East12th

Dlho som sa tomu bránil a nechcel som to pozerať pre pocit, že by mi to pokazilo dojem z originálneho Hellsing seriálu ( Hellsing Ultimate sa to podarilo dostatočne ), ale musím dať 100%. Tak dlho a intenzívne som sa už dlho nezasmial. "Give that bitch a cannon. Bitches love cannons."Pre všetkých čo majú radi Alucarda, škoda že sú to len 4 časti..

Ako rekreačný "fajčiar" som si od tohoto na prvý pohľad huličského filmu sľuboval len jedno. Že sa budem smiať až se budu za břicho popadat. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Pri pár scénach mi síce ťahalo kútiky úst nahor ( napríklad hneď na začiatku: weed makes everything better, food music sex shitty movies ), ale podobných scén bolo žalostne málo. Dve hodiny márneho čakania na niečo naozaj vtipné. Dávam dve hviezdy kvôli mojej platonickej láske Amber a Rogenovi, ktorému špek v ústach svedčí ako málokomu. Ak máte záujem o huličský film skúste miesto tejto tragédie radšej High School (2010) alebo How High (2001).

Akokoľvek mohli byť gagy hlavného hrdinu v dvadsiatych, tridsiatych rokoch vtipné, dnes už to neplatí. Vôbec. Po zhliadnutí série neuveriteľne komicky nepravdepodobných situácií okom fanúšika modernej kinematografie sa nemôžem ubrániť pocitu, že sa jedná o humor pre vekovú kategóriu 5, maximálne 7 rokov. Navzdory posolstvu, ktoré so sebou Chaplinov počin prináša, vtipy z rokov dávno minulých u mňa spôsobili nezáujem. Nezáujem o satirický pohľad na nový svet, plný technických vymožeností, nezáujem o odraz hospodárskej krízy a problémy robotníkov s ňou spojené. Obdivujem osobnosť Charlieho Chaplina, aj v Modernej Dobe je cítiť, že celý film je v podstate len o ňom. Z každej scény, v ktorej sa hlavný hrdina nenachádza, vyžaruje zvláštna prázdnota. Pocit, ktorý zmizne až po tom čo sa večný tulák vráti na obrazovku. Ale napriek tomu, že umenie zahrať bez slov akúkoľvek životnú situáciu s takou bravúrou ako to dokázal len jeden človek je nesporne obdivuhodné, už jednoducho do dnešného sveta nepatrí. Nemôžete očakávať od filmu natočeného v roku 1936, že bude vynikajúci naveky. Prečo nástup zvukového filmu doslova zničil ten nemý? Pretože zvukový film je lepší. Modernejší, komplexnejší, prístupnejší. Ľudia stratili záujem o sledovanie filmov bez dialógov, a po zhliadnutí Modernej Doby som o ne stratil záujem aj ja. Odteraz budem Chalieho Chaplina obdivovať bez toho aby som sledoval čokoľvek z jeho tvorby.

Potešilo. Nič viac som si od toho nesľuboval. Splnilo účel a netreba sa nad tým príliš zamýšľať.

"Seňor Chang is like Colin Farrell of people" Vždy dostane druhú šancu:) Áno, za každú cenu udržať Kena Jeonga v tomto seriáli. Aj keď Allison Brie je rozkošná pri všetkom čo robí a obdivujem Jeffa Wingera, Seňor Chang je jednoznačne najvýraznejšia postava. Komediálna dokonalosť.

Priznám sa, že to bol prvý film s Al Pacinom aký som kedy videl. Očakával som od neho špičkový herecký výkon, a dočkal som sa. Ono to možno nebolo až také ťažké, polovicu filmu stačilo hádzať ospalé ksichty. Ale keď sa objavila akčná scéna na drevených brvnách, už som mal jasno v tom, že Pacino je pán herec. A Insomnia je skvelý filmový počin. Na míle vzdialená od klasického konceptu detektívky, ale o to zaujímavejšia. Napriek tomu, že sa občas objavilo hluché miesto, a občas scenár trochu zaostával, psychologická hra, ktorú medzi sebou rozpútali Pacino a Williams ma doslova prilepila ku gauču a prinútila sledovať celý príbeh so zatajeným dychom. Zopár nádherných aljašských scenérií na dokreslenie atmosféry. Tento film ma bezpochyby prinútil dať na odporúčania všetkých mojich známych, ktorí čo to o kinematografii vedia, a pozrieť si ďalšie Pacinove filmy.

Neviem ako som si predstavoval sicílsku mafiu pred zhliadnutím Veľkého šéfa. Ale od toho momentu mám v hlave jasno, je to David Niven a Eli Wallach popíjajúci na nafukovacích kreslách v bazéne. Atmosféru dokreslí nádherná Silvia Monti, pomaly sa spúšťajúca z balkóna za všade znejúceho „Cento giorni“. Potom sme svedkami veľkolepej, do detailov premyslenej vlakovej lúpeže storočia zakončenej servírovaním pravého anglického čaju. Filmová lahôdka s vtipným a šarmantným kaskadérom Belmondom, gangstrom Wallachom, géniom Nivenom a popleteným Bourvilom. Vďakabohu za francúzsku kinematografiu. Áno, veľa ľudí sa so mnou nezhodne, ale ja na francúzske filmy jednoducho nedám dopustiť. A Velký šéf pre mňa predstavuje jeden z vrcholov francúzskeho filmárskeho umenia. Áno, stačilo už tých „francúzskych“, prajem príjemný filmový zážitok pri sledovaní príbehu, ktorý vo vás vyvolá túžbu vrátiť sa v čase a na vlastnej koži vyskúšať 60-te a 70-te roky. Ale niekde na západe samozrejme...

Moja srdcovka od prvého zhliadnutia. Jeden z mála filmov, ktoré som ochotný pozerať stále dokola pri všetkých možných príležitostiach. Nadčasový príbeh je ovenčený napríklad cenou Hugo , alebo faktom že to bol jediný komiks, ktorý sa objavil v rebríčku časopisu Time ( v kategórii All Time 100 Greatest Novels ). Jeho filmové spracovanie ma vždy uchváti od prvých tónov Times they are a changing až po záverečnú drsnú vsuvku od My Chemical Romance ( s piesňou od Boba Dylana taktiež, je nutno pripomenúť ). Absolútna dekonštrukcia klasického superhrdinu, alternatívna história studenej vojny, celkový koncept superhrdinu v reálnom svete... A tak ďalej, všetko pokope v neuveriteľnej súhre výnimočného príbehu, kvalitnej hudby, skvelého spracovania a zložitej symboliky. Pre mňa film, o ktorom je zbytočné čokoľvek písať, z obavy o filmový zážitok. Toto jednoducho treba vidieť.

„Skončil som kurz rýchločítania a prečítal som Vojnu a mier za 20 minút. Je to o Rusku.“(W.Allen) Prečo citujem Allena? 2 dôvody, prvý je Rusko a tým druhým je fakt, že podobný dojem na mňa urobil film Hviezdy na čiapkach. Nie, neabsolvoval som kurz rýchlosledovania filmov, a tomuto kúsku som venoval regulérnych 90 minút. Ktoré môžem teraz s kľudným svedomím prehlásiť za stratený čas. Hviezdy na čiapkach nemajú dej, čo obdivovateľom filmovej formy zrejme nevadí, ale na mňa to vďaka tomu pôsobilo ako sled nezmyselných, vzájomne nesúvisiacich situácií. Celú hodinu a pol dokola to isté. Popravy, popravy, ponižovanie, popravy, nezmyselné rozhovory, popravy, postavy s absurdným správaním a ešte popravy. Na záver Marseillaisa s maďarským textom alebo čo to preboha bolo. Prvé popravy vo mne ešte vyvolali určité otrasenie, ale keď sa potom človek celý film díva na to isté... Nič, nuda, maximálna ľahostajnosť a nulový súcit. Sčasti aj pre niektoré herecké výkony popravených nad ktorými som sa dokonca v duchu pousmial. Napriek tomu, že išlo o tematiku ruskej občianskej vojny, celý film som mal značný problém odlíšiť kto je biely a kto červený. Jediné čo som si bol schopný po skončení projekcie vybaviť, bola informácia obsiahnutá hneď na začiatku, o účasti maďarských oddielov v ruskej občianskej vojne. Je možné, že celý tento počin má určitým spôsobom vyjadrovať absurditu vojny ako takej, netuším. Viem len, že na mňa to minimálne v tejto forme nepôsobí.

Vraví sa že čokoľvek si človek dokáže vysnívať, dokáže aj uskutočniť ( vraví to minimálne Enzo Ferrari ). Kazanov trojhodinový epos nám ukazuje, že na tom zrejme bude niečo pravdy. Príbeh je inšpirovaný autentickými zážitkami, osudom členov režisérovej rodiny gréckych imigrantov. Ono totiž dostať sa na prelome 19. a 20. Storočia z Európy do Ameriky nie je vôbec jednoduché. O to menej, ak žijete v arménskej časti Osmanskej ríše. Sledovanie útrap mladého Stavrosa, ktorý je ochotný svojmu snu obetovať všetko, núti zamyslieť sa nad vlastným životom. Minimálne prvé dve hodiny filmu budete zo zatajeným dychom držať hlavnému hrdinovi palce, napriek tomu že musí uchýliť k svatbe pre peniaze, alebo dokonca k vražde. Poslednú hodinu budete nervózne sledovať čas a dúfať že čoskoro už bude koniec. To je jediné čo sa dá tomuto veľdielu vyčítať, Kazan to prehnal s dĺžkou filmu. Riadne. Ale jednoznačne stojí za pozretie. Pokiaľ sa niekedy objaví skrátená verzia ( skrátená o cestu na lodi a záver napríklad ), rád si to pozriem znovu.