Anderton

Opäť nazeráme do minulosti, tentokrát sa dozvedáme o spolku milovníkov domov a jeho psychopatickom vodcovi. Spočiatku sympatický chlapík sa postupom času vyfarbí, čo vedie aj k jednému trestnému činu. Rodinka na všetko reaguje trošku vzbŕklo, naopak práve po Kaplanovom čine by ale mala aktívnejšie konať. Divák sa ale dozvie jednu veľmi dôležitú informáciu, ktorou Dean a Nora nedisponujú. Napriek menším výhradám som bol opäť pohltený do deja od prvej do poslednej sekundy.

Dejovo zatiaľ najhutnejšia epizóda. Počas nej budete mať dojem, že už viete, kto za všetkým stojí a to hneď pri viacerých podozrivých. Nakoniec ale scenár prichádza ešte s ďalším zvratom, vlastne hneď s dvoma v samotnom závere. I keď ono to nájdenie cesty von sa dalo očakávať už od prvých epizód. Len sa ťažko verí, že po odhalení páchateľa zapadne do seba úplne všetko, keďže sa viac menej všetky zúčastnené postavy chovajú buď mierne, alebo extrémne divne.

Najskôr sa zdá, že tvorcovia trochu zbytočne naťahujú čas niečím, čo hneď vyzerá ako slepá ulička (ak by bol "on" watcher, kto ním bol pred tým?), avšak druhá polovica epizódy opäť prichádza so zaujímavými zvratmi a dej sa veľmi slušne pohol vpred. Situácia je už tak napätá, že všetci sú na pokraji síl či psychického zrútenia a osobne by som si to buď už hodil, alebo utiekol od všetkého na druhý koniec planéty.

Pribúdajú ďalšie záhady, rozumej dozvedáme sa opäť ešte viac o minulosti ústredného domu a jeho predchádzajúcich obyvateľoch. No a nie je to nič príjemné. Každopádne tieto retrospektívne pasáže sú korením celého seriálu a motivácie pozorovateľa sa dajú pomaly dedukovať ako z listov, tak z predchádzajúcich udalostí. Tých šesť fliaš je už ako z upírskeho hororu, tak som zvedavý, či sa náhodou nevydáme aj nadprirodzenou cestou.

V druhej časti sa toho udeje na epizódu seriálu až netradične veľa, čo je samozrejme iba dobre, len mám stále toho chrobáka v hlave, kedy sa to zmení k horšiemu, keďže vysvetlenie prvá séria podľa ohlasov neponúka. Máme tu opätovné návštevy domu, ďalší list, súkromného detektíva, bývalého majiteľa domu s retrospektívnym rozprávaním a na záver celkom slušný šok.

Mne pripadal pilot ako jeden z najvydarenejších, aký som za poslednú dobu videl. Cannavale s Watt sú perfektný pár, pri rozoberaní ich finančnej situácie som bol rád, že si tu žijeme vo vlastnej bubline hypoték za byty a možno leasingu za autá a to je tak všetko. A ak celý svoj život budete drieť na život v dome, ktorý sa pre vás stane peklom, na rad prichádza snáď už len slučka. Som zvedavý, kam to bude smerovať, keďže sa seriál nedočkal príliš oslnivých reakcií.

Top Secret! už zostarol, o tom asi niet pochýb, ale práve preto je obdivuhodné, že mnohé fóry vo filme budú fungovať navždy. Viac sa parodujú samotné žánre, alebo postupy (pre istotu nikdy nevkročím do švédskeho kníhkupectva), než jednotlivé diela, i keď máme tu ultra špeciál Modrej lagúny. Opäť Zuckerovci a Abrahams pripravili film, kde na jeden krát všetko nepochytíte, je ale otázne, či sa budete chcieť k filmu ešte niekedy vrátiť. V priebehu deja sa striedajú skvelé fóry s priemernými, odkedy si ale dvojica chlapov navlečie kostým kravy, nie je o čom a dilema v hodnotení sa mení na jasné štyri hviezdy.

Veľmi originálny koncept, ktorý však nie je rozpracovaný formou jedného celovečerného príbehu, ale ako poviedkový film. A ako to už býva, niektoré poviedky vám sadnú viac než tie ostatné. Ja som rád, že ma najviac bavila tá posledná, čisto kyberpunková záležitosť a mohol som si povedať, že to najlepšie prišlo na koniec. Zombie príhoda policajta na stanici pôsobí najviac amatérsky. Ono ide o nízkorozpočtový, na kolene robený projekt, až máte dojem, že ide o zlepené študentské kraťasy. Tak treba byť k výsledku zhovievavejší.

Veľa vecí je na španielskom thrilleri Dva originálnych. Cez ústrednú zápletku až po prekvapivé odhalenie páchateľa až po záver a jeho myšlienku, vyjadrenú veľmi šikovne obrazom. Napriek tomu Dva nepatrí medzi špičku v domácich thrillerových vodách, na to ide skôr o materiál pre hodinovú časť nejakej mystery-hororovej antológie. Stopážou to nakoniec aj sedí. Pri zásadnom odhalení by film potreboval silnejšie emócie, ide tu predsa o nečakané stretnutie po rokoch a postavy reagujú v štýle záverečnej konfrontácie s neznámym antagonistom. Taktiež hlbší ponor do minulosti postáv by veci výrazne prospel a mohli by sme sa dostať aj na 90 minút. Ide ale o pekné metaforické zamyslenie sa nad nutnosťou/potrebou človeka tráviť svoj život po boku niekoho druhého. Nemusí to byť nutne životný partner. 70%

Neuveriteľný trash, ktorý by bol trashom už v päťdesiatkách, ale o dvadsať rokov neskôr je aspoň neuveriteľný. Výsledné hodnotenie berte ako alibistické riešenie problému, či dať odpad alebo plný počet, keďže ide o obligátne guilty pleasure, kde platí, že kto nevidel neuverí. Pritom predchádzajúce Connorovo dobrodružstvo bolo zábavné regulérnym spôsobom. Tu nefunguje vôbec nič (Cushing je tiež úplne mimo) a je to určite lepšie, ak by fungovalo niečo, pretože potom by to bol iba zlý film.