ScarPoul

Prepojenie sci-fi a detektívky s drsnej školy. Noirová atmosféra a futuristické vyústenie. Po druhej renesancií, môj druhý favorit v komplexnej štúdií mytológie zvanej Animatrix. Prečo sa netočia podobne filmy? Doslova som slintal nad perfektnou vizuálnou zložkou a zádumčivým hrdinom. Chcem viac, viac , viac!

Ach, ako veľmi obľubujem to éterické a mystické prostredie starodávneho Japonska. Tento príbeh mi ulahodil. Súboje aj prostredie, s ktorým sa tvorcovia znamenite vyhrali. Lenže, aj napriek kráse, to postrádalo tú poslednú kvapku dokonalosti a to väčšie ponorenie sa do mytológie. Tento príbeh rozvíjal len jeden z aspektov. A na to aby sme skutočne precítili potrebujeme vedieť viac. Hlavne ak tie aspekty už dávno poznáme. Ale v rámci celku je to nepodstatná výčitka.

Jeden z najsilnejších príbehov. Tá miera úzkosti, ktorá ma obklopila počas sledovania bola zároveň tou emóciou, ktorá ma neskutočne potešila. Sila príbehu v značnej miere spočíva v jednoduchosti aj keď aj v tomto prípade platí, že všetko je to o detailoch. Dokonalé vykreslenie konca a apokalypsy. Skvelé prepojenie s prvým filmom a hlavne je to funkčné aj ako samostatný príbeh. Jeden s top príbehov s Animatrixu.

Isaac Asimov by mal radosť. Pretvorenie jeho myšlienky o duchoch v strojoch, je tu dovedené do veľmi krásnej metafory. Na malom priestore sú tu podávané fakty, ktoré viedli k vojne medzi ľuďmi a strojmi. Všetok strach a nenávisť voči technike, ktorú si ľudstvo samo vytvorilo má biblický charakter a tvorí v určitej miere aj paralelu k súčasnému fungovaniu sveta. Veľmi silné.

Matrix bol udalosťou tisícročia. Nečudo že sa machri na poli animácie rozhodli ukázať nám viac s tohto sveta a z mytológie. Tento diel rozpráva o udalostiach tesne pred druhým dielom. Kedy zisťujeme plán strojov napadnúť posledné mesto ľudí. Vizuálne úchvatné dielko, v 3D prevedení - z veľmi peknou hrdinkou.

Sú seriály, ktoré dokážu fungovať stále a stále, bez ohľadu na to, koľko dejových odbočení základná zápletka má, alebo ako sa postavy počas celého diania vyvíjajú. My name is Earl je jeden s týchto seriálov. Bavilo ma to. Na každý diel som sa tešil a partu s Camdenu som si obľúbil. Jason Lee sa objavil vo svojej najvďačnejšej úlohe. Jeho looser snažiaci sa konať dobro je veľmi krásne podaný a vďaka tomu obohatený o veľa vtipných momentov. O ostatných postavách sa vyjadrovať ani nemusím. Nikto mi tam nevadil a po Earlovi som najviac zbožňoval Krabmana. Ten černoch mal skrátka niečo do seba, obhliadnúc fakt, že myslel stále pozitívne a že bol vlastne vytrénovaný špión. Seriál fungoval na princípe zatajovania a objavovania. Keď sa neriešil nejaký problém zo zoznamu, tak sa riešili vzťahy hrdinov, ktoré išli stále hlbšie a hlbšie a dodávali tomu ten správny náboj. Jednoducho to malo za následok , že ste tie postavičky obľúbili. Seriál postupne odhaľoval ich minulosť a robil to podstatne lepšie ako sa to darí trebárs How I Met Yout Mother, kde toho začína byť na môj vkus veľa. Tak veľa že sa tam strácam. Nebyť slabšej tretej série, kde bol Earl vo väzení a v kóme, čo troška dynamiku predošlých sérií brzdilo, bolo by to za plný počet. Takto to je 1 séria 100%, 2 séria 80% 3. séria 60% a 4 séria 80%. Výborná vec, ktorá bohužiaľ skončila neuzatvorená.

Jeff Dunham ako by strácal to, čo ho robilo tak originálnym. Možno je to tým, že jeho vtipy sú stále o tom istom. Jeho postavičky neprechádzajú žiadnym vývinom, len si robia srandu s vecí, s ktorých si robili srandu aj predtým - rasistické vtipy, vtipy o Jeffovej homosexualite. Ide o to, že keď to vidíte v troch rôznych predstaveniach, tak je niečo zle. A hovorím o troch rôznych predstaveniach. Ale tak očividne ho Američania majú radi, takže predpokladám, že pár takýchto úžasných výstupov ešte zažijeme. Ale na druhú stranu Peanut a José zase bodovali. Naozaj ich mám rád. Inak priemer, ktorý je len slabým odvarom a pripomienkou tých vystúpení, kvôli ktorým som si Jeffa ako stand up komika zamiloval.

Na filmy Marca Forstera sa vždy veľmi teším. Považujem ho za jedného z najtalentovanejších režisérov súčasnosti a mám rád rozmanitosť jeho filmov a spôsob akým narába s postavami. Nejedná sa o režiséra, ktorý by mal vo filmovom priemysle takú silnú pozíciu ako taký Jackson, Fincher, alebo Jason Reitman, ale aj tak mám jeho tvorbu rád. Machine Gun Preacher je citlivá dráma jedného človeka v atraktívnom prostredí, ktorá obsahuje silné posolstvo. Páčilo sa mi, že viera nebola dominantá, aj keď bola rozhodujúcim elementom v konaní hrdinov. Celý príbeh je o hľadaní si svojho miesta na svete a zmyslu života a táto téma sa Forsterovi podarila. Aspoň do určitej miery. Jedna vec, ktorá sa filmu dá vytknúť je absolútne presné vystavanie príbehu a dejových línií. Vedel som, kam bude ten či onen skutok smerovať a práve preto ma nič vo filme neprekvapilo. Všetko som očakával, pretože som to už kopec krát videl a keď už pre nič iné pre prerod človeka sú to nevyhnutné skúšky. Páčila sa mi únosnosť naturalistických scén aj spôsob akým bola viera vo filme prezentovaná. Ku hereckým výkonom sa nemusím vyjadrovať. Na každého herca bola radosť pozerať. Machine Gun Preacher nie je s tých filmov, ktorý by lámal rekordy, alebo si vyslúžil rôznorodé nominácie. Je to obyčajný ľudský príbeh, ktorý je citlivo podaný a citlivo zahraný. Dostal som presne to čo som potreboval a nič viac.

Jeff Dunham sa naladil na Vianočnú náladu a vytvoril si jedno pekné stand up vystúpenie, v ktorom nám prezentuje svoje najpamätnejšie postavičky a núti ich konfrontovať sa s duchom Vianoc. Bezpodmienečne najlepší sú Peanut a Achmed. Tí ostatný ma akosi nezaujali a hlavne úvod - aj napriek celkom vtipnej zápletke a bez bábik - je akosi hlasovou sebadeštrukciou. Očividne to Jeff robí tak dlho, že sa pri normálnom rozhovore akosi zaplietol do afektu. Prišlo mi to každopádne menej originálne ako pôvodne dve predstavenia, ktoré mám úprimne rád. Toto som si užil, ale čaro tých pôvodných sa akosi vytratilo? Žeby tam bol závan komercie? Neviem, každopádne znesiteľné, ale ničím výnimočné predstavenie človeka, ktorý má svojbytný talent a v tom čo robí je značne neprekonateľný.

Je to tu. Oficiálne oznamujem že som sa pustil do tohto seriálu a plánujem ho dokončiť a spoznať všetko, čo ospevujú moji známy. Zatiaľ som s dobrodružstiev Muldera a Scullyovej videl len dva filmy a bol som z nich nadšený, čo je vlastne prípad aj tohto pilotného dielu. Všetko tajomné a nevysvetliteľné mi robí poslednú dobu strašný pôžitok a všetky tie konšpiračné teórie a paranormálne javy, ktoré sú tu len v náznakoch zobrazené, alebo spomenuté, budujú predzvesť niečoho epického. Mýtus Aktou X hovorí za seba, preto keď som pozeral tento diel mal som v sebe akúsi úctu a ten pocit, ktorý som mával ako malý chlapec, keď som to náhodou uvidel na televíznej obrazovke. Rozhodne sa mám na čo tešiť. A tento diel( aj napriek celkom odfláknutému vyriešienu) má v sebe presne ten hnací motor, vďaka ktorému si idem pozrieť ďalší diel.