biopanic

Nepárajte do maminiek, lebo sa jedného dňa zoberú a odídu stávkovať! Tatovia robia síce hrdinov, ale je jasné, že majú dosť a aj tí najzarytejší skôr či neskôr pripustia, že chcú svoje polovičky späť. Pobavila ma časť, kde si jeden z nich veselo popíjal pivo na zápase, kým jeho deti boli už len krôčik od preskúmania teploty vody jazera v susedstve...

Rozum mi zastáva, na čom všetkom sa dá dnes zarobiť. Zrovna tak nad tým, prečo ak má niekto rozmaznaného kokera, priberie si do partie dva vlčiaky, ktoré nemá čas venčiť a jedno besné šteniatko. Tam je snáď jasné kde je problém? Tak či tak, nepozerá sa na to zle, Stiwellová hádže tie správne pózy a majitelia poslušne kývu hlavami. A tak to má byť, nie?

Skvelé herecké výkony a boľavá atmosféra. Napriek tomu dlhé a občas zavádzajúce. Ide z toho toľko zloby, až ju človek prestane registrovať, pokrčí plecami, povie si "to je ale smutné" a vyjde si na zmrzlinu.

Rozchod! ako romantická komédia? Možno pre niekoho, kto na prvú lásku ešte len čaká. Popr. pre pár, ktorý nedávno oslávil diamantovú svadbu. Rozchod! je plný emócií, vyvolával spomienky, úsmevy, vyvolával vrásky. Krásne zobrazuje denno-denný boj dvoch pohlaví, čiernej a bielej, Slnka a Mesiaca. Ukazuje, kam až nás vie dostať pohodená ponožka, neumytý riad alebo mierne švihnutá rodina. A predovšetkým, neobchádza ani to najnepríjemnejšie, "delenie si" priateľov, randenie natruc a fakt, že niekedy sa síce ocitneme tam, kde sme byť nechceli, ale po chvíli zistíme, že je to zrazu to najsprávnejšie miesto na Zemi. Inými slovami; hralo sa so srdcom a skúsenosťou, bez zbytočných medových motúzov a happy endov. A také mám ja najradšej.

Vizuálne pekné. Tam to začína a bohužiaľ aj končí. Príbeh som nepostrehla teda žiadny, vadilo mi klasické zoskupenie postáv (jeden pekný, jeden čierny, jeden zlý atď) a tam, kde niekto za Franca pridal, ja uberám, z jeho úsmevu mi stúpla hladina cukru na historické maximum. Pozitívnou stránkou veci je, že ma film donútil ísť na nemenovaný vyhľadávač a sondovať, pojmy ako "Červený barón" alebo "dvojplošník" mi doteraz nič nehovorili.

Tajomná rieka odhalila svoje tajomstvá priskoro a donútila ma rozmýšľať nad tým, čo variť a či povysávať teraz alebo s tým počkať do zajtra...

Snáď nie je noci, kedy nestojím na balkóne, nefúkam dymové obláčiky a nerozmýšľam, čo je "tam hore". Hubblove obrazy dávajú /aspoň čiastočnú/ odpoveď...

Vzťahy sú akoby labyrintom. Ja proti tebe, každý na opačnej strane, hľadajúc si cestu k druhému a často i sám k sebe. Čo ale robiť, keď na polceste zistíme, že nás to viac ťahá k nápisu EXIT ako do stredu? Čo robiť, ak sa z krovia vynorí niekto tretí? Čo vtedy, keď túžime po vode a ten druhý nám odmieta zakričať kde je studňa? Kate Winslet uverím všetko. Jeden jej pohľad a poznám odpoveď...

Rozporuplné. Priznám sa, film som si pustila viac z osobnej povinnosti ako z neskonalej túžby ho vidieť. Odrádzal ma rok výroby, ktorý sa naplno prejavil pri /nulových/ efektoch. Príbeh bol však natoľko silný, že som sa doň viac-menej bez problémov zapozerala. Na jednej strane mi imponovala dusná atmosféra, hra na city a priestor pre otázky /je to tehotenská psychóza? Alebo ju naozaj chcú dostať satanisti?/, na strane druhej ma neskutočne rozčuľovala Rosemarina naivita, blbosť a bezradnosť. Pripustiť si všetečných a otravných susedov tak k telu /o popíjaní nápojov neznámej konzistencie - však sú to vitamíny a zmene doktora - lebo jedna babka povedala ani nehovorím/ mi prišlo rovnako nereálne ako tolerovanie manželových bláznivých výkyvov a rečí, za ktoré by ho každá priemerne inteligentná žena poslala k čertu. Koniec ma prekvapil /v pozitívnom zmysle slova/, v očiach Rosemary sa akoby blysla láska a zmierenie. Nuž, moje dieťa bude asi navždy mojim dieťaťom, či už je to Satan alebo nie.

Lawrence Kasdan očividne rád preháňa, budem teda tiež. Zubatí votrelci mi sadli ihneď, to, že lezú z análneho otvoru, to je plus bonus:) Sexoš Thomas Jane, báječne charizmatický retard, téma nekonečného priateľstva, klišoidnej vlády a zlý, zlý Morgan Freeman, čo viac chcete? Znova sa mi potvrdilo, že niektoré filmy netreba brať vážne, iba tak si ich totiž budete vedieť naplno užiť.