Radko

Vďaka titulnej piesni a následnému interaktívnemu prepojeniu s internetom som zase o čosi múdrejší. Pohľad do googlu prezradil, že es šálek v refréne pesničky je vlastne vojenský plechový ešus. V s vyznením piesne i filmu si myslím, že hranatý tvar tohto ešusu "zdobí" nielen hlavu poľného maršála, ale všetkých mocibažných, veliacich uniformistov strpčujúcich každodenný život väčšiny z nás tisíckami nezmyselných príkazov a zákazov - a rozhodujúcich spravidla kdesi v teple svojich prekúrených, zaprdených úkrytov.

Obsah tvrdí, že: "Zlý jazykové ovšem tvrdí, že ta druhá polovina Oděsanů si dnes vydělává na obrovském kontejnerovém tržišti." Turistický sprievodca zase, že na tej tržnici sa dá kúpiť všetko, dokonca aj kalašnikov. Tie som tam nevidel, ale reálne granáty sa tam veru kúpiť vcelku v pohode dali:(

Nebudem písať o filme, hádžem sem len dve adoračné vety: TOTO patrí spolu so Ženskými problémami, Šialeným Cecilom, Ružovými plameniakmi a Sprejom na vlasy k mojej osobnej TOP 50 najobľúbenejších filmov. Bodka.

Jedna vec je "mravoučná pohádka", ktorej aspekty pekne vystihla užívateľka Jezinka.Jezinka. No a vec druhá, ktorá ma prinajmenšom rovnako zaujala sú kulisy, v ktorých sa táto rozprávka odohráva. V kontexte celku ide o okrajové záležitosti, no mňa upútali tak, že mi nedá aby som sa tu o nich nezmienil. O čo ide? Napr. letmý záber na panelákové jednofarebno šedivé sídlisko plné hnedých výmoľov bez jediného stromčeka, rozbité cesty bez nakreslených cestných pásov, monotónny prúd rovnakých ozrutných sovietskych osobných automobilov alebo "pripečene nadskutočná dobrota v správaní dospelých" mi totiž viac než čokoľvek iné pripomenuli scény z Chytilovej Panelstory. Navyše všetko zasadené do príbehu, kde naozaj je na pováženie, či ústredný motív: hranie sa detí mimo organizovaného vyučovacieho procesu je možné považovať za stratený a premrhaný čas. Dobový kontext dotvára Leninova podobizeň nad triednou katedrou a zopár skvele výtvarno-úderných plagátov o budovaní komunizmu alebo potrebe dodržania bezpečnosti pri práci poriadnym zahasením špakov a zápaliek v kabíne žeriava. 70%

Čo dodať: Nicholas Winton bol frajer, ktorý si zaslúži rešpekt. Film samotný celkom akčne odsýpa, nenudí. Zmatlaný je koniec. V mene dnes módnej patetickej výzvy na konanie verejného všesvetového dobra pod vplyvom ušľachtilých činov sira Nicholasa. Len nech je všetko zdokumentované a publikované ako veľké mediálne haló (korunu tomuto posolstvu dotvárajú zábery stoviek svetielok mobilov blikajúcich v tme sťaby nejaký novodobý lampiónový pochod za humanitu). No a práve v tom vidím rozpor: Winton svoje skutky konal bez ohľadu na záujem verejnosti, v duchu prirodzenej potreby dobrý skutok učiniť, nie preto aby sme všetci o ňom vedeli, ale jednoducho, že sa to patrí. 70% Pozn. Celkom by ma zaujímal osud tých prvých cca 35 detí, ktoré sa podarilo z nacistami obsadeného Protektorátu vyviezť do Švédska s priamou pomocou na Wintona nasadenej esesáckej špiónky a následne i jeho milenky. Teda či sa podarilo Nicholasovi presvedčiť ju k náprave samej seba alebo či tieto deti zažili podstatne trpkejšie chvíle.

Akože film odohrávajúci sa prevažne v jednej obci, hraničiacej cez rieku Dunaj s Rakúskom je fajn. Tak na 80%. Ale tá rovnomenná predloha Petra Pišťanka (ktorý si v Nvotovej adaptácii strihol člena posudkovej komisie pri prehrávkach kapely), tak tá je vážené dámy a milí páni, stopercentná! (a pre Mr. Apacha: bez toho konca s ruským vojakom ponúkajúcim Junecovi jointa).

Janko Hraško chráni dom pred bacilmi tak, že ich lapá do rúk a vyrába z nich klince. Jeden z nich však ufrkne do soľničky, z ktorej si gazda nasype na chleba. Bacilova pliaga ho temer skolí, ale udatný Janko vlezie do gazdových úst aby zviedol ľúty súboj. Otočí síce pritom jeden zub hore nohami, no čo by neurobil pre záchranu pána domu. Gejzírom skratkovito nápaditých frkov prešpikovaná jazda proti bacilom v klasickej kubalovsky animačne úspornej ale zároveň výstižnej réžii. Čerešničkou na torte je záverečný dar myšky gazdovi z vďaky, že je nažive: nesie mu pascu na myši.

Bábkový film o chlapcovi, ktorý sa útekom zo sirotinca vzoprie útlaku, nedostatočnému jedlu a detskej práci. S pomocou vyšších dobier, stelesnených postavami zo sveta prírodných síl sa prebíja svetom v sprievode staručkého slepého huslistu. Trýzniteľov predstavujú a) cirkev v zastúpení tučnej vrchnej rádovej sestry, mučiacej jej zverené siroty hladom a cibuľovou polievkou a zároveň ich využívajúcich na namáhavé práce v prospech miestnej šľachty, b) zemepán ťažiaci z detskej práce c) krutý správca vinohradu, uštedrujúci deťom - oberačom ranu bičom za každú zjedenú bobuľku hrozna, d) drábi, rozháňajúci všetky davovejšie zhromaždenia, potencionálne ohrozujúce vrchnosť. Socialistická agitka z toho trčí ako slama z topánok. Interpretácia z dnešného pohľadu vyznieva inak, pretože zmenou režimov sa agitačný rozmer nasmerovaný proti zastaralým buržoázne - feudálnym poriadkom šmahom zmenil na kritiku vládnucich pomerov dneška. Keď si ale odmyslím politizovanie, ostane jednoduchý príbeh natiahnutý na neúnosnú dĺžku. Bábky síce znejú hlasmi známych slovenských divadelných hercov, no taká tá mne dôverne známa televízna normalizačná rozprávková vizáž ostáva (strapaté bábky, ktoré akoby prechádzali z jednej rozprávky do druhej, hlavný hrdina: chudák najbiednejší, cirkev a šľachta = pekelní zlosynovia, sprievodnú hudbu tvorí píšťalka s gitarovým brnkaním tiež akoby okopírovaná z ďalších slovenských tv rozprávok 70- 80. rokov). A keď odmyslím aj príbeh, tak ostane zaujímavá ústredná myšlienka, že najdôležitejšie v živote je zdravie a plné brucho. 50%. Na doplnenie nekompletnej informácie profilu filmu dodávam, že tento skvost režíroval Marián Lajcha. Jazyková poznámka: Názov filmu v sebe obsahuje zaujímavú významovú chybu, pretože v prípade husliara nešlo o husliara (t. j. výrobcu huslí) ale o huslistu, hráča na husle. Spomínam to len preto, lebo ja som film začal pozerať len kvôli tomu, že aspoň časť sa bude odohrávať v husliarskej dielni a/alebo, že sa niečo pekné a zaujímavé dozviem takouto hravou detskou formou o výrobe huslí.

Subjektivove námietky vnímam ako opodstatnené. Na ich komplexnejšie zodpovedanie však podľa mňa nepostačuje jedenapolhodinový dokument, ale najmenej troj-štvor dielna séria. Ničmenej, kto sa o situáciu v továrni prevzatej robotníkmi zaujíma, poctivý kus informácií dostane (a kto sa zaujíma viac, nech si prečíta napr. odkaz, ktorý spomína užívateľ hlavsene vo svojom komentári). Nakoľko však naozaj autori nastoľujú niektoré témy akosi naviac a zároveň s absenciou upozornenia -aspoň odkazom - kde je možné zistiť dôvody, príp. hlbšií náhľad do problematiky a tiež preto, že toto je druhý film, ktorý som o prevzatej fabrike videl (prvým boli Solanasovi La Dignidad de los nadies - Hrdosť ľudí bez mena) a ten ma emocionálne i faktograficky chytil za srdce oveľa viac (a venoval sa téme komplexnejšie - scéna z prevzatím fabriky tvorila len časť filmu), plné hodnotenie dať nemôžem.

Prvá zhruba polhodina bola celkom údernou poviedkou ukazujúcou a kritizujúcou nezmyselné byrokratické procedúry dané existenciou hraníc a umožňujúce prácu stovkám neveľmi racionálnych zamestnaní od colníkov cez policajtov cez úradníkov vymýšľajúcich brzdy voľnej a slobodnej výmeny tovaru.Trefne poukázala i na predposranosť bývalých radikálov, ktorí sa po začlenení do lepšej spoločnosti k revolučným ideálom mladosti obracajú chrbtom (toto sa týka aj v súčasnosti 90% vš študentov po ukončení školy) a zároveň lesk a biedu reportérov naháňajúcich sa len za atrakciou nie za témou samotnou. Žiaľ po tomto úvode sa film a jeho spoločenskokritický tón rozpustil v takom nijakom vzťahovom dopovedaní osudov sklamanej talianskej snúbenky v Amerike a ako celok skĺzol do čistého priemeru.