Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Krimi
  • Drama
  • Akční
  • Rodinný

Recenze (281)

plakát

Agatha Christie's Poirot - Nástrahy zubařského křesla (1992) (epizoda) 

Tak tuto som sa musela sústrediť celý čas, lebo zatiaľ čo Jappove konštatovania sú klasicky až príliš jednoduché a sám by zrejme ani raz nechytil správneho zločinca, Poirotove dedukcie sú extrémne zamotané. Nápaditosť vraždy ako taká nebola zlá, ale možno by sa to dalo vymyslieť aj o polovicu jednoduchšie.

plakát

Slečna Marplová - Vlak z Paddingtonu (2004) (epizoda) 

Ono celá tá atmosféra bola na jedničku, synovec slečny Marplovej rozhodne šarmantnejší ako ten vo filme Rozbite zrcadlo z roku 1980, ktorý som zhliadla nedávno. Sú tu aj milé momenty, ktoré sa zas striedajú s tými napínavejšími a hrôzostrašnejšími. Ale neviem či je to tým, že som z nedostatku času film dopozerala na dva krát, no ten druhý krát ma už dosť podráždila blahosklonná usmievavá tvár slečny Múdrej ( teda Marplovej ) keď vysvetľuje prípad, ktorého riešenie bolo síce zaujímavé a možno aj logicky zapadajúce, ale asi si ho náhle vycucala z prsta. Či snáď mala nejaké naozaj jednoznačné dôkazy okrem svojich tvrdení? Nemôžem si pomôcť ale podobné neresti dokážem odpustiť jedine Poirotovi, ktorý je srdcovkou a chýbal mi aj tentokrát. (SPOILER: to že jej priateľku zrazu osvietilo a označila vraha výkrikom - to je on! skade nabrala tú istotu? Len z príbuznych okolností? Z pohľadu do okna vlaku na začiatku filmu vraha rozhodne vidieť nie je, max sa dá hádať že je to muž a obviniť niekoho len vďaka podobnej situácii...to snáď nie. A ak by ho tak jednoznačne vedela spoznať stačilo by snáď priame zoznámenie s okruhom rodiny. Ale chápem, že to by nemalo ten efekt. Tiež je škoda, že v príbehoch Agathy obvykle ten najsympatickejší a teda najnenápadnejší je vrahom- fakt som tentokrát dúfala, že to nebude ten milý doktor. Ale aby doktor zabil svoju ženu pričom určite ho poznalo dosť ľudí a nikto by po nej ani nepátral....., či ženy miznú bežne len tak zo dňa na deň? A narafičiť to na cudziu rodinu a cudziu ženu, ktorá žije niekde inde? Fakt sa smejem aké je to nezmyselné. Súhlasím tu teda s komentármi nesúcimi sa v podobnom duchu. Ale je to Agatha, sama by som nevymyslela ani pol dobrej detektívky, takže už som ticho).

plakát

Rozbité zrcadlo (1980) 

Musím sa priznať, že asi od polovice filmu som vraha správne vytušila, čo pri mojich mozgových bunkách nie je samozrejmosťou. Škoda, že slečne Marplovej stále neviem prísť celkom na chuť, nie že by bola značne nesympatická, ale keď sa začne vypytovať a vŕtať v prípade, akosi mi jednoducho detektívne nešmakuje ako u Poirota či Columba. Plus ten jej synovec- inšpektor- čo to vlastne bolo? Nevedela som sa rozhodnúť či je vlastne milý alebo skôr strohý. Spomenul šarm, ale sám okolo neho ani neprešiel. Zážitkom bola kombinácia tej hroznej anglickej uhladenosti a súčasne vidieť na plátne americké herečky ako Novak, Taylor, hercov ktorí sú pre mňa tak jedineční z iných dnes už starých, ale nezabudnuteľných filmov. Pretvárka filmových hercov a niektoré skvelé a úprimné dialógy boli čerešničkou na torte. (SPOILER: Aj keď vraha bolo možné logicky odhaliť, motív samozrejme nebol jasný. Tiež ma poplietla smrť sekretárky, ktorá ale nebola bližšie objasnená a bola zrejme nešťastnou zhodou okolností. Našla som informáciu, že rubeola sa pri nákaze tehotnej ženy naozaj prenáša na plod. Agatha to jednoducho vymyslela BRILANTNE!)

plakát

Columbo - Columbo a vražda rockové hvězdy (1991) (epizoda) 

Záverečné usvedčenie si pamätám z dávnejších videní a vždy som si pomyslela, že je to somarina. Na druhej strane až dovtedy Columbove argumenty mali váhu a tiež by ma zrejme viedli smerom k skutočnému páchateľovi a nie tomu nafingovanému. Hudba signalizuje začínajúce roky 90 a "kazeťák", ktorý vtedy samozrejme nechýbal ani v mojej izbe, dnes už pôsobí úsmevne.

plakát

Columbo - Smrt bere jackpot (1991) (epizoda) 

Opäť sa tu v komentároch naznačuje výsledok prípadu, ale tentokrát si niečo pamätám aj z televízie, takže nevadí. Columbovky z rokov 90 majú pre mňa trocha menej presvetlenú atmosféru, ale výborne sa mi pátra po stopách spolu s Columbom. Tento diel sa mi zdal v niektorých momentoch zbytočne natiahnutý, ale aj tak je to výborne prepracovaný prípad. Dávno ma tak nerozosmiali výrazy tváre záporáka- herca Rip Torna. Tomu najprv k buldočiemu výrazu neuveriteľne svedčal prevlek z maškarného plesu. Pretvárka mu podobne ako jeho pomocníčke síce nebola cudzia, ale napokon predvádzať pretvárku v pretvárke bolo už aj nad jeho sily a tak strúhal čoraz geniálnejšie výrazy. Každopádne synovec bol riadny hlupák, keď si myslel, že niekto koho verejne vyhlásia za výhercu mu peniaze odovzdá. Dnes by sa niečo také nemohlo stať, aby o výhercovi jackpotu všetci vedeli. (SPOILER: Dobre že to zakončili tak, že podlý pár sa v podstate obvinil vzájomne, pretože z Columbových obvinení by sa dalo celkom ľahko vykorčuľovať- napr. že synovcovi chcel kúpiť to drahé auto on sám a preto spolu toľko volali, že za ním v deň vraždy prišiel, pretože si s ním chcel niečo vysvetliť, ale synovca nezabil atp.....)

plakát

Columbo - Motýl v šedých stínech (1993) (epizoda) 

Strašná škoda, že komentáre ako od Andrii či Master bez upozornenia upriamujú pozornosť na vec podľa ktorej Columbo vraha usvedčil, Andrii priamo, a tak som si túto časť naplno nevychutnala, pretože som celý čas tušila o čo pôjde. Pri Columbovi je asi lepšie najprv si pozrieť film a potom čítať komentáre, samozrejme nie všetci nešetrne prezrádzajú pointu, ale stačí iba jeden. Columba sa dá sledovať iba ako oddychovku, ale som radšej keď si dej a záver nepamätám, aj keď som ho už niekedy videla.

plakát

Columbo - Etuda v černém (1972) (epizoda) 

Mne sa tieto časti, kde môžem pátrať spolu s Columbom, alebo dokonca o krok vpred práveže dosť páčia. Je to dobrá rozcvička pre mozog. Pravdaže tie dôkazy opäť neboli nijako svätoborné, ale príbeh zaujal, zasmiala som sa na služobnom v dome Alexa Benedikta a celkovo tu boli také milé detaily. Columbo rád prehnane zdôrazňuje rozdiely medzi ním ako jednoduchým príslušníkom kriminálky a bohatým protipólom podozrivého, ale aj to je jeho súčasťou.

plakát

Columbo - Rozhodující zápas (1972) (epizoda) 

Skvelý Columbo, rozuzlenie v rámci žánru fajn aj keď takéto dôkazy sú podľa mňa (opäť raz ako tomu u Columba často býva) pri troche snahy vyvratiteľné, takže tie výrazy tvári na konci mi prišli o čosi prehnané na to, že nešlo o objavenie ďalšieho vesmíru. Súhlasím teda s komentármi, ktoré sa tu nesú v podobnom duchu. Ale tak ja sama by som nevedela vymyslieť ani nič podobné takže nebudem tu mudrovať. Proste príjemne strávená vyše hodinka s Columbom.

plakát

Vorošilovskij strelok (1999) 

Zo začiatku sa mi to zdalo také trpko úsmevné, keďže celý dej je založený čisto iba na pomste staršieho pána, ktorý sa rozhodne zobrať spravodlivosť za znásilnenie svojej vnučky do vlastných rúk. Ono je na tom zvláštne práve to, že tie postavy sú tak transparentné a odlišné povedzme od západnej kultúry, že mám na jednej strane pocit, že niečo podobné by sa mohlo stať aj u nás vedľa v paneláku a na druhej strane si hovorím, že chvalabohu to nie je tak úplne bežné. Lenže postupne som si uvedomovala, že tie postavy to hrajú neuveriteľne autenticky, strach tretieho "nepomsteného" chlapca som cítila až v kostiach a v závere sa priznám, že aj mne sa oči zaliali slzami. Až potom som sa vrátila na zem, že predsa to bol len film a tie osoby boli herci. Uljanov tu ukázal pevný charakter a ocenenie, ktoré za tento film dostal si určite právom zaslúži. / Musím dodať, že film naozaj k realite až tak ďaleko mať nemusí, sama som asi ako šestnásťročná zažila podobnú, našťastie nie rovnakú skúsenosť ako Katya vo filme. Ja som si však o ňu koledovala výrazne viac ako nevinná Katya, ktorá provokovala maximálne tak kratšou sukňou v očividne horúcom počasí. Bola som vtedy hlúpa, veselo som popíjala s kamarátmi v paneláku asi o tri bloky ďalej od domu a z nebezpečnej situácie do ktorej som sa napokon dostala ma záchránil jeden z tých chlapcov, ktorý mal našťastie viac rozumu ako ostatní a vlastne mi pomohol sa odtiaľ dostať čo najskôr preč. Toto ale nie je psychologické fórum, takže čo tým chcem povedať, asi toľko, že som vtedy dostala obrovský strach a aj keď sa mi napokon nič nestalo, plakala som celou cestou domov. O čo viac by bol traumatizujúci takýto strašný zážitok pre taký nežný typ dievčaťa ako hrala spomínana Katya. No a istého ostreľovača si bratislavská Devínska pamätá tiež. Naozaj to nie je až tak nereálne aj keď v tomto filme je hlavnou myšlienkou výkon spravodlivosti a pocit zadosťučinenia. K filmu som sa dostala náhodou, keď som hľadala ďalšiu tvorbu režiséra skvelej filmovej adaptácie detektívneho diela Agathy Christie, čiže úplne iná tematika a napokon mi zostal prekvapivo nezabudnuteľný zážitok z tohto nezvyčajného filmu.