Sacrex

Prijemný film, čo neurazí. Poteší, možno zahreje. K slzám ma nedoviedol, ani som s napätím nečakal čo bude ďalej, ale predsa mi to niečo dalo. Iný pohľad na svet. Ukazuje tajomstvo lásky, ako väčšinou býva bláznivá a nelogická. My nerozhodujeme o tom kedy sa zamilujeme. Pousmial som sa nad tým. Shakespeare to mal dobre zratané v hlave aj v srdci. Odporúčam si pozrieť každému, kto to ešte nevidel. Ale druhý krát by sa mi to pozerať nechcelo. Možno o rok. + záver je celkom vtipný. Povzbudí na duchu. 70%

Som verný fanúšik hororového žánru, tak ma veľmi zaujímalo, čo dokázali tí naši slovenskí majstri vytvoriť a bol som milo prekvapený, lebo sa im to podarilo. Tento snímok môžem bez výčitiek porovnať so zahraničnou tvorbou. V prvej pasáži filmu atmosféra nepríjemne (príjemne) gradovala a ja som s napätím čakal, čo bude ďalej. Film som pozeral sám, doma po tme. Bola to dosť psycho atmosféra. Tuhé napätie z nevedomosti toho čo sa bude diať. Práve toto mám na hororoch tak rád. Podobné pocity som mal pri filme Shining. Avšak akonáhle bolo tajomstvo odhalené, nervy drásajúce napätie upadlo. Film sa zmenil na obyčajnú lakačku, keď na hercov niečo vyskakuje a vy neviete kedy a kďe (REC). Miestami som musel od strachu stíšiť zvuk alebo si zakryť oči, ale už žiadne iné potešenie neprišlo. Trošku slabší záver, par čudných vecí a konanie hercov for no reason, ale užil som si to. 65%

Jáááj Škoda. Tak som sa na ten film tešil a také som mal očakávania, až som to asi prehnal a po filme som odchádzal smutný a nenaplnený. Čakal som, že skúsený Peter Jackson to uhrá lepšie. No čo, nevadí. Celkom bežný je problém, keď hrubú knihu musia stlačiť do krátkeho filmu a potom sa ľudia vyhovárajú, že čo všetko z toho vypadlo a že kniha bola oveľa lepšia, lebo tam bol zachytený celý dej a podobne. Avšak pri našom hobbitíkovi nastáva opačný problém. Čo s knihou, ktorá má 240 strán (v malom vydaní). No predsa natočíme trojhodinový film. Počkať, tri hodiny je málo, spravme další trojhodinoví. Alebo vieščo, je to málo komerčné, rozdelme to ešte do jednej trojhodinovej časti. Povedal som si: Dobre, ukážte sa, ak si tak veríte. Tak som si sadol do kina, kupil velky nachos ( aj z toho mi zle prišlo) a sledoval som čo sa bude diať. Pretrpel som reklamy pred filmom. Začal film. Pretrpel som si prvú nudnú polhodinu a modlil sa aby to bola ďalšia reklama na konci ktorej sa zjaví Bilbo ponúkajúci zľavu mobilného operátora. Nestalo sa tak. Film pokračoval ďalej. Po hodine, ktorá mohla mať krásnych svižných 15 minút sa konečne začalo niečo diať a rozprávkové bytosti sa začali vynárať. Musím uznať, že akcia, efekty, vtípky a rozpočet neboli až také zlé a boli na celkom kvalitnej úrovni. Dlhý začiatok, ešte strávim, ale čo fakt nestrpím, sú dialogy a slabý scenár. Celú dobu som hľadal pointu toho zhonu, ktorý na plátne prebiehal. Aspoň náznak nejakej myšlienky. Aspoň niečo, čo by zahrialo moje umelecké srdce. Nič. Neviem, či som bol len zle naladený, alebo som to proste nezachytil. Iba na záver, na veľa, z toho filmu niečo povrchové vyšlo. Tak, vravím si OK. Zabavili sme sa. Akcia slušná, ale práveže až príliš veľa akcie. Peťo, dobudúcna ti radím: Skráť to na dve hodky, uber náhod pri bojovaní (pri toľkom padaní a akcií, by už dávno mali všetky postavy umrieť), zapracuj na hlavnej myšlienke nech sa poteší aj moje emocionálne srdiečko a možno ti dám potom aj 5 hviezdičiek ako to bolo pri Pánovi Prsteňov. Tak sa snaž a držím ti palce, teším sa na pokračovanie. 30%

Priznám sa, keď som si sadol do kina, vôbec som netušil o čom tento film bude. Dokonca som ani nevedel, že sa jedná o muzikál. Nahovorila ma na to moja rodina. Po prvých piatich minútach, zistenia, že sledujem muzikál a po vypočutí si recitacie Russella Crowa sa mi nad hlavou zjavil otáznik. Avšak akési čaro práve toho spievaného slova, vo mne niečo prebudilo. Niečo krásne, až nadprirodzené. Už veľmi dávno som podobný zážitok pri filme nemal. (Hádam len pri filmoch Forrest Gump, alebo Tanec s vlkmi). Vôbec mi nevadili 5 minútové scény s nehybnou kamerou nacapenou na tvár herca, ktorý so seba dostáva všetky možné emocie. Preciťoval som to s nimi. Každá jedna postava bola neskutočne výrazne zobrazená. Bedári sú plní nadčasových motívov a spev v spojení s hudbou vo mne spôsoboval rezonanciu pocitov - takže som plakal pri každej príležitosti. S napätím som sledoval, čo bude ďalej a prial som si aby sa to ešte nekončilo. Pre mňa majstrovký kúsok. Keď sa skončil film, energiou nabitý som zostal prikovaný na sedadle a utieral si slzy. Potom som sa s trasúcimi kolenami pobral domov. Jediné, čo by som vytýkal je, že z malej roztomilej Cosette, vyrástla Amanda Seyfried, ktorá mi je dost nesympatická, ale čo sa dá robiť. Najväčšiu poctu odo mňa získa postava Gavrocha. Je najmenší a pritom najväčší. 95%