Thalassa

Interstellar som prvýkrát videl pred 9 rokmi.  Vtedy som mu dal 3 hviezdy. Včera som ho videl znovu. A dal som 5 hviezd. Čo sa zmenilo bolo, že včera, počas pozerania filmu, spala vo vedľajšej miestnosti naša malá dcérka....

(SPOILERY). Príbeh muža, kňaza, s úprimným záujmom o komunitu ľudí, ktorí na jeho konanie odpovedajú len prázdnym a smutným cynizmom. Komunita ľudí, čo dávno stratila zmysel života. Brendan Gleeson stvárňuje kňaza, ktorý má ďaleko od dokonalosti: alkoholik, dcéra po pokuse o samovraždu, bez priateľov – napriek tomu neustále a neúnavne obchádza malú komunitu ľudí. A tieto „pochôdzky“ sú jeho osobnou Kalváriou: snaží sa byť kňazom v atmosfére, keď Cirkvi už nik neverí; Cirkvi, ktorej kňazi znásilňovali a ubližovali; Cirkvi, čo stratila dôveru. Ako hovoriť ľuďom o spáse a Kristovi, ak nesiete sutanu, ktorú iní tak tragicky poškvrnili? A tento kňaz tlak neudrží a pokúša sa uniknúť hrozbe vlastnej vraždy. A nádherná scéna na letisku, keď vidí rakvu pripravenú na naloženie do lietadla – ten pradávny motív Petra utekajúceho z besniaceho Ríma a zahanbujúce stretnutie s Kristom kráčajúceho do Ríma, aby sa dal znovu ukrižovať s trpiacimi – a tento kňaz sa vracia späť, aby čelil nevyhnutnému. V hlbokom srdci kresťanstva žije príbeh človeka, ktorý nahliadol, že jedná možnosť ako zastaviť zlomenosť, samotu, poškodenie, traumy a bolesť, je, že musí ponúknuť seba samého, ale nie ako obeť, ktorá raz a navždy zastaví prúd temnoty ľudského srdca, ale ako zrkadlo, ktorého rozbitím sa stratí aj pokrivená tvár človeka, ktorý sa pod náporom temnoty už nedokáže pozerať sám na seba. To vnútorné zrkadlo, vnútený pohľad na seba samého, cez ublíženie, bolesť, traumu a neprijatie, kde pohľad na seba vždy sprevádza hanba a neprijatie; to vnútorné zrkadlo, ktoré človek už nedokáže sám rozbiť. A Brendan Gleeson, ako kňaz, čo pochopil, že pohľad na jeho sutanu, je pohľadom na temné zrkadlo, dáva svoj život, aby črepiny jeho života priniesli oslobodenie.

(SPOILERY) Štyri motívy a scény – kaďa plná švábov, z ktorých sa vyrába jedlo pre biednych; scéna, keď si zakuklení muži močia sekery do rybej krvi; neustály symbol dvoch rúk a biely medveď na konci filmu – ma priviedli k názoru, že tento film popisuje obraz religióznej dystopie. Sekulárny divák si odvykol hľadať vo filmoch aj religiózny rozmer. To vedie k tomu, že filmy hodnotí v optike politologických kategórií: ľavica, pravica; chudobní, bohatí; vykorisťovaní a vykorisťovatelia. Tento pohľad však mení film na banálny a mnohých určite sklame. Film Snowpiercer popisuje religiózne zlyhanie ľudstva. Posledný vagón nie je miesto ľudskej spodiny, ale ľudského pekla (Gehenna). Ge Hinnom bolo údolie pri Jeruzaleme, kde sa Molochovi obetovali detské obete. Strata ľudskosti vedie ku kanibalizmu. Toto šokujúce odhalenie zažíva hlavný hrdina (Chris Evans), pri pohľade do kade plnej hmyzu – zdrojom potravy. Odkiaľ sa hmyz zobral? Vo filme ho nevidíme. Môže preto ísť o šifru, nie „realitu“. Exemplárna premena hrdinu nastáva pred bitkou na sekery. Obrancovia močia sekery do rybej krvi. Scéna akoby do filmu nepatrila. Avšak ryba je tisícročným znakom Krista. A keď sa hlavný hrdina počas bitky pošmykne na rybe (!), prijal som podozrenie, že na konci filmu určite umrie, nakoľko sa stal symbolom Spasiteľa. Aj symbol dvoch rúk ukazuje na možný akt ukrižovania: iba pri dvoch rukách je možné vykonať akt ukrižovania. Hrdina, vychádzajúc z ľudského pekla, prichádza k svojmu „last temptation“. Až pohľad na dieťa v útrobách Molocha vedie k jeho tragickej smrti, ale zároveň k súhlasu so zničením Molocha. Zostáva nejaká nádej? Nie. Meno Yona, dcéry technického odborníka, je prepis mena biblického proroka Jonáša. To znamená, že aj Yona by vo filme nemala skončiť dobre. A tak sa stalo. Posledná scéna s bielym medveďom je symbol definitívnej skazy: „Všetci mrmleme ako medvede... Čakáme na právo, ale ho niet, na spásu, ale je nám ďaleká (Izaiáš 59, 11). Ale, samozrejme, všetko môže byť úplne inak...