Plaque

Musím oceniť, že film zapôsobil presne tak, ako mal. Zábava, romantika, dej, dráma - jednoducho všetko fungovalo tak, ako malo. Jake a Anne vyzerali ako absolútne zohratá dvojka a z pomaranča vytlačili všetku šťavu. Dokonca aj posteľné scény pôsobili úplne uveriteľne. Teda nie, že by mi záležalo na Aničke a jej kozách, ale celkom prirodzene pôsobilo, keď sa postavy po sexe nezahalili od hlavy po päty a nevpochodovali do kúpeľne s paplónom okolo tela.

Nápadom určite jeden z najzaujímavejších filmov. Dokonca aj tá partia v podstate nie príliš známych hercov, bola dobrá a osviežujúca voľba. Ich herectvo bolo slušné a miestami milo prekvapilo a potešilo. Prečo teda iba tri? Hlavne kvôli zabitému potenciálu. Film si urval strašne veľa času na nezmyselné existenciálne obrazy, rozbiehal sa slimačou rýchlosťou (tým nemyslím toho z Turba) a nakoniec sa akosi nemasno-neslano a skôr dementne vypointoval v samom závere na spôsob: "Ha, Ježiš, pozri, skutočne to je ona, bojí sa výťahu!" Celkom mi stačilo to zavádzanie s rozpoznávaním obrázkov, kde to bolo absolútne dokonalé - "Divák, rozhodni sa, čomu budeš a chceš veriť". No, jednoducho, skvelý nápad, netradičná pointa očí, len to spracovanie mohli akosi ináč poriešiť.

Baby šéf je príjemný animák, ktorý plnými priehršťami chrlí jeden vtip za druhým. Napratané odkazmi na milión ďalších filmov (čo je už v súčasnosti vývoja žánru samozrejmosť), no nestojí to iba na tom. Je to zaujímavé svojim príbehom, spracovaním a aj postavami a ich animáciou. Hlavne to spracovanie, keď sa na svet pozeráme (aj) očami sedemročného chlapca a vidíme jeho fantáziu, wau, jednoducho skvelý nápad.

Milý snímok o mladej géniuske sa našťastie nezvrhol na nejaké hendikepované, rakovinou rozožraté, rozvodom rozvrátené, úrazom zničené melodráma. O to si to cením viac, pretože to ukazuje, že hlavné postavy si môže človek obľúbiť aj bez toho, aby im chýbali končatiny alebo im zostávalo len pár týždňov života. Tu bola jediným problémom "milujúca" babička, oproti ktorej je aj Cruella de Vil celkom sympatická pani. Súdi sa o svoju jedinú vnučku so všetkým nasadením, aby ju potom vymenila za posratú dizertačku. No čo, rovina filmu - ani génius to nemusí mať v živote ľahké - presakuje z každej scény, čo nemusí byť hneď výčitka. Vynikajúco som sa bavil a keď mi neprekážal ani kapitán Rogers, tak to znamená, že film na výbornú. Apropo, malá Mckenna to zahrala ako pani, zatienila všetky dospelé postavy a strhla na seba celú pozornosť.

Ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi ma, neľúbi ma - odtrháva Tatum kvietky z margarétky a slzavými očami sleduje západ slnka. Brada sa mu pritom trasie a uvažuje, ako by mohol ešte ukázať svoju citlivú dušu Xantipe, ktorá si udrela hlavu tak silno, že zabudla na celý svoj duševný vývoj a vrátila sa do konzumu a plnenia základných biologických potrieb ľudoopa. Ak by sa hlavný hrdina nesprával ako čistý kokot, kričal by som - utekaj a neobracaj sa späť. On sa však potrel všetkou čokoládou a posypal tonami cukru až sa z neho stal totálny sladký ideál ženskej krásy. Celé zle. Strašné. Odporné a iba miestami zaujímavé. Inak som to nestíhal sledovať, pretože mi oči neustále padali na glukomer.

Ajajjajajjaaaaj, toto bol skutočne nadstavbový mlynček na mäso a druhú časť filmu by mali púšťať všetkým učňom mäsiarom, aby si ich žalúdky zvykli na to, čo ich čaká. Oceňujem hlavne to, že tvorcovia ubrali všetkého pátosu, ktorý sa v iných poľských filmoch z druhej svetovej tlačí už z obalu blurayka. Potom to má zväčša opačný efekt, než by jeden čakal. Pátos začne pôsobiť ako pľuzgier na nohe - je otravný, nechutný, neznesiteľný. Tento film bol nechutný, ale so znesiteľnou mierou pátosu, ktorá nebola otravná. Výsledok? Jeden skutočne naturalistický snímok plný tých najbrutálnejších ohavností, ktoré dokáže urobiť len človek človeku. Partička z tvorby Hier o tróny a Vikingov môže ísť pokojne na brainstormingové kolokvium s názvom "A tento mord ste už skúšali?". A pritom mi ani nevadilo, že obdobne beštiálne sa správali Poliaci k Ukrajincom, na čo je vo filme poukázané oveľa menej a aj to iba v kontexte spravodlivej odplaty. Jednoducho bravúrne odrozprávaný film s uveriteľným príbehom a vynikajúcimi hereckými výkonmi, ktorý si veľmi rád pozriem znova.

Tak to už áno, RECni to na kameru a pusti do sveta, aby bolo jasné, že Španieli vedia okrem futbalu, ohadzovania rajčinami, rozhadzovania rukami aj utekať. A nielen pred rozzúreným býkom, ale aj pred rozzúrenými zombíkmi, ktorí vyskakujú zo zákutí panelhausu väčšinou vtedy, keď to človek nečaká. Nie, teraz vážne. Rec je príjemné hodinové šialenstvo, ktoré nenechá čisté trenky ani tomu najväčšiemu odvážlivcovi, ktorý verí iba na exaktné dôkazy existencie démonov v amerických mestečkách končiacich na ille. S ničím sa to príliš neserie, ide to svižne až do záverečnej scény a ja uvažujem, prečo som si nezasvietil aspoň jednu lampu a ako som mohol za hodinu prepotiť sedačku až na drevenú konštrukciu.

Slovami klasika Krtečka - ach júúú. Na jednej strane - ach júúú (klesajúcim tempom) - škoda, že to nabralo obrátky s Beštiou, ktorá bola neuveriteľne zaujímavá, pokiaľ sa o nej hovorilo, ale stratila všetko pozlátko hneď ako vyrysovala McAvoyovi kocky na bruchu. Ach júúú, že si nevystačilo 23 (ľudských) osobností, ktoré zvádzali boj medzi sebou a s vonkajším svetom zároveň, ale pribrali tú prijebatú 24 rovinu, ktorá zabila všetko dobré, čo sa skladalo, ako domček z kariet dlhé minúty pred tým. Na druhej strane - ach júúú (stúpajúcim tempom) - konečne niečo iné ako "sme banda superkárov a ochraňujeme vás pred všetkým zlým" alebo - ach júúú - super, že tu prišlo aj niečo iné, ako tie plytké príbehy pre slabomyseľných pubertiakov s množstvom akné na nose. Ach júúú, čo na tom, že film trpí na záver ako vozíčkar na obe nohy, vyskladané to bolo precízne. Ach júúú, ten McAvoy to dal ako pán a Scerejžo mu to ušil presne na telo. Ach júúú, neviem kam na to ten Shyamalan chodí, ale nech len chodí a čo najviac. Takéto filmy môže podávať ako hlavný chod častejšie.

Rasistická tématika môže byť na všetky spôsoby, pretože ma baví, je aktuálna a treba ju pripomínať. A tu bolo tých rasistických odkazov naozaj neúrekom, akurát to režisér a scenárista v jednej osobe trochu prestrelil s vysvetľovaním. Dokázal tým dve veci. 1. zabiť potenciál filmu, pretože mnohé linky vyzradil skôr, než bolo treba a potom sa z toho stalo pozeranie na čosi, o čom už každý vedel. 2. Ukázal, čo si skutočne myslí o väčšine súčasnej popcornovej generácie, keďže im každú "záhadu" vmasíroval hlboko do deja a explicitne im to, ako prvotriednym mentolkám, ukázal včas, aby sa potom nedivili. Preto niektoré pasáže pôsobia až groteskne, keď napríklad čávo nájde najprv u frajerky v zničohoničotvorenom skriňošatníku fotky všetkých prechádzajúcich negroobetí, aby sa všetci vzápätí pri scéne "Rose naval kľúče od auta, ale rýchlo" strašne prekvapili, za koho skutočne jeho frajerka kope loptu. Alebo ďalší príklad a la sedím si priviazaný v koženom kresle a čakám na lobotómiu a pokým čakám, tak mi cez TV z roku 0003 vysvetlia všetko, čo som doteraz nepochopil. Takže tu máme domáce video, v ktorom dedo vysvetľuje, že sú rodinka pakokotov, ktorá skalpuje černochov, aby sa im nabúrala do systému. Alebo (VRCHOL KOKOTIZMU PRE MENTOLKY) video, v ktorom slepý zošuverený chuj vysvetľuje, prečo si ho práve vydražil a ako to celé prebehne. Navyše sa banda rasistov správa úplne nelogicky, pretože žiaden hitlerofil by asi nechcel stráviť ďalšie roky života v nejakom podradnom Chrisovi Washingtonovi, či? Napriek týmto nezmyslom je to celkom kukatelné, dej sa zbytočne nevlečie a odsýpa napriek všetkým tým nelogickým fejlom pomerne svižným tempom. Na konci nie sú žiadne motýle alebo škriekajúce valaky a končí to presne podľa jedného z dvoch možných koncov. Aspoň tam si to zachovalo logiku.

Film, ktorý v prvej polovici nabral neuveriteľne strhujúce tempo a mal som pocit, že musím okamžite odísť do Indie a nájsť toho chlapca, aby sa mu nestalo nič zlé. Aby ho nepredali na orgány pre jednu oranžovú pepsi. Druhá časť filmu s dospelým a zachráneným chalanom vyústila do toho, že ono stratenie sa bolo napokon to najlepšie, čo ho v živote mohlo postretnúť. Dostal sa do dobrej rodiny, ktorá mu poskytla bezpečie, zázemie, financie, vzdelanie, možnosti. Táto druhá časť však strácala tempo a miestami som mal pocit, že pozerám dva odlišné filmy. V konečnom dôsledku to tempo síce nevyfúklo príliš rýchlo, aby ovplyvnilo moje hodnotenie, ale aj tak ho to poznačilo. Nemyslím tým, že sa mal Saroov príbeh umelo priakčniť, len si to mohlo udržať latku a taktovku z prvej polovice. Ako tu už bolo povedané, možno aj samotnými hercami, keď neznámy chlapček Sunny Pawar úplne schoval do vrecka ostrieľané osobnosti ako Deva Patela či ostatných.