rbrandt183

Pár kôl pred koncom sú Straky prakticky pred zostupom, takže ten, kto nenasadil Muneza by si to mal pekne odskákať!

Vďaka filmovej histórii Billa Pullmana sa mi podarilo vyhľadať tento dávno videný film. Pre dostatok napatia a mystických prvkov mal vtedy originálny lynchovský efekt, ktorý už ale dnes vyprchal. Výsledné hodnotenie je priemerom týchto dvoch zážitkov.

Film o mladých odhodlaných športovcoch, pre ktorých sa športový výkon a špičková forma stali drogou. Dostupný na portáli Vimeo. Ako nechcelo by sa mi s nimi naostro súťažiť..

Sympatická mládež vystavená okrem svojich citových problémov ešte život-ohrozujúcej situácii. To pripomína skvelý britský The Hole z roku 2001. Naviac sa to bude páčiť asi každému fanúšikovi dokumentárnych rekonštrukcií Mayday. A tá sci-fi vsuvka? Podobný postoj ako v prípade ovládača vo Funny Games U.S. - mne to nevadí.

Ide o DVD určené pre japonský trh, úplný zoznam: "Member" - David Brooks (2*), "Camera" - David Cronenberg (2*), "Wave Twisters" - Syd Garon & Eric Henry (3*), "The Killer Bean 2" - Jeff Lew (4*), "The Periwig Maker" - Steffen Schäffler (5*), "Music for one apartment and six drummers" - Ola Simonsson & Johannes Stjärne Nilsson (5*). Dve najlepšie príspevky sú jasné. K tým ďalším: Cronenbergova Camera trochu sklamanie/nepochopenie; fazule od Lewa srandovné, naviac keď to celé asi zanimoval a zhudobnil sám. Ako alternatívny trailer by sa k tejto kompilácii kľudne mohol použiť klip "Frontier Psychiatrist" od The Avalanches. Kto vie, o koľko by mala na IMDb lepšie hodnotenie, ak by hlasovali len japonskí diváci..

Film pomalým tempom zobrazuje detaily života osamelého partyzána, ktoré sú pre neho dôležité: pestovanie zemiakov, hojenie rán, napilovanie stožiara elektrického vedenia. Miesto dialógov (spoločné mlčanie zotrvá i s priaznivcami) je počuť len rôzne zvuky súvisiace s činnosťou, prípadne nastáva úplne ticho. Prevažujú statické zábery, prípadne veľmi pomalý pohyb kamery a autorom určite záležalo na výtvarnej stránke. Asi neexistuje mnoho dôvodov, prečo si pustiť práve tento zvláštny film. Tým mojím bola zvedavosť - mladý režisér dostal príležitosť v rámci projektu Venice 70 Future Reloaded.

V skutočnosti ide o zbierku troch poviedok: "Ne salji mi pisma" - Goran Gajic; "Do izvora dva putica" - Zoran Pezo; "Nije sve u ljubavi (ima nesto i u lovi)" - Vladimir Slavica; z ktorých každá má svoju mladícku garážovú atmosféru, no miestami skĺzava až k nepríjemnej naivite a trápnosti. Jednotlivé príbehy uvádza podivný hudobník Dušan Kojić ako Zeleni zub. Po hudobnej stránke to nebolo vôbec zlé. Naviac, všetky dievčenské postavy mi prišli dosť sympatické.

Ide o kompiláciu 20 krátkych filmov od 19 prevažne neznámych režisérov. Prístupom by sa dali rozdeliť na experimentálne a dejové/komediálne, pričom tie prvé sú minimálne o triedu lepšie a zaujímavejšie než tie druhé. Ako to celkovo súviselo s Dánskom alebo s hlavným motívom "Danish girls show everything" mi uniklo, asi tým, že som tam nikdy nebol, ale to nevadí. Za každý príspevkom nasleduje ešte kratšia čierno-biela scéna z nejakého archívneho filmu (?). Úplný zoznam: "Danting" - David Blair, "Meditation" - Susanna Edwards, "Mine Ting" - Franz Ernst, "Berlin Retur" - Gusztav Hamos, "Mig" - Marc J. Hawker, "Why Don't We" - Jaime Humberto Hermosillo, "Lette Gevandter" - Mani Kaul, "Rytme" - Mika Kaurismäki, "Drøm" - Dušan Makavejev, "Æbleflæsk" - Lars Norgaard, "Centrum"- Steen Møller Rasmussen, "Lykke" - Ane Mette Ruge, "Verjet" - A.M. Ruge & Jacob F. Schokking, "Min Far" - Jacob F. Schokking, "Arkæologi" - Morten Skalerud, "Casting" - Monika Treut, "Libet in 6 Trin" - Vibeke Vogel, "Tobak" - Anne Regitze Wirel, "Peeping" - Zhang Yuan, "Forverthinger" - Krzysztof Zanussi.

Príbeh o tom, ako dospievajúca Lone hľadá svoje citové istoty a permanentne uniká od problémov s tým spojených (z internátu; od náhradnej rodiny; pred políciou; z hippie komunity). Čierno-biely film natočený prenosnou ručnou kamerou zameraný prevažne na tváre hercov, z ktorých vyniká práve sympatická hlavná predstaviteľka (jej herecká kariéra skončila po pár rokoch). Dialógy sú dlhé a striedajú sa so skvele zvolenými hudobnými prechodmi. Finálna naturistická scéna šokovala, hlavne v kontraste s nevinným obsahom celého filmu predtým. V dánskej filmografii je celkom významný a patrí údajne k prvým vrámci sociálno-realistického žánru. Hodnotenie 3* je určite prísne, dali by sa dať i 4*.

Dosť nespravodlivé staré 2*-čkové hodnotenie súviselo s tým, že spracované téma nie je vôbec , ale vôbec veselé. Každopádne sa nedá uprieť tvorcom snaha a nápady. Blue Gypsy (3*), Ciro (4*), Jesus Children of America (2*), João and Bilú (4*), Jonathan (4*), Song Song and Little Cat (4*), Tanza (2*).