alexandra payne-a mám rád, mám rád jeho filmy, páči sa mi, aké témy vyberá a ako k nim pristupuje, nesmierne sa mi páči, ako stavia situácie, aj to, aké situácie vyberá, úplne najviac sa mi páči, ako obsadzuje svoje filmy a ako pracuje s hercami a pri tomto filme, až na to, že ja by som poslednú štvrťhodinku ešte trochu ubral (aj keď na túto tému a na to, že je to hollywood, je to AJ TAK veľmi umiernené a odpatetizované, predsa len trošku, trošičku...), som úplne spokojný
nápad originálny, keby sa však nejednalo o klišé akčnú romancu na štýl hollywoodu, ponúklo by to viac priestoru na využitie potenciálu plynúceho z tohto nápadu. bohužiaľ - casting zlý (hádam s výnimkou cilliana mi žiadna postava nebola sympatická, nikomu som nedržal palce a nikto si ma nezískal), čím bližšie k záveru, tým viac scenáristických chýba a neodpustiteľných dier. výprava miestami dobrá, miestami mdlá, vizuál v pohode, ale veď sme v hollywoode a na áčkovom poli, tak to by už malo byť garanciou, nie? keď si to tak vezmem, je to len sci-fi kombinácia bonnie a clyde spojenej s robinom hoodeom/jánošíkom. veľmi slabé 3.
neoriginálne, bez humoru, stavilo to na 3D (inak úplne zbytočné) a na to, že točením v Rusku a s neznámymi hercami sa ušetrilo na pomerne kvalitné efekty v rámci Béčka.
buď všetci málo chlastajú, alebo sa za to hanbia, lebo inak si neviem vysvetliť toľkú nesmelosť v priznaní si, že sa jedná o skvelý film pri tak očividnej ukážke naozaj solídneho, sviežeho, vtipného, filmársky zrelého a ťažko pohodového diela, ktoré na prelome rokov prišlo, aby trochu zamiešalo karty v mojej top 10ke najobľúbenejších hollywoodskych mainstreamov.
Osvedčená komediálna dvojica Denis Dugan a Adam Sandler si privzali na pomoc do trojice. . . Adama Sandlera a urobili po dlhej dobe bláznivú komédiu na tému dvojičky: rovnaké a predsa také odlišné. Dopadlo to podľa mňa trochu lepšie ako Dvojičky s Arniem a DeVittom, no najlepšie na filme, ktorý ponúkol presne to, na čo si človek pri dvojici Dugan-Sandler už musel zvyknúť, boli práve reálne kamerové nahrávky skutočných dvojičiek v úvode a závere, cameo Deppa a zanietenie AlPacina, ktorý sa podvolil celkom solídnemu zhovadeniu. Zo všetkých typov fórov boli mna najvyhovujúcejšie tie, ktoré mali základ v mimopríbehovom (nazvime to "internom") fakte, že Sandler hrá obe postavy (Pacino: "Keď sa na ňu pozriem, vidíme sám seba!" Sandler: "Aj ja.") Do kina na tento šialený priemer odporúčam chodiť: fanúšikom Al Pacina a ľuďom, ktorí majú záľubu v travestii. O, a skoro som zabudol na asi najlepšiu postavu (a najlepší nápad): indický adoptívny syn, ktorý si na seba všetko lepí.
Od Mission Impossible by ste nič iné, ako samotný názov naznačuje, nemali očakávať. Jedno cruisovské egomaniacké cvičenie pre ľudí, ktorí si nepotrpia na dôslednosť a logiku, no majú radi prehnanú a explozívnu akciu, semtam odľahčenú peknou agentkou alebo vtipným agentom. mať to o poslednú sentimentálnu päťminútovku menej, aj tak to nie je plný počet, ale boli by to také slušné hollywoodske 4 hviezdičky s hviezdičkou. teraz iba solídne popcornové 4.
Cheval! Cowboy! Indien! Kopa tehál! Jeden z najlepších animákov, aké som kedy videl. Musím si pozrieť aj seriál. Výtvarne úchvatná a scenáristicky bizarná francúzska sranda. "Mali sme mu kúpiť čapicu!" A citujúc blureca, s ktorým sme to spolu s yshish sledovali: "Ten film nemá jediné hluché miesto." Súhlasim. Vážne nemá.
mne osobne sa viac páčila jednotka, bola drsnejšia, surovejšia, mala hustejšiu atmosféru, mala naozaj dusno a stupňujúce napätie. dvojka má na rozdiel od jednotky hrdinu, s ktorým sa viac a ľahšie stotožníte, pretože ho ľutujete a držíte mu palce a má tiež pekné smerovanie, speje to k radikálnemu koncu - záver bol na tomto filme veľmi vydarený a silný, ale oproti jednotke som nemal pocit bezprostredného nebezpečenstva, ohrozenia hlavného hrdinu (aj keď je pravda, že tematicky tu oň ani nešlo, téma tu bola oproti jednotka iná, oidipovskejšia). aj tak však veľmi vydarená severská drsná škola.
potenciálne spojenie kevina smitha, brucea willisa a traceyho morgana s policajtskej buddy komédii neponúklo okrem pár citácií (vlastne "homáge") a niekoľkých priemerných vtípov na pousmiatie skoro nič extra a pre mňa osobne sa týmto stala komediálnym sklamaním tohto roka - lebo som sa na to veľmi tešil a trajler ponúkal dokonalú akčnú zábavu. nebola ani akcia, zábavy len veľmi málo, natiahnuté na kostrbato vedenom mdlom príbehu.
veľakrát som si to prečítal medzi komentármi a súhlasím s tým. zo scenáristicko hereckej stajne nick frost simon pegg zatiaľ najslabší kúsok (a nielen kvôli réžii, ktorá nie je zlá, ale oproti wrightovi podstatne zaostáva - tu naozaj prišiel aj slabší scenár, z ktorého cítiť závan poctivého a odžitého geekovstva, ale humor je niekedy naozaj slabý, prípadne prekvapivo zastaralý), no má to dojímavý záver, pár milých momentíkov a pozitívny drive, takže slabé a veľmi rekreačné 4 hviezdičky.
zaraďujem tento síce pomalšie sa rozbiehajúci a až prináhle končiaci, no vo výsledky veľmi pozitívny letný príbeh do súkromného zoznamu bizarných romancí a zároveň do ďalšieho - kvalitných romantických komédií. veľmi príjemné na pozeranie (aj počúvanie - mám na mysli jazyk) a kto má rád poctivé herecké výkony, tak tu si dva celkom užije.
silná a nielen stále aktuálna, no v poslednej dobe prekvapivo ešte stále silnejúca v naliehavosti - téma neonacizmu ako forme nekontrolovateľnej vzbury más mladých ľudí (a až priveľmi kontrolovanej manipulácie pár ambicióznych jedincov) je tuto podaná ako príbeh dvoch rebelujúcich dospievajúcich dievčat, ktoré vedú k voľbe naonacizmu ako životného postoja rôzne východiská - v prvom prípade je to a priori sugerované postoje nadobudnuté skrz výchovu, v druhom problémové detstvo siroty. miestami surové (no podľa mňa nie prehnane a chcene kvôli efektu) a formálne nenapadnuteľné. o zrozumiteľnosti posolstva a názoru autorov na problematiku sme síce po filme diskutovali, no ja som bol zastáncom tej strany, ktorá tvrdila, že sú jasné a správne - odsúdenie fanatizmu, poukázanie na nezmyselnosť nielen násilia, ale aj toho, čo za ním stojí - bezmyšlienkovosť a zmätenosť. zároveň však poukázanie a možno snaha o zamyslenie sa nad tým, kde to môže koreniť a čo to môže spôsobovať.
intenzívne zahrané, skľučujúce, precízne postavené, vo forme ovplyvnené tým najlepším z hanekeho, v obsahu tým najzvrhlejším z rakúska, v závere neskutočne potešiteľne obdarené úprimnou autorskou iróniou, a celý, celučičký čas viac ukrývajúce ako ukazujúce a práve preto tak nehorázne klaustrofobicky dusné. a (nielen ako debut) perfektné.
komu inému sa podarí od začiatku do konca urobiť vizuálne orgie z tak hlbokého a ľudského príbehu, kto iný dokáže na príbehu starnúcej rockovej megahviezdy rozvinúť príbeh zmierenia a zároveň priepastí generácií, putovanie za pochopením seba samého, road trip o pomste, jemne surealistickú komédiu o dospievaní, veľmi citlivo natočenú etudu o kolieskach a vskutku vkusnú rozpravu o umení, ak nie sorrentino? a kto to všetko dokáže zahrať lepšie, ak nie sean penn, ktorý neimituje ani ozzyho osbournea, ani alicea coopera, ani andyho warhola, ani mozarta, ale vytvára z precízne odpozeraných fragmentov plnokrvnú novú osobnosť a ukazuje, čo znamená "herecká práca" pri vytváraní charakteru.
Pre mňa osobne najsilnejší film 13. MFF Bratislava. Málokedy sa mi stane, že pri sledovaní nejakého filmu úplne zabudnem na to, že sa jedná o film, že sa jedná v podstate o fikciu (samozrejme, že je to rekonštrukcia skutočných udalostí, a predpokladám, že pomerne presná a autentická, ale aj tak je to umelecké dielo, autormi zámerne transformované), že si nevšímam formu, neriešim jednotlivé zložky a ich prevedenie, ale som hlboko ponorený v príbehu, totálne vtiahnutý do deja, emočne vyburcovaný a zabúdam na hranicu, ktorou je plátno a mám chuť postaviť sa v kine a kričať, keď sa deje nespravodlivosť, nadávať a biť sa za hlavného hrdinu, zahraného mne doteraz neznámym phillipem torretonom, ktorý podal výkon, za aký sa dávajú tie najväčšie ocenenia.
celkom strhujúca a rozhodne morálne pochybná štúdia dominancie a manipulácie, rôznych patologických stavov posadnutosti - telom, telesnou láskou a akousi v dnešnej dobre príliš glorifikovanou víziou vlastnej nespútanosti a nezávislosti. herecky podmanivé, okorenené skvelým soundtrackom, nebudem sa s nikým prieť o tom, že na mnohých miestach možno samoúčelne šokujúce, ale podľa mňa presné a silné.
richard kelly (pre mňa v niečom "druhý shyamalan") si už tretím filmom v poradí buduje povesť "jedného z najdivnejších filmárov súčasnosti". nie, ani donnie nie je výnimkov, tam sa to však pri komornosti príbehu a pri ešte možno nie až tak z reťaze utrhnutom nadšení autora udržalo v príjemných vodách hraničných žánrov a tém, no zároveň komornej atmosfére a dôraze na udržanie aspoň akej takej jednoty. potom prišla apokalypsa, to tu nebudeme rozoberať a the box je znova istým návratom, no nie úplným, ale už poznamenaným apokalypsou. film je to veľmi nevyvážený. prvá polovica (celých úvodných 45 minút bez zaváhania a jediného slabšieho miestečka) je u mňs atmosférou, nápadmi, réžiou i príbehom - a jeho vedením - za 5 hviezdičiek. potom príde stredná časť, ktorá upadá a upadá kvôli rozvetvovaniu, skonšpiračnievaniu a prerastanie typicky kellyovskému do rozmerov vesmírneho sprisahania a do mysteriózneho twinpeaksovsky ladeného thrilleru sa dostáva béčkové sci-fi a thrillerovosť. a na čo? aby sa to v cieľovej rovinke dostalo znova na silné 4 vo finále, ktoré jasne zavŕšuje a (s nádychom mierneho fantasy) dopointuje ten skvelý nápad z úvodu. mnohých to zmätie. mnohokrát. ale nemôžem tento film uvrhnúť do filmárskeho očistca len preto, že autor je príliš veľký fanúšik vedy, ku ktorej však pristupuje z roviny béčkárskeho filmára a že konieckoncov mu nejde o nič iné, než o najväčšie morálne posolstvá - pretože tak nejak by veľký filmár uvažovať mal. len sa musí krotiť.
na televíznu produkciu v žánri béčkové sci-fi veľmi slušné - výprava prekvapí svojou podarenosťou, no čo najviac človeka na tomto nenáročnom a chvalabohu rozumne nedlhom guláši sci-fi, krimi a drámy poteší/pobaví je tá častokrát neskrývaná až parodizujúca irónia a humor (miestami v hereckom prevedení a naivných hláškach pripomínajúci TROMA filmy), ktorý ukazuje, že film sa sám neberie vážne.
viac vaňových a kúpeľňových scén s hilary a scenár napísaný reálnym človekom a nie generátorom lacných príbehov verzia 1.0 by tomuto filmu pomohol na to, aby to nebol len peknými úvodnými titulkami korunovaný výpar.
hrebejk/jarchovsky v mojich ociach presli od pelisiek velku cestu smerom k naozaj kvalitnym filmom po stranke tak filmarsky remeselnej ako aj pribehovo obsahovej: pelisky su kult a bavil som sa na nich aj prvy aj druhy krat, ale z ich tvorby ma zacinaju filmy zaujimat paradoxne az posledne roky - v komediach U mne dobry (ukamenujte ma, a co?!) a vo "vaznych filmoch" prave Kawasakiho ruze a Nevinnost.
Dávam veľmi silné 3 (skoro až 4): za doposiaľ najsympatickejšieho a najlepšieho záporáka Blofelda v podaní "kojaka" Savalasa, lazenby po connerym bolo niečo také, ako nedávno craig po brosnanovi: zmena šarmu, starosvetskosti a klasického fešáckeho gentlemanstva na trochu drsnejšie správanie, väčšiu drzosť a cynizmus - škoda, že si tento austrálsky bond zahral iba v jednej bondovke, nie že by som ostatných nemal rád, connery a brosnan sú klasika, craig a dalton sú zasa na presne podľa môjho gusta správna drsnosť a akčnosť (len s tým mooreom sa ešte musím nejako zmieriť). Nevýhody tohto dielu sú: prehnaná dĺžka, príliš zvláštne romantická prvá polovica a melodramatický záver, akýmsi dramaturgickým spôsobom zvláštne prerozprávaný príbeh, kedy dlho nevieme, o čo vlastne ide/pôjde a potom to vieme, ale nie sú nám všetky motivácie a zvraty tak úplne jasné. Klady tohto dielu: úchvatné akčné scény - prestrelka na lyžiach (Nolan a Inception sa týmto veľmi inšpirovali) a hlavne záverečný súboj Bonda s Blofeldom (originálny, svižný, netradičný, akčný), kopa pekných žien (i napriek iba jednej výnimočnej bondgirl/bondwife) pokope v divnom sanatóriu s LSD prvkami, humor (hláškovanie o čosi odvážnejšie, výraznejšie).
* krásná paz vega a pohodový, uvoľnený, sympatický morgan freeman v koženke a náušničke + * krásna, silná pesnička od Paula Simona na záver ("silný konec") + * optimizmus a pozitivizmus až na kosť, miestami až hraničiaci s naivizmom;
1. Marcello Mastroianni; 2. Výprava a kamera - kostýmy, vyprahnutá piesočná pláž pozvoľna prechádza do nekonečného mora, neďaleko ostré a nehostinné skaly a na rozhraní mora a piesku, pod spaľujúcim slnkom, plážový dom + súdny proces - skazené divadlo manipulácie, deklamácie moci, kafkovský proces; 3. dokonale verná adaptácia dokonalej existenciálnej novely;
Neviem prečo, ale toto vrcholové dielo pána Viscontiho ma neočarilo až tak, ako jeho iné diela, napríklad taký Cudzinec sa mi páčil oveľa viac - má s týmto dielom veľa podobného, oboje sú totiž adaptáciami veľdiel európskej literatúry 20. storočia v oboch prípadoch zhruba rovnakého rozsahu (novely). Hlavným dôvodom môže byť zrejme hlavný hrdina, ktorý mi bol vrcholne nesympatický, jeho herecký prejav sa mi nepáčil - chvíľu som aj uvažoval, či je to zámerná autorská štylizácia - tlačenie na divadelnú manieru a prehánané štylizované herectvo sa v podstate hodí do divadelných prečačkaných kulís hotela a celých benátok a pravdepodobne to bol zámer, ale čo na zámere, účel v tomto prípade nesvetil prostriedky, pretože ak vám hrdina nie je sympatický a nedobre sa vám na neho pozerá, je vám zaťažko ho sledovať (a musíte ho sledovať celé dlhé dve a pol hodiny), ubíja vás to. každopádne však skvostný výber predlohy, poukazujúci na režisérovu odvahu (spracovať dielo takého kalibru, zaťažené nedejovosťou, no naopak obťažkané myšlenkami a významami, dielo vyslovene LITERÁRNE, narábajúce hlavne s jazykom a štylistikou) je veľkým plusom, o to väčším, že jeho prenos na plátno, prevod z jazyka literárneho do toho filmového, bol nesmierne precízny a tá dusivá atmosféra úpadku a rozkladu bola ilustrovaná od začiatku (geniálny prvý záber, ktorý prejde z tituliek planule do filmu - príchod parníkom za svitania) cez celý film (jahody, šíriace nákazu, gýčovo prebubrelé kulisy hotela, špinavé, odpadkami posiate ulice Benátok) až po záver (maska hlavného hrdinu). visconti urobil pár posunov oproti predlohe a hladne jeden podľa mňa značný a mierne meniaci, či aspoň čiastočne inak podfarbujúci pôvodné vyznenie obsiahnuté v knihe: (nasleduje trochu spoileru) hlavný hrdina Gustav von Aschenbach je tuto skladateľ, ktorý neustále provokovaný svojim priateľom po smrti svojej dcéry má tvorivú krízu, ktorá dokáže, že je v podstate prázdny, netalentovaný, kdežto v knihe bol Aschenbach spisovateľ na vrchole síl a na výlet do Benátok ho odhodlala podivná, až mystická scénka pozorovania cudzokrajne pôsobiaceho človeka vychádzajúceho z cintorína. I napriek týmto miernym posunom však sa jedná o nesmierne presnú a vzácnu adaptáciu a naozaj pôsobivé filmové dielo.
kto zabil lauru palmerovú? čo symbolizuje bob? čo sa skrýva v nepokojných, neustálym vetrom zmietaných boroviciach obklopujúcich najznámejšie (nekreslené) seriálové mestečko? keby niekto zostavil katalóg seriálov, ktoré musíte vidieť, tento by bol pravdepodobne na prvom mieste.
nehnevajte sa na mňa, všetci zastáncovia pichľavej satiry a nekorektného humoru, ak napíšem, že ani jedno ani druhé v tomto filme nebolo až tak vydarené, ako mohlo byť, že som sa síce na pár miestach pobavil, ale rozhodne to nesplnilo moje očakávania drzej a v téme trochu kontroverznej čiernej komédie. potešujúce je, že na rozdiel od morrisovho krátkometrážneho filmu (jeho názov sa tu nebudem snažiť zrekonštruovať) som jeho debut aspoň pochopil. a prečo tá prehnaná kritickosť, keď som sa v podstate zabával a film nemá nejaké väčšie chyby? lebo som vážne, naozaj fakt čakal pecku, komédiu roka, úplný odviazaný britský nášup. a nič.
v čase uvedenia kontroverzný, dnes už nie až tak, no stále výpovednou hodnotou aktuálny film, ktorý síce rozpráva o špecifickej nálade a atmosfére akejsi stratenosti generácie tínedžerov v polovici deväťdesiatych rokov v new yorku (alebo zovšeobecnime "vo veľkomeste"), ale s istými posunmi môžeme túto minidrámu o AIDS (všimnite si tú hračku s názvom KIDS/AIDS) preniesť aj na súčasnosť s tým, že si rôzne premenné zameníme: napríklad AIDS za rôzne iné choroby (mentálne či fyzické) alebo závislosti, neduhy . . . a subkultúru skaterov za rôzne iné, ktorých je dnes predsa len o čosi viac, než v polovici deväťdesiatych rokov.
do malého, redneckého mestečka vtrhlo tornádo . . . dej filmu je archívnymi zábermi torpáda rámovaný, preto nie je jasné, či životný štýl obyvateľov, ich zúrivosť, ich bezcieľne prázdne životy, ich agresia, hnev, ich úchylky a závislosti sú dôsledkom spamätávania sa zo živelnej katastrofy . . . alebo jej predznamenaním. interpretovať sa to dá oboma spôsobmi. tornádo v úvode je však aj symbolické. oveľa väčšie, metafyzickejšie tornádo sa prehnalo týmto mestom a životmi jeho obyvateľov. mozaika, zľahka prepojená pár hrdinami - dvojicou mladíkou vraždiacich mačky, trojicou sestier a jedného bizarného ružového zajačika, ľudí a osudov zapadákova, odkiaľ niet iného úniku, ako upadnúť až na dno svojej dôstojnosti, nájsť pomyselnú hranicu ľudskosti, vzdialiť sa od toho, čo by malo byť morálne, správne a etické až tak ďaleko, že vám akákoľvwk prednáška o etike a morálke príde smiešna a zistíte, že ich ťažisko je a vždy bolo niekde inde. film, pri ktorom som mal mnohokrát zimomriavky, často ma nechal neveriaco pozerať na to, čo všetko sa predo mnou defilovalo, no zanechal okrem zvláštnej pachuti aj veľmi silné presvedčenie, že som videl naozaj kvalitný debut, trochu drsnú a bezohľadnú, ale zato odzbrojujúcu výpoveď o bezmocnosti na konci 20. storočia.
Moje komentáře
Děti moje (2011)
alexandra payne-a mám rád, mám rád jeho filmy, páči sa mi, aké témy vyberá a ako k nim pristupuje, nesmierne sa mi páči, ako stavia situácie, aj to, aké situácie vyberá, úplne najviac sa mi páči, ako obsadzuje svoje filmy a ako pracuje s hercami a pri tomto filme, až na to, že ja by som poslednú štvrťhodinku ešte trochu ubral (aj keď na túto tému a na to, že je to hollywood, je to AJ TAK veľmi umiernené a odpatetizované, predsa len trošku, trošičku...), som úplne spokojný
Muži, kteří nenávidí ženy (2011)
detektívka žije! craig konečne sympatický, emo konečne sexy, švédsko americkými očami vôbec nie zlé, fincher opäť v plnej sile.
Vyměřený čas (2011)
nápad originálny, keby sa však nejednalo o klišé akčnú romancu na štýl hollywoodu, ponúklo by to viac priestoru na využitie potenciálu plynúceho z tohto nápadu. bohužiaľ - casting zlý (hádam s výnimkou cilliana mi žiadna postava nebola sympatická, nikomu som nedržal palce a nikto si ma nezískal), čím bližšie k záveru, tým viac scenáristických chýba a neodpustiteľných dier. výprava miestami dobrá, miestami mdlá, vizuál v pohode, ale veď sme v hollywoode a na áčkovom poli, tak to by už malo byť garanciou, nie? keď si to tak vezmem, je to len sci-fi kombinácia bonnie a clyde spojenej s robinom hoodeom/jánošíkom. veľmi slabé 3.
Černá hodina (2011)
neoriginálne, bez humoru, stavilo to na 3D (inak úplne zbytočné) a na to, že točením v Rusku a s neznámymi hercami sa ušetrilo na pomerne kvalitné efekty v rámci Béčka.
Rumový deník (2011)
buď všetci málo chlastajú, alebo sa za to hanbia, lebo inak si neviem vysvetliť toľkú nesmelosť v priznaní si, že sa jedná o skvelý film pri tak očividnej ukážke naozaj solídneho, sviežeho, vtipného, filmársky zrelého a ťažko pohodového diela, ktoré na prelome rokov prišlo, aby trochu zamiešalo karty v mojej top 10ke najobľúbenejších hollywoodskych mainstreamov.
Jack a Jill (2011)
Osvedčená komediálna dvojica Denis Dugan a Adam Sandler si privzali na pomoc do trojice. . . Adama Sandlera a urobili po dlhej dobe bláznivú komédiu na tému dvojičky: rovnaké a predsa také odlišné. Dopadlo to podľa mňa trochu lepšie ako Dvojičky s Arniem a DeVittom, no najlepšie na filme, ktorý ponúkol presne to, na čo si človek pri dvojici Dugan-Sandler už musel zvyknúť, boli práve reálne kamerové nahrávky skutočných dvojičiek v úvode a závere, cameo Deppa a zanietenie AlPacina, ktorý sa podvolil celkom solídnemu zhovadeniu. Zo všetkých typov fórov boli mna najvyhovujúcejšie tie, ktoré mali základ v mimopríbehovom (nazvime to "internom") fakte, že Sandler hrá obe postavy (Pacino: "Keď sa na ňu pozriem, vidíme sám seba!" Sandler: "Aj ja.") Do kina na tento šialený priemer odporúčam chodiť: fanúšikom Al Pacina a ľuďom, ktorí majú záľubu v travestii. O, a skoro som zabudol na asi najlepšiu postavu (a najlepší nápad): indický adoptívny syn, ktorý si na seba všetko lepí.
Mission Impossible - Ghost Protocol (2011)
Od Mission Impossible by ste nič iné, ako samotný názov naznačuje, nemali očakávať. Jedno cruisovské egomaniacké cvičenie pre ľudí, ktorí si nepotrpia na dôslednosť a logiku, no majú radi prehnanú a explozívnu akciu, semtam odľahčenú peknou agentkou alebo vtipným agentom. mať to o poslednú sentimentálnu päťminútovku menej, aj tak to nie je plný počet, ale boli by to také slušné hollywoodske 4 hviezdičky s hviezdičkou. teraz iba solídne popcornové 4.
Půlnoc v Paříži (2011)
"And I see... rhinoceros!"
Panika v městečku (2009)
Cheval! Cowboy! Indien! Kopa tehál! Jeden z najlepších animákov, aké som kedy videl. Musím si pozrieť aj seriál. Výtvarne úchvatná a scenáristicky bizarná francúzska sranda. "Mali sme mu kúpiť čapicu!" A citujúc blureca, s ktorým sme to spolu s yshish sledovali: "Ten film nemá jediné hluché miesto." Súhlasim. Vážne nemá.
Pusher II (2004)
mne osobne sa viac páčila jednotka, bola drsnejšia, surovejšia, mala hustejšiu atmosféru, mala naozaj dusno a stupňujúce napätie. dvojka má na rozdiel od jednotky hrdinu, s ktorým sa viac a ľahšie stotožníte, pretože ho ľutujete a držíte mu palce a má tiež pekné smerovanie, speje to k radikálnemu koncu - záver bol na tomto filme veľmi vydarený a silný, ale oproti jednotke som nemal pocit bezprostredného nebezpečenstva, ohrozenia hlavného hrdinu (aj keď je pravda, že tematicky tu oň ani nešlo, téma tu bola oproti jednotka iná, oidipovskejšia). aj tak však veľmi vydarená severská drsná škola.
Poldové (2010)
potenciálne spojenie kevina smitha, brucea willisa a traceyho morgana s policajtskej buddy komédii neponúklo okrem pár citácií (vlastne "homáge") a niekoľkých priemerných vtípov na pousmiatie skoro nič extra a pre mňa osobne sa týmto stala komediálnym sklamaním tohto roka - lebo som sa na to veľmi tešil a trajler ponúkal dokonalú akčnú zábavu. nebola ani akcia, zábavy len veľmi málo, natiahnuté na kostrbato vedenom mdlom príbehu.
Paul (2011)
veľakrát som si to prečítal medzi komentármi a súhlasím s tým. zo scenáristicko hereckej stajne nick frost simon pegg zatiaľ najslabší kúsok (a nielen kvôli réžii, ktorá nie je zlá, ale oproti wrightovi podstatne zaostáva - tu naozaj prišiel aj slabší scenár, z ktorého cítiť závan poctivého a odžitého geekovstva, ale humor je niekedy naozaj slabý, prípadne prekvapivo zastaralý), no má to dojímavý záver, pár milých momentíkov a pozitívny drive, takže slabé a veľmi rekreačné 4 hviezdičky.
Sommervögel (2010)
zaraďujem tento síce pomalšie sa rozbiehajúci a až prináhle končiaci, no vo výsledky veľmi pozitívny letný príbeh do súkromného zoznamu bizarných romancí a zároveň do ďalšieho - kvalitných romantických komédií. veľmi príjemné na pozeranie (aj počúvanie - mám na mysli jazyk) a kto má rád poctivé herecké výkony, tak tu si dva celkom užije.
Kriegerin, Die (2011)
silná a nielen stále aktuálna, no v poslednej dobe prekvapivo ešte stále silnejúca v naliehavosti - téma neonacizmu ako forme nekontrolovateľnej vzbury más mladých ľudí (a až priveľmi kontrolovanej manipulácie pár ambicióznych jedincov) je tuto podaná ako príbeh dvoch rebelujúcich dospievajúcich dievčat, ktoré vedú k voľbe naonacizmu ako životného postoja rôzne východiská - v prvom prípade je to a priori sugerované postoje nadobudnuté skrz výchovu, v druhom problémové detstvo siroty. miestami surové (no podľa mňa nie prehnane a chcene kvôli efektu) a formálne nenapadnuteľné. o zrozumiteľnosti posolstva a názoru autorov na problematiku sme síce po filme diskutovali, no ja som bol zastáncom tej strany, ktorá tvrdila, že sú jasné a správne - odsúdenie fanatizmu, poukázanie na nezmyselnosť nielen násilia, ale aj toho, čo za ním stojí - bezmyšlienkovosť a zmätenosť. zároveň však poukázanie a možno snaha o zamyslenie sa nad tým, kde to môže koreniť a čo to môže spôsobovať.
Michael (2011)
intenzívne zahrané, skľučujúce, precízne postavené, vo forme ovplyvnené tým najlepším z hanekeho, v obsahu tým najzvrhlejším z rakúska, v závere neskutočne potešiteľne obdarené úprimnou autorskou iróniou, a celý, celučičký čas viac ukrývajúce ako ukazujúce a práve preto tak nehorázne klaustrofobicky dusné. a (nielen ako debut) perfektné.
Tady to musí být (2011)
komu inému sa podarí od začiatku do konca urobiť vizuálne orgie z tak hlbokého a ľudského príbehu, kto iný dokáže na príbehu starnúcej rockovej megahviezdy rozvinúť príbeh zmierenia a zároveň priepastí generácií, putovanie za pochopením seba samého, road trip o pomste, jemne surealistickú komédiu o dospievaní, veľmi citlivo natočenú etudu o kolieskach a vskutku vkusnú rozpravu o umení, ak nie sorrentino? a kto to všetko dokáže zahrať lepšie, ak nie sean penn, ktorý neimituje ani ozzyho osbournea, ani alicea coopera, ani andyho warhola, ani mozarta, ale vytvára z precízne odpozeraných fragmentov plnokrvnú novú osobnosť a ukazuje, čo znamená "herecká práca" pri vytváraní charakteru.
Présumé coupable (2011)
Pre mňa osobne najsilnejší film 13. MFF Bratislava. Málokedy sa mi stane, že pri sledovaní nejakého filmu úplne zabudnem na to, že sa jedná o film, že sa jedná v podstate o fikciu (samozrejme, že je to rekonštrukcia skutočných udalostí, a predpokladám, že pomerne presná a autentická, ale aj tak je to umelecké dielo, autormi zámerne transformované), že si nevšímam formu, neriešim jednotlivé zložky a ich prevedenie, ale som hlboko ponorený v príbehu, totálne vtiahnutý do deja, emočne vyburcovaný a zabúdam na hranicu, ktorou je plátno a mám chuť postaviť sa v kine a kričať, keď sa deje nespravodlivosť, nadávať a biť sa za hlavného hrdinu, zahraného mne doteraz neznámym phillipem torretonom, ktorý podal výkon, za aký sa dávajú tie najväčšie ocenenia.
American Translation (2011)
celkom strhujúca a rozhodne morálne pochybná štúdia dominancie a manipulácie, rôznych patologických stavov posadnutosti - telom, telesnou láskou a akousi v dnešnej dobre príliš glorifikovanou víziou vlastnej nespútanosti a nezávislosti. herecky podmanivé, okorenené skvelým soundtrackom, nebudem sa s nikým prieť o tom, že na mnohých miestach možno samoúčelne šokujúce, ale podľa mňa presné a silné.
Box, The (2009)
richard kelly (pre mňa v niečom "druhý shyamalan") si už tretím filmom v poradí buduje povesť "jedného z najdivnejších filmárov súčasnosti". nie, ani donnie nie je výnimkov, tam sa to však pri komornosti príbehu a pri ešte možno nie až tak z reťaze utrhnutom nadšení autora udržalo v príjemných vodách hraničných žánrov a tém, no zároveň komornej atmosfére a dôraze na udržanie aspoň akej takej jednoty. potom prišla apokalypsa, to tu nebudeme rozoberať a the box je znova istým návratom, no nie úplným, ale už poznamenaným apokalypsou. film je to veľmi nevyvážený. prvá polovica (celých úvodných 45 minút bez zaváhania a jediného slabšieho miestečka) je u mňs atmosférou, nápadmi, réžiou i príbehom - a jeho vedením - za 5 hviezdičiek. potom príde stredná časť, ktorá upadá a upadá kvôli rozvetvovaniu, skonšpiračnievaniu a prerastanie typicky kellyovskému do rozmerov vesmírneho sprisahania a do mysteriózneho twinpeaksovsky ladeného thrilleru sa dostáva béčkové sci-fi a thrillerovosť. a na čo? aby sa to v cieľovej rovinke dostalo znova na silné 4 vo finále, ktoré jasne zavŕšuje a (s nádychom mierneho fantasy) dopointuje ten skvelý nápad z úvodu. mnohých to zmätie. mnohokrát. ale nemôžem tento film uvrhnúť do filmárskeho očistca len preto, že autor je príliš veľký fanúšik vedy, ku ktorej však pristupuje z roviny béčkárskeho filmára a že konieckoncov mu nejde o nič iné, než o najväčšie morálne posolstvá - pretože tak nejak by veľký filmár uvažovať mal. len sa musí krotiť.
Lebkouni: Nedotknutelní (TV film) (1996)
na televíznu produkciu v žánri béčkové sci-fi veľmi slušné - výprava prekvapí svojou podarenosťou, no čo najviac človeka na tomto nenáročnom a chvalabohu rozumne nedlhom guláši sci-fi, krimi a drámy poteší/pobaví je tá častokrát neskrývaná až parodizujúca irónia a humor (miestami v hereckom prevedení a naivných hláškach pripomínajúci TROMA filmy), ktorý ukazuje, že film sa sám neberie vážne.
Intimní past (2011)
viac vaňových a kúpeľňových scén s hilary a scenár napísaný reálnym človekom a nie generátorom lacných príbehov verzia 1.0 by tomuto filmu pomohol na to, aby to nebol len peknými úvodnými titulkami korunovaný výpar.
Nevinnost (2011)
hrebejk/jarchovsky v mojich ociach presli od pelisiek velku cestu smerom k naozaj kvalitnym filmom po stranke tak filmarsky remeselnej ako aj pribehovo obsahovej: pelisky su kult a bavil som sa na nich aj prvy aj druhy krat, ale z ich tvorby ma zacinaju filmy zaujimat paradoxne az posledne roky - v komediach U mne dobry (ukamenujte ma, a co?!) a vo "vaznych filmoch" prave Kawasakiho ruze a Nevinnost.
V tajné službě Jejího veličenstva (1969)
Dávam veľmi silné 3 (skoro až 4): za doposiaľ najsympatickejšieho a najlepšieho záporáka Blofelda v podaní "kojaka" Savalasa, lazenby po connerym bolo niečo také, ako nedávno craig po brosnanovi: zmena šarmu, starosvetskosti a klasického fešáckeho gentlemanstva na trochu drsnejšie správanie, väčšiu drzosť a cynizmus - škoda, že si tento austrálsky bond zahral iba v jednej bondovke, nie že by som ostatných nemal rád, connery a brosnan sú klasika, craig a dalton sú zasa na presne podľa môjho gusta správna drsnosť a akčnosť (len s tým mooreom sa ešte musím nejako zmieriť). Nevýhody tohto dielu sú: prehnaná dĺžka, príliš zvláštne romantická prvá polovica a melodramatický záver, akýmsi dramaturgickým spôsobom zvláštne prerozprávaný príbeh, kedy dlho nevieme, o čo vlastne ide/pôjde a potom to vieme, ale nie sú nám všetky motivácie a zvraty tak úplne jasné. Klady tohto dielu: úchvatné akčné scény - prestrelka na lyžiach (Nolan a Inception sa týmto veľmi inšpirovali) a hlavne záverečný súboj Bonda s Blofeldom (originálny, svižný, netradičný, akčný), kopa pekných žien (i napriek iba jednej výnimočnej bondgirl/bondwife) pokope v divnom sanatóriu s LSD prvkami, humor (hláškovanie o čosi odvážnejšie, výraznejšie).
10 položek a méně (2006)
* krásná paz vega a pohodový, uvoľnený, sympatický morgan freeman v koženke a náušničke + * krásna, silná pesnička od Paula Simona na záver ("silný konec") + * optimizmus a pozitivizmus až na kosť, miestami až hraničiaci s naivizmom;
Cizinec (1967)
1. Marcello Mastroianni; 2. Výprava a kamera - kostýmy, vyprahnutá piesočná pláž pozvoľna prechádza do nekonečného mora, neďaleko ostré a nehostinné skaly a na rozhraní mora a piesku, pod spaľujúcim slnkom, plážový dom + súdny proces - skazené divadlo manipulácie, deklamácie moci, kafkovský proces; 3. dokonale verná adaptácia dokonalej existenciálnej novely;
Smrt v Benátkách (1971)
Neviem prečo, ale toto vrcholové dielo pána Viscontiho ma neočarilo až tak, ako jeho iné diela, napríklad taký Cudzinec sa mi páčil oveľa viac - má s týmto dielom veľa podobného, oboje sú totiž adaptáciami veľdiel európskej literatúry 20. storočia v oboch prípadoch zhruba rovnakého rozsahu (novely). Hlavným dôvodom môže byť zrejme hlavný hrdina, ktorý mi bol vrcholne nesympatický, jeho herecký prejav sa mi nepáčil - chvíľu som aj uvažoval, či je to zámerná autorská štylizácia - tlačenie na divadelnú manieru a prehánané štylizované herectvo sa v podstate hodí do divadelných prečačkaných kulís hotela a celých benátok a pravdepodobne to bol zámer, ale čo na zámere, účel v tomto prípade nesvetil prostriedky, pretože ak vám hrdina nie je sympatický a nedobre sa vám na neho pozerá, je vám zaťažko ho sledovať (a musíte ho sledovať celé dlhé dve a pol hodiny), ubíja vás to. každopádne však skvostný výber predlohy, poukazujúci na režisérovu odvahu (spracovať dielo takého kalibru, zaťažené nedejovosťou, no naopak obťažkané myšlenkami a významami, dielo vyslovene LITERÁRNE, narábajúce hlavne s jazykom a štylistikou) je veľkým plusom, o to väčším, že jeho prenos na plátno, prevod z jazyka literárneho do toho filmového, bol nesmierne precízny a tá dusivá atmosféra úpadku a rozkladu bola ilustrovaná od začiatku (geniálny prvý záber, ktorý prejde z tituliek planule do filmu - príchod parníkom za svitania) cez celý film (jahody, šíriace nákazu, gýčovo prebubrelé kulisy hotela, špinavé, odpadkami posiate ulice Benátok) až po záver (maska hlavného hrdinu). visconti urobil pár posunov oproti predlohe a hladne jeden podľa mňa značný a mierne meniaci, či aspoň čiastočne inak podfarbujúci pôvodné vyznenie obsiahnuté v knihe: (nasleduje trochu spoileru) hlavný hrdina Gustav von Aschenbach je tuto skladateľ, ktorý neustále provokovaný svojim priateľom po smrti svojej dcéry má tvorivú krízu, ktorá dokáže, že je v podstate prázdny, netalentovaný, kdežto v knihe bol Aschenbach spisovateľ na vrchole síl a na výlet do Benátok ho odhodlala podivná, až mystická scénka pozorovania cudzokrajne pôsobiaceho človeka vychádzajúceho z cintorína. I napriek týmto miernym posunom však sa jedná o nesmierne presnú a vzácnu adaptáciu a naozaj pôsobivé filmové dielo.
Městečko Twin Peaks (TV seriál) (1990)
kto zabil lauru palmerovú? čo symbolizuje bob? čo sa skrýva v nepokojných, neustálym vetrom zmietaných boroviciach obklopujúcich najznámejšie (nekreslené) seriálové mestečko? keby niekto zostavil katalóg seriálov, ktoré musíte vidieť, tento by bol pravdepodobne na prvom mieste.
Čtyři lvi (2010)
nehnevajte sa na mňa, všetci zastáncovia pichľavej satiry a nekorektného humoru, ak napíšem, že ani jedno ani druhé v tomto filme nebolo až tak vydarené, ako mohlo byť, že som sa síce na pár miestach pobavil, ale rozhodne to nesplnilo moje očakávania drzej a v téme trochu kontroverznej čiernej komédie. potešujúce je, že na rozdiel od morrisovho krátkometrážneho filmu (jeho názov sa tu nebudem snažiť zrekonštruovať) som jeho debut aspoň pochopil. a prečo tá prehnaná kritickosť, keď som sa v podstate zabával a film nemá nejaké väčšie chyby? lebo som vážne, naozaj fakt čakal pecku, komédiu roka, úplný odviazaný britský nášup. a nič.
Kids (1995)
v čase uvedenia kontroverzný, dnes už nie až tak, no stále výpovednou hodnotou aktuálny film, ktorý síce rozpráva o špecifickej nálade a atmosfére akejsi stratenosti generácie tínedžerov v polovici deväťdesiatych rokov v new yorku (alebo zovšeobecnime "vo veľkomeste"), ale s istými posunmi môžeme túto minidrámu o AIDS (všimnite si tú hračku s názvom KIDS/AIDS) preniesť aj na súčasnosť s tým, že si rôzne premenné zameníme: napríklad AIDS za rôzne iné choroby (mentálne či fyzické) alebo závislosti, neduhy . . . a subkultúru skaterov za rôzne iné, ktorých je dnes predsa len o čosi viac, než v polovici deväťdesiatych rokov.
Gummo (1997)
do malého, redneckého mestečka vtrhlo tornádo . . . dej filmu je archívnymi zábermi torpáda rámovaný, preto nie je jasné, či životný štýl obyvateľov, ich zúrivosť, ich bezcieľne prázdne životy, ich agresia, hnev, ich úchylky a závislosti sú dôsledkom spamätávania sa zo živelnej katastrofy . . . alebo jej predznamenaním. interpretovať sa to dá oboma spôsobmi. tornádo v úvode je však aj symbolické. oveľa väčšie, metafyzickejšie tornádo sa prehnalo týmto mestom a životmi jeho obyvateľov. mozaika, zľahka prepojená pár hrdinami - dvojicou mladíkou vraždiacich mačky, trojicou sestier a jedného bizarného ružového zajačika, ľudí a osudov zapadákova, odkiaľ niet iného úniku, ako upadnúť až na dno svojej dôstojnosti, nájsť pomyselnú hranicu ľudskosti, vzdialiť sa od toho, čo by malo byť morálne, správne a etické až tak ďaleko, že vám akákoľvwk prednáška o etike a morálke príde smiešna a zistíte, že ich ťažisko je a vždy bolo niekde inde. film, pri ktorom som mal mnohokrát zimomriavky, často ma nechal neveriaco pozerať na to, čo všetko sa predo mnou defilovalo, no zanechal okrem zvláštnej pachuti aj veľmi silné presvedčenie, že som videl naozaj kvalitný debut, trochu drsnú a bezohľadnú, ale zato odzbrojujúcu výpoveď o bezmocnosti na konci 20. storočia.