť tu vždy bola, je a aj bude. Ja len stále nechápem, ako to mohol Billy tak dokonale spracovať a vystihnúť. Shirley je jednoducho na zožratie. Byť Jackom Kruschenom, trvám na upravení scenáru a pílim uši Billymu, kým by nepovolil - dávať také silné facky niečomu tak prekrásnemu, krehkému, s takým úsmevom...no ja bych to nedokázal. Postava Jack Lemmona je postavou, s ktorou sa asi najviac zo všetkých, ktoré som mal tú česť doteraz spoznať, zhodujem. Večne optimistický, osamelý, vo vnútri smutný, no navonok usmievavý, s dobrou náladou, nestrácajúci nádej, navyše nie veľmi šťastne zaľúbený. Celkom zarážajúca podoba a ja tlieskam Jackovi, ako bravúrne ma zahral. Takže kto by ma chcel spoznať na tých 70%, hor sa do tohto klenotu kinematografie. Plne zaslúžené Oscary, premenené mohli byť pokojne aj zvyšné nominácie. Keď sa na scénu dostal Silvester, veľmi som dúfal, že príde aj Auld Lang Syne - skladba, ktorá je nádherná, predstavuje pre mňa oslavu života na strane jednej a v svojich tónoch obrovský smútok na strane druhej, presne opisujúc moju častú náladu. Náladu, ktorá má aj C.C. Baxter. Tak presné načasovanie, v akom prišla tá pieseň, som ešte nezažil a aj kvôli tomuto momentu sa toto dielo Billyho Wildera nezmazateľne zapísalo medzi najlepšie a, čo je pre mňa osobne viac, najkrajšie filmy, aké som videl a ku ktorým sa bez váhania, veľmi rád vrátim. Úsmev Shirley pri nápise THE END je samostatná kapitola. Okrem iného dokonalý predstaviteľ tej najkrajšej éry filmu. Bóže, ja to chcem vidieť znova. A hneď ako to skončí znova. Prekrásny, naozaj prekrásny film. Najlepší moment: C.C. Baxter (Jack Lemmon) zisťuje, ako to je s rozbitým zrkadlom Fran Kubelikovej (Shirley MacLaine). /EDIT/31.12.2014/: Po dnešku odskúšané, potvrdené - ak zakončiť rok nejakým filmom, je to Byt. A nielen preto, že sa odohráva (aj) na New Year's Eve. Na Silvestra definitívne tá najlepšia voľba. Ten film je tak krásny, že je to tá najlepšia voľba kedykoľvek. Ale na Silvestra... ! Pre mňa odteraz jednoznačná tradícia. Navyše som práve zistil, že Oscara filmu odovzdala my darling, Audrey Hepburn, takže nie je o čom. :)

Ak by mal film len prvých 6 minút, vyrozprával kapitolu Coca-Cola, bol by to jeden z najlepších krátkometrážnych filmom, aký bol kedy natočený. Pokračoval tak, ako pokračoval. Ak by nebol kórejský, ale americký, stratil by všetko čo má. Všetko emotívne by bolo strašné klišé, všetko mierne sentimentálne by bolo neúnosne sentimentálne. Ono to v podstate JE strašné klišé a neúnosne sentimentálne, ale zabalené do v našich končinách neznámeho pozlátka podporovaného skvelou hlavnou dvojkou a príjemnou hudbou, a preto to tak dobre funguje. Slza bola na kraji, ale ani ju to nevyhodilo z jej miesta. To "100% plakanie" a "jeden z najlepších filmov" by som až tak nehrotil. 85% EDIT/18.9.2016/: ... že mám v hlave zmizík. Bože, to som pred vyše troma rokmi bol ale tupý. Z jedného pohľadu sa na film síce dá pozerať tak, ako ja predtým, ale mám pocit, že je to len pohľad človeka, ktorý si ešte neodžil toľko, koľko potrebuje, aby pochopil takýto film a jeho rozmer. To, ako človek dáva pozor a viac si všíma veci (príznaky choroby už v podstate od začiatku: "Prepáčte, som zábudlivá." ), len potvrdzuje, že scenáristicky a celkovo po technickej stránke je film rovnako na vysokej úrovni. Realistický a rozprávkový, krutý a nádherný, smútok a šťastie, slzy a smiech. Či tento film nie je najbližším ekvivalentom života samého vôbec... Milujem ťa nikdy neznelo tak krásne - aj keď od muža a v kórejčine. Pamäť mám síce ešte relatívne dobrú, ale tento film mi dušu rozbil tesárskym kladivom na milióny kúskov. Takže beriem späť = 100% plakanie a jeden z najlepších filmov, dnes pokojne prehlasujem bez hrotenia. 100%

Ak mám dve hodinky času, chuť na komédiu, krimi, drámu, romantiku a ľahký šmrnc paródie, voľba je jasná. Šaráda sa pohráva s žánrami, mieša ich jeden cez druhý a pritom sa vzájomne vôbec nehádajú. Skvelý námet spracovaný do ešte lepšieho scenára. Kopa dialógov je nezabudnuteľná, navyše opradená humorom, ktorý mám najradšej. Tak skvelý scenár a precízna režijná práca by urobila z tohto filmu nadpriemerný zážitok aj s úplne neznámym obsadením. Kombináciou Cary Grant, Audrey Hepburn + ďalší štyria skvelí vedlajšáci je však film posunutý do ďalšieho, vyššieho levelu. Teda vlastne, ten vyšší level preskočil a dostal sa ešte na ten za ním... Predstavte si všetky skvelé vlastnosti ženy ako herečky a ženy ako takej - to je Audrey Hepburn. Predstavte si to isté v mužskom vydaní - To je Cary Grant. Aj keď by neuškodilo, ak by predstaviteľ jeho roli bol aspoň o 10 rokov mladší, Cary svojou profesionalitou a s charizmou o veľkosti Burdž Chalífy prebíja svoju vekovú nevýhodu na plnej čiare. Druhá polovica filmu sa môže zdať niekomu slabšia, no ja som nemal ten pocit. Atmosféra s hitchcockovským nádychom sa dala celý čas krájať, ani na chvíľku som sa nenudil a to práve vďaka skvelému scenáru, réžii a ešte lepším hercom. To všetko podčiarkuje hudba Henryho Manciniho. K filmom ako je tento sa vraciam najradšej a je veľká škoda, že dnes už tento druh vyhynul - najmä po humornej stránke. Nezostáva povedať nič viac, len že asi začnem zbierať známky.