Martinius
Martinius Kocuros
kraj Bratislavský
kverulant z presvedcenia
email pozpátku: niamreg_tnias (a) gmx.de
10 bodů
kraj Bratislavský
kverulant z presvedcenia
email pozpátku: niamreg_tnias (a) gmx.de
10 bodů
Moje komentáře
V Bruggách (2008)
pri citani hodnoteni od mnohych uzivatelov mam pocit, ze som videl uplne iny film. totiz akusi (v negativnom zmysle slova) zanrovo nezatrieditelnu frasku, ktora svojou roztahanostou a tazkopadnymi, miestami nezmyselnymi dialogmi uspavala a unavovala. sorry, ale porovnavat TOTO s tarantinom je uplne scestne. v pripade "in bruges" sa totiz jedna o pribeh podany az prilis nepresvedcivo a nedovtipne. ak by islo o film s vyraznejsou komedialnou intonaciou, nevyzneli by jednotlive sceny umelo, absurdne a zapletka nevieryhodne. reziser sa snazil upliest z hovna bic. stroskotal vsak na dramatickych okamihoch, ktore prilis diletantsky scenar ani neposkytol a snaha o triler stroskotala na debilizacii jednotlivych postav. to, co zostalo, je preafektovana, originalne sa tvariaca zlatanina bez vyraznej pointy, s uslzenymi romantickymi gangstrami. dovolim si predpokladat, ze ani scenarista a ani reziser nemali s tematikou podsvetia nikdy predtym do cinenia. prave preto by si mali pozriet tarantina, pretoze ten je cool, a tiez scorceeseho, pretoze ten je autenticky - a najma profesionalny. co sentimentalna alternativa nikdy nebude. PS: ak by sa ti dvaja hlavni blbci stali gangstarmi v realite, boli by mrtvi po prvych sekundach... PS2: zvolit si jedno z najvacsich a najvyznamnejsich stredovekych miest sveta za dieru, mi pripada rovnako odveci. je to to iste, akoby si niekto za "dieru" zvolil florenciu alebo benatky.
Smrtonosná past 4.0 (2007)
najslabsi zo vsetkych dielov serie. napriek zaujimavej zapletke a nestarnucemu a stale cool bruceovi film vyrazne poskvrnil priam bollywoodsky koniec s vrcholne stupidnou scenou kamion vs stihacka, za ktoru by sa nemuseli hanbit ani najprehnanejsi indicky brak. alobalom medzi zubami bol tiez trapny timothy elefant, ktory ako hlavny zaporak zlyhal kde mohol (v podstate nielen ako zaporak, ale aj ako herec. ide o dalsieho kandidata na obracanie hamburgerov v macdonalde, pretoze horsie ako herectvo to dopadnut nemoze). zopar trnov v pate sice film uplne neznici, ale postara sa o jeho degradaciu. preto "len" 3 hviezdicky.
Sedmé znamení (1988)
naivne natocena ducharina s demi moore.
Po životě (2009)
hlavna hrdinka nie je sice este mrtva, ale zivo tiez uz prilis nevyzera. k tomu pridame trochu nasilu vykonstruovanych uvah o tom, kto je mrtvy uz za ziva a kto zivy po smrti, nech filmu nechyba patricny filozoficky podmaz. odcitame zopar logickych preslapov (po autonehode ide telo automaticky najprv do nemocnice na sudnu pitvu, dychanie je aj napriek snahe o gradaciu napatia az prilis zjavny priznak zivota, telo leziace niekolko dni volne v marnici a nie v chladiacom boxe zacne dost rychlo hnit a zapachat...) a dostaneme celkom pozeratelu morbidnu dramu. reziserka sa sjavne snazila vyvolat u divaka napatie, ktore z rozuzleni bude spravne - ci je hlavna hrdinka naozaj ziva a v rukach psychopata, ktory ju chce pochovat za ziva (potom by musela okrem dychania este pocas tych par dni trochu pit, jest, kakat, cikat...) alebo je uz mrtva dusa, ktora sa nedokaze zmierit s vlastnou smrtou. plusom je jednoznacne sexi zombie look christiny ricci a skutocnost, ze reziserka nesetrila zabermi na jej pritazlive nahe telo. v tomto smere sa je urcite na co divat :)
Lidožrout (video film) (2002)
nahodou som sa na tomto az 9-percentnom filme celkom pobavil. a zistil, ze existuju dokonca aj horsie. ale hlaska "What do you say I take you home and eat your pussy?" ma uplne rozsekala! :D
Super 8 (2011)
mile sympaticke az "rodinne" sci-fi, tocene v spielbergovskom duchu a ako hommage na ET-ho mierne hororovo ladene. pocas filmu som prestal ratat logicke prehmaty a radsej sa sustredil na celkovu prijemnu atmosferu i dojem sprostredkovany feelingom z prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. POMO sice vystizne hodnoti, ze generacii divakov predavkovanej nadsazkou ci bombastickostou filmov ako pan prstenov, matrix ci twilight urcite sanka od uzasu nepadne, zabuda vsak na jednu, z mojho pohladu zasadnu vec. ze super 8 sprostredkovava prave dobrodruzneho ducha sprevadzajuceho sympaticku skupinu detskych protagonistov na ich puti, ktory charakterizoval filmy tohto druhu v osemdesiatych rokoch - ako boli trebars goonies, time bandits, nekonecny pribeh ci dokonca bowieho labyrint. super 8 je z tohto pohladu bodujuce retro s dobrym pribehom a skvelymi, sympatickymi a vynikajuco vyprofilovanymi detskymi postavami. styri hviezdicky povazujem za ako stvorene pre tento film :)
Sucker Punch (2011)
dno snyderovej reziserskej kariery. je priam bolestive sledovat, ako sa jeden sikovny reziser vyvija od deviatich k piatim. po troch skvelych filmoch prisiel jeden vlazny a jeden ubohy. sucker punch posobi ako bastard tupej konzolovou hry natrieskanej opulentnymi animaciami (typicke najma pre platformu playstation) a snahou o adaptaciu vlastneho pokusu o komiks (akoby snyder nemal k dispozicii dostatok primitivnych i menej primitivnych komiksov a musel si dalsi vymysliet...). film zjavne urceny pre cielovu skupinu uchylov ukajajucich sa bezne nad hentai, pedofilnych anime, ci nad krehko posobiacimi dievcatkami v kratkych skolskych uniformach, pri ktorych im vidno gatky, a so zazracnymi schopnostami v sibrinkovani s japonskymi mecikmi. vizualna stranka sice zachranuje film od uplneho prepadliska, dve hviezdicky udelujem z iracionalneho sucitu a neschopnosti poslat rezisera ako je snyder do odpadkoveho kosa.
Red (2010)
okrem ansamblu velkych hviezd (willis, freeman, malkovich) toho film vela neponuka. straca sa totiz v prilis slaboduchom scenari a v prilis detinskej zapletke. niet divu, kedze predlohou bol dalsi vymlety komiks. snimok nezachranuju ani akcne sceny (najsvetlejsie momenty prinasa john malkovich. nebyt jeho, film by bol o triedu horsi). ked si chcete pozriet ozaj dobry akcny masaker, siahnite po stalloneho expendables. tvorcovia REDu by sa mohli od neho mnohemu priucit. celkovo sotva priemer.
Mlha (2007)
v podstate vynikajuco natoceny film podla vynikajucej predlohy, s vynikajucim vykreslenim psychologie situacie i jednotlivych postav (najma fantasticke stvarnenie sialenej kazatelky a jej vplyvu - tu ide o archetyp zeny, ktory sa s oblubou tiahne kingovou tvorbou :) ). skvela atmosfera hrozy, dej snad bez jedineho zadrhela. vsetko bezalo ako po masle, az kym neprisiel koniec, ktory zabil cely film. prislo mi (a nielen mne...) uplne absurdne, za vlasy pritiahnute a nedoveryhodne, ze otec, ktory cely cas chrani svojho syna, mu napokon prezenie gulku hlavou. to iste sa tykalo kompletnej skupiny, ktora dovtedy srsala volou zit a prezit a nahle zhodnotila svoju situaciu ako bezvychodiskovu a rozhodla sa pre samovrazdu aj napriek tomu, ze sa situacia beznadeje ani len nestihla navodit (v tomto boduje film cloverfield podstatne lepsie). dalej ma mierne rozladilo "zneuzitie" skladby host of the seraphim od dead can dance, ktora do filmu ani trochu nesedela (slavnostna piesen s anjelskym hlasom lisy gerrard sa hodi na naozaj velmi silne a doslova pamatne sceny a tie sa vo filme nevyskytli). spolocne s poslabsimi digitalnymi efektami si the mist zasluzi svojich 75-76 percent, co ho stale robi kvalitnym a nadstandardnym hororom. PS: vimli ste si na zaciatku, koho to hlavny hrdina na svojom obraze maloval? asi tiez rad cital dark tower. alebo rovno ilustroval? ;)
Stroj času (1993)
nebyt zaujimaveho nametu, del toro by unudil divaka na smrt. do jednej a pol hodiny roztahany vcelku jednoduchy pribeh by sa dal pokojne zhrnut do desiatich minut a bolo by po filme. oznacenie "horor" sa maximalne minulo ucinku, kedze film uplne postrada akekolvek napatie, dramaticky obluk sa zruti uz v samotnom zaciatku, niekedy v scene, kedy si starec prisaje skarabea k hrudi. na to, ze sa tu del toro ohana velikanom akym bol fulcanelli (a mierne ho dehonestuje) a vynalezom, ktory predlzuje zivot (a lacnym sposobom meni ludi na akychsi divnych vampirikov) degradoval celu zapletku do prilis komorneho charakteru. potacanie sa hlavneho hrdinu od steny k stene nema s psychologiou naozaj nic spolocne a ak ma jedina dilema hlavneho hrdinu pozostavat v mikrosekunde, ktora stvarnuje, ci si glgne krvi svojej vnucky alebo nie, je filozoficky rozmer filmu zanedbatelny. atmosferu okrem "provincnej" komornosti uspesne kazi aj otravna hudba, ktora huci neprestajne celych 94 minut a da sa nanajvys ignorovat s patricnou davkou trenovaneho flegmatizmu. film je v podstate pozeratelny len preto, lebo divak stale ocakava nieco viac, ocakava gradaciu deja i napatia, ocakava hlbsie rozuzlenie. okrem rozvlacnych scen a nemasneho finale sa vsak nicoho lepsieho nedocka. celkovo ide o pomerne slaby priemer, ktory nie je dostatocne zly na 2 ale ani dostatocne dobry na 3 hviezdicky. s odrenymi usami a privretymi ocami zaokruhlujem smerom nahor. nebyt del torovho hellboya, hodnotim podstatne prisnejsie.
Druhý svět (2010)
vzhladom na francuzsku kinematografiu (ktoru uz dlho nepovazujem za dobru) sa jedna o vskutku zaujimavy vytvor so slubnym nametom. reziser sa poctivo usiloval o film noir s davkou prichute tajomnosti a takmer sa mu to vydarilo. nebyt prilis viditelneho mnozstva nelogickych az detinsky posobiacich situacii, prechodov, ci dialogov. myslienka virtualneho sveta "black hole" je sice skvelym napadom, ale nedostatocne presadenym a v podstate nema na dej ziaden rozhodujuci vplyv. virtualny svet posobi privelmi pusto a ucelovo v prospech pribehu filmu a potencialnemu uzivatelovi neponuka ziadnu realnu motivaciu sa don prihlasit, co ho robi o to nepresvedcivym. ak si teda svojvolne a pri davke bohatej fantazie dodatocne nedomyslime, ze z akehosi nevysvetlitelneho dovodu pritahuje kandidatov na samovrazdu, ktori su zaujimavi pre vraha. k pozitivam jasne priradujem snahu o racionalne stvarnenie deja i prejavy hrdinov, co je vo svete novodobej europskej kinematografie, pretazenej slabomyselnou alternativne sa tvariacou avantgardou, velmi osviezujuci jav. celkovo ide o prijemne pozeratelny priemer s miernou davkou naivity.
Kovbojové a vetřelci (2011)
nedokazem sa ubranit nutkaniu zastat sa tohto filmu a spakruky mu strelit styri hviezdicky. podla komentarov tunajsej ctihodnej elity som mal ocakavat popcornovy vyplach criev najnizsej cenovej kategorie, na aku sme zvyknuti v podani uweho bolla alebo marka lestera. pripravoval som sa na nieco priserne a do kina som siel (alebo takmer nesiel...) so znacnou davkou skepsy. vysledok bol nasledovny: 1. film mi potvrdil, ze mam viacej pocuvat vlastnu intuiciu a nie sa orientovat podla toho, co kde dakto nacarbe. 2. ze aj spicka recenzentov CSFD vie podlahnut psychoze stada a pustat z pera povrchne, senilitou z nekontrolovaneho konzumu presiaknute komentare. pretoze vycitanu plytkost i znudenu prostoduchost citit prave z tychto prispevkov, ktore az prilis odzrkadluju dusevny stav cloveka v pasovej vyrobe, presyteneho absorbovanym kvantom a nevidiaceho cez stromy les. prejdime vsak k filmu a k tomu, preco ho hodnotim pozitivne. cowboys & aliens je sympaticky cross over, ktory mohol pokojne vzist z pera stephena kinga (pripomeniem obzvlast jeho cross overovy westernovo-fantasy-scifi epos dark tower). ide o klasicky akcny popcornovy blockbuster, ktory ma pobavit a nezhnusit, ktory sa nehra na viac, nepredstiera neexistujucu genialitu, neirituje prehnanymi ambiciami a plni to, co slubuje. ako fundament mu sluzi originalny namet, za ktory by sa nemusel hanbit ani majster svojho zanru. film disponuje ucelenou logickou strukturou, ma hlavu i patu a deju nechyba patricny spad. vyvaruje sa prebytocnych scen, vyhyba sa trapnostiam ci prehnanej usmevnej absurdnosti, neplytva gycovymi momentmi. votrelci posobia vieryhodne desivo (aj ked sa im dobre dari na slnku aj napriek deklarovanemu opaku), ich motiv dava na jednej strane zmysel, na druhej nie je pretriasany az prilis do hlbky, co sluzi len k dobru. mudrlantom, ktori sa skeria nad tazbou zlata vrelo odporucam nahliadnutie do sumerskej mytologie, kde bytosti z nebies annunaki prisli na zem, aby tu dolovali zlato. dalsou skutocnostou je, ze tzv. "ufo - fenomen" je stary ako ludstvo samotne a existuje velmi vela sprav o sledovani nevysvetlitelnych javov a o stretnutiach s podivnymi bytostami aj z 19. storocia, dokonca aj z tzv. "divokeho zapadu". neocakavajte v tomto filme ziadne bombasticke posolstva, okrem miernej davky klise ziadne moralne rozhresenia, ziadne (pseudo)psychologicke ci (pseudo)filozoficke kecy. vychutnajte si sviezu originalnost jeho nametu osadenu do solidneho a pomerne vieryhodneho akcneho ramca podporeneho kvalitnymi hlavnymi hercami. PS: daniel craig je cool :)
Naruto (TV seriál) (2002)
odpad!kedysi ma segra prinutila pozriet si z tohto serialu dva diely. naruto je nieco ako nemecka dychovka. k tomu, aby ju clovek vydrzal, musi byt bud priserne ozraty alebo od narodenia retardovany. to druhe je u manga-diagnoz nevyhnutnym predpokladom pre pozeranie tychto japonskych uchylnych carbanic, takze vysoke hodnotenia u anime by sa mali brat s patricnou rezervou. asi ako u ludi hodnotiacich stranky s detskou pornografiou, ktora tu nastastie zastupena nie je. anime zial ano.
Pan Nikdo (2009)
tri slova: pseudofilozoficka pseudointelektualna zlatanina. mate kuchara, ktory ma k dispozicii modernu kuchynu, nove hrnce, kvalitne a cerstve ingrediencie. a vsetko smari do jedneho kotla a prizera sa, co sa mu z toho vykluje, dufajuc, ze to bude stravitelne. miesa cokoladu so zelerom, zelatinove medvediky s mozzarelou. tu trochu teorie chaosu a osudovej lasky, tam zasa davka dolezito sa tvariaceho objasnovania kauzalit a za hrst filozofovania na pozadi (uplne zbytocnej, miestami dost trapnej a nic nehovoriacej) sci-fi kulisy. a mame kanadsko-europsky gulas (odhliadnuc od skutocnosti, ze kanadske filmy patria tradicne k srackam...), ktoremu akosi nedokazete prist na chut ani napriek vabivej vizualnej stranke. cele dve hodiny dufate na prichod pointy, kedy by nekonecna splet abstraktnych zaberov a scen vyustila v obraz poskladany do uceleneho puzzle. tohto sa vsak nedockate. mr. nobody patri totiz k filmom, pri ktorych dosla tvorcom para este pred nakrucanim a nieco ako scenar sa nekonal (alebo pisal na kolene pocas WC-pauzy). cize k filmom bez (zmysluplneho) konca. na margo vacsiny hercov treba podotknut velmi priemerne vykony (uprimne - od leta a kruger toho ani viac ocakavat nemozete), na angazovanie kvalitnejsich by sa producent musel plesnut po vrecku asi podstatne viac. cize tri hviezdicky s odrenymi usami. za to, ze som necitil az tak nutkavu potrebu vypnut prehravac, za sarah polley a za to, ze existuje predsa len hromada podstatne horsich filmov.
Tenkrát v Mexiku (2003)
rodriguez je v podstate mexicky uwe boll. som stale viac presvedceny, ze jeho prve tri popularne snimky boli skor dielom nahody a pritomnosti zlatej ruky tarantinovej ako autorovych kvalit. po from dusk till down sa nad jeho kreativitou zatvorila voda a rodriguez len zostal trcat v plytkej zumpe sebaklamu o vlastnej genialite. rovnako je na tom once upon time in mexico. odhliadnuc od niekolkych povsimnutia hodnych hlasok, slusnej hudby a skveleho deppa ide o rezisersko-scenaristicky vykon hodny absolventa lesnej skolky. divaka az prekvapuje, ako mohol RR na tuto neskonalu sracku ukecat celu plejadu hollywoodskych hviezd - zeby pod zamienkou charitativnej vypomoci mexiku? OUTM je pozersky imidzisticky blivajz, ktory sa na sekundu (co do ambicii, rozpoctu a hereckeho ansamblu) dostal do prvej ligy, aby z nej vzapati s piskotom a hanbou vypadol. dej nie je vtipny ale skolkarsky smiesny, plno scen je zbytocnych a podaktore su natolko trapne a pateticke, ze sa pri nich hanbite. rodriguez by sa mal vratit naspat k amaterskej tvorbe, tam kam patri. na viac totiz nema.
Dívka na přání (2009)
odpad!prednedavnom som bol na prednaske o valasskom kniezati dobre znamom ako vlad III. draculea alebo este lepsie ako vlad napichovac. slavna stokerova historicka predloha riesila vsetkych problemovych ludi tym, ze ich nechala napichnut na kol. dobry napad spravit toto s reziserom, povedal som si po pozreti predmetneho soderberghovo filmu. napokon som myslienku zavrhol. nie z nahle prebudeneho altruizmu ale len preto, aby sa tomuto psychopatovi nedostalo este dalsej pozornosti. uplne by postacilo utat ruky a vytrhnut jazyk, aby viac nemohol nic natocit. no dobre, budme humanni, pristupme na lobotomiu. girlfriend experience je jeden z najnudnejsich filmov, aky bol kedy natoceny. bez pribehu, bez deja, bez myslienky, bez jedinej zmysluplnej vety, bez jedineho herca, ktory by aj vedel nieco zahrat. nedokazem sa zbavit pocitu, ze ho soderbergh natocil cisto ucelovo pre sashu grey. a ruku dam do ohna, ze to spravil po tom, ako si pozrel vsetkych jej 224 pornosnimkov a viac nad nimi nevladal onanovat. rozhodol sa preto tuto povabnu utlu pornoherecku (ktora na pornoherecku skutocne nevyzera) vyhladat osobne a so skrytym zamerom mat s nou sex s nou natocil akoze narocny film. sasha je vsak naozaj jedinym svetlym momentom tejto neskonale plytkej ubohosti. nevie sice absolutne hrat, rozpravat a ani sa len pohybovat, akurat len pekne vyzera. reziser tak trestuhodne prepasol prilezitost povzniest film predvedenim jej skutocnych kvalit - napriklad vo forme strkania prirodzeni do hrdla az na doraz alebo nenasytneho prehltania az jej z toho tecu ocne tiene. vysledkom je zostrih nesuvisle na seba nadvazujucich scen pozostavajucich z jedenia, jazdenia v aute a vo svojej podstate nesmierne slabomyselnych pseudointelektualnych kecov. zmes spomenutych prisad robi z tohto pohladu girlfriend experience jeden z najhorsich filmov vsetkych cias, robi z neho muciarensky nastroj, ci dokonca potencialnu zbran hromadneho nicenia. z tohto dovodu by som scenaristu nechal stiahnut z koze a soderberghovi predsa len utat ruky a vytrhnut jazyk. a pre istotu aj vypichnut oci. alebo kvoli nemu aspon zvolal druhy norimbersky proces. nech tento alternativne sa tvariaci idiot uz viac nic dalsie nenatoci.
Hon na čarodějnice (2011)
nenechajte sa ovplyvnit negativnymi hodnoteniami. tato minimalisticky natocena historicka fantasy-fikcia si dokaze ziskat sympatie. hned od zaciatku musi byt cloveku jasne, ze sa nejedna o narocny film, ale o prijemne pochmutnu oddychovku. v ziadnom pripade neocakavajte akcne masakre ci bohapuste jatky (okrem uvodnych scen kriziackych bitiek), film postupne nabera elementy daramatickeho thrilleru a naplno boduje svojou temnou stredovekou atmosferou. pochmutny stredovek so vsetkym co sa patri - mor, spina, blato, polosero, studene kamenne mury, atd - je okrem ineho pomerne presvedcivo situovany do stredoeuropskeho prostredia (nemusi to byt zakonite rumunsko...) niekde na uzemi habsburskej rise. filmu odpustime zopar geografickych (stajersko nemalo more) a historickych (kriziacke vypravy skoncili v 13. a nie v 14. storoci...) nezrovnalosti a mozme mu s cistym svedomim udelit 3 a 1/2 hviezdicky, co su zaokruhlene 4 :) PS: magicky hlas christophera leeho v akomkolvek filme tohto druhu je vyhrou pre divakov i producentov zaroven.
Zlomené květiny (2005)
komedia??? mysteriozny??? to kto pisal hlavicku k filmu? preboha ludkovia, spamatajte sa... broken flowers sa da nazvat dokumentaristickou, az prilis minimalistickou dramou postradajucou akekolvek komedialne elementy (skor by podla nej divak usudil, ze jarmuschovi chyba zmysel pre humor), o mysterioznych ani nehovoriac. jednoznacne najlepsi je na filme jeho namet, ktory tiez nie je najnovsi a ktory jarmusch az trestuhodne premrhal. osobne nevidim ziaden umelecky prinos ci herecky vykon v tom, ked bill murray neustale nepricetne cumi pred seba alebo prehodi zopar kratkych stupidnych viet. sice sa hybe od bodu A do bodu B hladajuc matku udajneho syna, jeho put je vsak podana nesmierne schematicky, formou cestopisu, bez naznaku pocitov, bez akejkolvek snahy o vyprofilovanie postav - vratane samotneho hlavneho hrdinu. o hlavnom hrdinovi vieme len to, ze sa vola don jonston s "T" a zbohatol na pocitacoch. preco ho ale zeny opustili, to si nemame sancu ani len domysliet (zeby dalsi retardovany ITckar? :) ). spolocne s chybajucou atmosferou je aj toto dovodom, preco film posobi polovicato, nedokoncene, ako dom s murom a strechou, ale bez interieru a neodstranenym lesenim. kedze meritkom jarmuschovej tvorby pre mna zostava dead man, je broken flowers len priemerom s prizmurenymi ocami.
TRON: Legacy 3D (2010)
tron: legacy je ako perfektny darcekovy obal so stylovym marketingom. usilivne sa sice snazi tvarit na viac, ale okrem opulentnej vizualnej stranky a slusneho soundtracku nema viac co poskytnut. ku cti mu patri, ze po 28 rokoch plynulo nadvazuje tam, kde (stary dobry) tron skoncil. na jednej strane si nedovoli ziadne divoke vyvrtky ci absurdny odklon od dejovej linie na ukor povodneho filmu, na druhej vsak ponuka velmi priamociary, instantny a predvidatelny dej. omladnuty digitalny klon jeffa bridgesa nie je zaporak hodny povsimnutia a ked uz sme pri digitalnej rejuvenizacii, posobi "mlady" jeff bridges popri ostatnych efektoch skor ako groteskna postavicka zo zastaranej pocitacovej hry - amadeo to vyborne vystihla: princ charming zo shreka pozdravuje. a sme pri protagonostoch. tvorcovia filmu v tomto ohlade prejavili zufaly nedostatok kreativity a siahli po ocividnom plagiatorstve. jeff z roku 1982 ma k jeffovi z roku 2010 neuveritelne daleko. zo sympatickeho bohema sa stal pseudofilozofujuci jeff "obi-wan kenobi", odšťavený od akejkolvek charizmy. olivia wilde v priliehavom cyber-latexe az prilis pripomina kate beckinsale z underworldu, michael sheen (cudo zvane "zuse") vyzera ako david bowie v space oddity a jeho dizajnersko-metrosexualna pereput je zasa kopiou preimidzovanych merovingians z matrix reloaded. a v neposlednom rade patri stvarnenie sama flynna do kategorie "najnevyraznejsi hlavni hrdinovia vsetkych cias". POMOv vyrok, ze sa jedna o "jediný film svojho druhu a bude napodobovaný" povazujem za akysi kolaps pamati z prilisneho mnozstva informacii, kedze ide o recyklaciu uz vsetkeho videneho. film napodobovany nebude, lebo neprinasa nic nove, nema v sebe ziadnu iskru originality, ktora by bola zarodkom trendu a tym hodna kopirovania. az prilis pripomina audiovizualne vysperkovanu televiznu reklamu, perfektny obal, ktoremu chyba zasadna esencia.
Bruno (2009)
rozkosna parodia na metrosexualov a preafektovane gay celebritky. sacha cohen ma talent. dokaze prist s niecim uplne novym. a navyse svojou nekompromisnou parodiou dotknutym vystizne sype sol do rany :)
Crash (1996)
odpad!aj slabomyslene filmy sa delia na otravne a (nedobrovolne) zabavne. cronenbergov crash zapada do prvej kategorie a aj v nej prekonal vsetky ocakavania. ak pocas tejto neuveritelnej pichoviny nezaspite, tak vas len naserie kvoli 100 minutam zabiteho casu. preto je na nu skoda plytvat slovami, povinnost mi vsak kaze varovat aj napriek zdanlivo dobrym hodnoteniam. film zlyhava na plnej ciare co do nametu (nadrzanost z destrukcie je stvarnena az laicky plytko), to do deja (ktory vlastne neexistuje: pokrivkava spolu s protagonistami akurat medzi troskami aut, neustalymi sulozami a zbytocnymi dialogmi). prejavy hercov sa pohybuju niekde na urovni deliriovych fetakov a senilnych dementov (reziser sem preniesol recept, ktory mozno dobre fungoval v nahom obede, tu vsak nie). v sexe chybala uz len sodomia a nekrofilia. cronenberg tymto psychologicku zapletku predstierajucim filmom celkovo dopadol na dno zvrateneho nevkusu. z mojho pohladu ak nie top 10, tak top 100 najvacsich sraciek vsetkych cias.
Attic Expeditions, The (2001)
amaterske, studiove, tak trochu na kolene, ale celkom mile. velmi zle obsadenie hlavneho hrdinu. bez jeffreyho combsa a teda raimiho by film vyrazne stratil na hodnote. blysol sa aj seth green. celkovo chyba myslienke viac sofistikovanosti, deju viac plynulosti a postavam viac hlbky. treba vsak uznat, ze aj napriek tomu ma film svoj osobitny sarm s lahkou lovecraftovskou prichutou.
Powder Blue (2009)
film dokazem charakterizovat jednym slovom: nepresvedcivy. nepresvedcivy bol pribeh samotny, jeho zapletky, osudy a reakcie hlavnych hrdinov, ich obsadenie i herecke vykony samotne. nebol skaredy, nebol hlupy, posobil vsak neprirodzene ako rozladene husle. nezanechal dojem a obzvlast - ako drama s narocnym obsahom - nevyvolal ziadne citove reakcie. reziser sa mozno snazil zo vsetkych sil vytvorit hodnotne dielo, vysledok vsak ukazal, ze timothy linh bui na pilu tlacil az prilis alebo na viac jednoducho nema. jeho postavy su instantne, akoby vytiahnute z regalu supermarketu, ich zivotny pribeh na hranici telenovelovej trivialnosti, miestami pritiahnuty za vlasy. povabna jessica biel neobstala (ani vyzorovo...) ako stripterka, forest whitaker neobstal ako zufaly farar a patrick swayze sa ocitol v najslabsej role svojej kariery. celkovo sa powder blue usadil v neskodnom, pohodlnom priemere a dat mu lepsie hodnotenie by bolo mrhanie stedrostou i dobrym vkusom.
Téměř dokonalý zločin (2000)
sam raimi potvrdzuje, ze pokial netoci westerny alebo sfilmovania komiksov, je ako reziser priam dokonaly. len malokto mu dokaze konkurovat v oblasti hororu (este ako-tak carpenter), hororovych fraskach, ci v gradacii napatia bez lacnych lakaciek, ocakavaneho deja ci zauzivaneho klise. "the gift" (nevychadzam z udivu, ktory idiot zasa vymyslel cesky/slovensky nazov) je film s originalnou atmosferou, vynaliezavymi zvratmi a inteligenciou v zapletke. a obzvlast, v com raimiho genialita nadchyna asi najviac, je schopnost vytlct z hercov napriek ich zabehanym charakterom uplne atypicke role. verili by ste pred filmom, ze keanu reeves perfektne zahra strach nahanajuceho juzanskeho rednecka a hillary swank jeho uplne sedlacku manzelku? ja teda nie. to iste plati pre fantastickeho billy-bob thorntona v dalsom skvelom raimiho filme "a simple plan". rovnako ako tu, tak aj v neskorsom "stiahni ma do pekla" raimi dokazal, ze prvotriedne napinavy horor (ci thriller) sa da natocit aj bez legie mrtvol.
Země slepých (2006)
land of the blind je ozaj kuriozne, tazko zatrieditelne a tym padom v podstate unikatne dielko s vybornym hereckym obsadenim (bravo najma tomovi hollanderovi za mimoriadne presvedcive stvarnenie svojej role). nie je to alternativa, z ktorej bolia oci, na druhej strane to urcite nie je ziaden kasovy trhak urceny platnam kin pre siroke masy, aj ked poskytuje celu radu nenutene zabavnych momentov. z hladiska samotnej filmarskej zrucnosti posobi sice mierne amatersky az studentsky, na druhej strane ma mimoriadnu vypovednu silu (a tym padom aj hodnotu) svojim kontextom. v casoch politickej korektnosti a pochybnej europskej kajucnosti voci roznym formam despotizmu po celom svete (alibizovanej respektovanim inych kulturnych mentalit a zvykov) vznikne prave v europe dielo, ktore paroduje a bez servitky si berie na musku diktatorov a ich rezimy zo vsetkych koncin planety. medzi riadkami tak uvidite narazky na juana perona, mao tse tunga a najma mohammeda rezu pahlaviho a jeho vystriedanie ayatollahom chomeinim. posolstvo filmu je velmi jasne a priehladne: revolucia poziera svoje deti. casto neznamena ziadnu zmenu k lepsiemu, ba prave naopak. jedneho diktatorskeho psychopata vystrieda este totalitarnejsi rezim. prave iran nam je toho krasnym prikladom...
Vikingové II (2008)
mile putave becko na siegfriedovsku temu, sice so standardnymi ingredienciami povrchnosti a nelogickosti svojej cenovej skupiny, avsak prekvapivo bez gycu, s prijemnou dynamikou a dejom neobycajne plynulym, bez jedineho zavahania. priznavam, bavil som sa a film si vychutnal do poslednej sekundy. keby sa donho vlozilo viacej epickej hlbky a detailov (z temy sa po mytologickej a symbolickej stranke da vytlct neporovnatelne viac), mozno by z neho bolo ozajstne dielo. mozno ale ani nie, pretoze by sa tym uplne minul jeho umysel. film sice nie je ziaden tazky kaliber, ale aj nizsie triedy maju svoje perly. aspon teraz vieme, ze draci a bohovia pochadzaju z vesmiru, erich von däniken by sa potesil :) 7/10
Machete (2010)
rodriguez len potvrdil, ze bez tarantina za chrbtom vela vody nenamuti. machete sice povazujem za lepsi ako sin city, avsak neporovnatelne slabsi od from dusk till down. predsa len ide o gore frasku, ktora sa neda brat vazne a ktoru od uplneho braku zachranuju vyborne stvarnene postavy zo strany celeho hereckeho suhviezdia. to, ze filmu chyba hlava a pata ci nejaka zakladna logika, je odpustitelne, to, ze mu chybaju silne sceny a "kultove" momenty, uz nie. o nejakej plynulosti deja ani nehovoriac. najvtipnejsim okamihom snad bolo, kedy sa danny trejo vzil do svojej role "brutalneho zahradnika" zo svojej reklamy pre mountfield. nebyt jeho ako hlavneho protagonistu, na originalite ktoreho rodriguez postavil takmer vylucne cely projekt, a skvelych zaporakov stvarnenych donom johnsonom, robertom de nirom ci stevenom seagalom, film by nemal daleko od uplneho dna.
eXistenZ (1999)
film, ktory si o sebe mysli, ze je lepsi ako matrix, v skutocnosti ale nie je.
Antikrist (2009)
povrchne, plytke, stupidne a miestami nudne, s nezmyselnou symbolikou, s z kontextu vytrhnutym gulasom okultizmu bez realneho suvisu s dejom, s odpudzujucou hereckou a s plytvanim potecialu inokedy skveleho willema dafoa: aj takto sa da charakterizovat posledne von trierovo dielo. cela duchaplna zapletka sa moze zhrnut do jednej vety: zena-matka uprednostnila orgazmus pred zachranou vlastneho dietata. cize ako v spravnej hardcore "alternative" tu mame vulgarnu pornografiu, smrt (hned 2x), sebaposkodzovanie i dilemu umelsiu ako socialisticka limonada. a samozrejme zanechava von trier za hrst abstraktnych, nic neznamenajucich znameni, aby mohli podaktori divaci dodatocne po veceroch hladat hlbsi zmysel a skryte posolstva a nadchynat sa ako z reziserovej tak aj zo svojej vlastnej chytrosti. jedna hviezdicka za pekne (pre triera netypicke) vizualne spracovanie. avsak ruku na srdce - nie v kazdom filme vidite, ako chlap dostane kladou po guliach a zena si odstrihne klitoris :)
Braindead - Živí mrtví (1992)
sice som sa pekne bavil, nadsenie z filmu sa akosi nedostavilo. keby braindead nebol tak prehnane pubertalny, mohol byt podstatne lepsim. od privlastku kultovy (za ktore v danom zanri povazujem napriklad from dusk till down alebo evil dead) ho deli predovsetkym zmysel pre mieru. peter jackson akosi neodhadol spravnu rovnovahu medzi gore-fraskou a kontrolou vlastnej uchylnosti. uz pocas filmu mi bolo jasne, ze to tento clovek nema v hlave uplne v poriadku. je priam fascinujuce, ako neskor dokazal natocit pana prstenov. zeby prva uspesna lobotomia vobec?