vecnaAmbra

Videla som náhodou pár dielov a niektoré hlášky boli celkom dobré. Škoda tiež, že všetci dialógy len tak odriekavajú, takže ako celok to vyznieva dosť suchopárne. / teraz 2023 ako dávajú opakovanie zvyšujem na tri hviezdičky, myslím, že na biedne slovenské televízne pomery je to taký seriálový priemer. Najradšej mám najstaršieho Tomáša a jeho "rozumné" zdôvodnenia :-)

Strašné! Knihu som si po mnohých rokoch opäť prečítala a dokázala ma znova dostať svojou milou láskavosťou. Film priznávam som trocha popreskakovala, tak ma iritoval. Charaktery postáv absolútne nevystihnuté, alebo veľmi povrchne. Herci hrozní, Oľga a Imro možno ešte ako-tak, no ostatní dialógy poväčšine len tak odriekavali. V knihe viac krát spomínané Olgine čierne vlasy, Imro ju volal Čierny vrkôčik, herečka čo ju hrala vlasy blond. Prostredie knihy okolo rokov 60, 70, vo filme evidentne rok 90, vrátane hudby. Olgina starká, či Sonkina mama celkom určite nepôsobili hentak a vlastne všetci okolo tiež nie. Uznávam, že vo filme nie je možné vystihnúť myšlienkové pochody pre knihu určujúce, ale toto postrádalo aj pokus o zachytenie aspoň nejakej hĺbky, miesto toho, len aby sa nepovedalo, je občas odrapotaný nejaký dialóg z knihy. Tak dobre, toto ani nemalo byť nejaké veľdielo, proste také tie nudné poloinscenácie našich rokov 90, ale predsa si na tom mohli dať záležať viac. Z predlohy by sa totiž dal spraviť celkom dobrý a reálny film.

Prípíšem komentár k tomuto prvému dielu, ktorý aj dostal odo mňa hodnotenie najvyššie. Horšie to bolo s neskoršími troma a ďalšie som sa po zhliadnutí komentárov rozhodla ani nepozerať. Problémom bola proste nuda a to vyzdvihovanie geniality Sherlocka, ktorá sa však nevedela pre mňa predať do nejakého "toto bolo fakt super" efektu. Napriek tomu nie je možné túto verziu slávneho detektíva hodnotiť ako celok zle. Obidvaja herci sa mi vo svojich rolách veľmi páčili a sedeli mi. Rozhovor Sherlocka a Watsona o Kopernikovi bol jednoducho skvelý! Celé to má určité čaro, vrátane ťažkopádnych interiérov. A keď mne sa páči aj tá hudba, čo nás sprevádza. Taká ruská, všakže. Ale príjemná. A aj tie tváričky, najmä žien, majú jednoducho také tie okrúhle črty. V britských seriáloch podobného razenia sú väčšinou tváre prirodzene ostrejšie. Je to milý seriál, ale vraciam sa k Poirotovi :-)

Samozrejme má to svoje čaro atď., vždy mi bolo srdcu bližšie to, čo by v Amerike v živote nenatočili, no napriek tomu som tento film nikdy nemala dosť rada. Nerozumela som tomu prehnanému poprasku okolo pani správcovej, iste, je milá, pekná, ale možno keby tak žili niekde, kde sa nachádza jediná žena v okruhu sto kilometrov, dávalo by to zmysel. Pepin jedným lezie na nervy, druhí si ho obľúbili, no ja asi tak pol na pol, možno keby to tiež tak nepreháňal, tak v pohode. Nie som síce budhista ani vegetarián, ale nešťastné kvičanie porazeného prasiatka mi dosť dlho znelo v ušiach. A pri tej jednotvárnej mastnej zabíjačkovej hostine zaliatej hektolitrom piva, som si pomyslela, že všetci musia asi dosť prdieť. Vrátane pani správcovej!

Pridávam sa k hodnoteniam, ktoré hovoria o prekombinovanosti deja a postáv. Snažila som sa sústrediť celý čas, ale napokon už ani to sa mi nedarilo. Možno keby som bola aj čitateľkou kníh, hodnotila by som inak a bola chápavejšia. Napriek tomu mám Poirota jednoducho rada a ten Suchtetov prenikavý pohľad má tuším s jeho pribúdajúcim vekom čoraz viac múdrosti. Celkovo oceňujem tvorcov tohto seriálu a aj temnejšia atmosféra týchto neskorších dielov je na vysokej úrovni.

Spomínam si, že na strednej škole sme sa nejaký deň už neviem presne z akého dôvodu neučili a namiesto toho sme išli s celou triedou do kina, kde nám púšťali tento film a film Scary Movie. No a pomyslela som si, že som asi nejaká divná, lebo zatiaľ čo na Scary Movie sa všetci spolužiaci smiali a o tomto počine naopak hovorili ako o strašnej blbosti, ja som mala potajomky presne opačný názor a Kanárek na mňa práveže urobil dosť veľký dojem. No keď som si ho pozrela teraz po niekoľkých rokoch, tak neviem teda, ale mala som pocit, že je to prakticky nepozerateľné. Viem, že to má byť film o drogovo závislom a je v podstate nejakou Taušovou výpoveďou, ale toto mi príde akoby to nakrútila jedna chorá hlava, ktorá okolo seba vidí všetko v chorom svetle a ako také to aj nakrúca. Teda chorá hlava, ktorá natáča film, v ktorom aj zároveň vystupuje a v tomto filme natáča ešte ďalšie zábery ďalšou kamerou. Takže celý film je vlastne jeden veľký galimatiáš, asi ako je tomu aj v hlave hlavného protagonistu a pôsobí rovnako extrémne, ako prehnaná tuposť jeho priateľky Bubliny. Ale určite to nejakú výpoveď má, lebo u nás najmä roky deväťdesiate začali mladým ľuďom prinášať únik zo životnej stratenosti, nudy či špinavej šede na postavených socialistických sídliskách drogy. Konečná snaha o očistu sa mi páčila a pamätám si, že už vtedy v tom kine na strednej škole som verila, že sa mu to podarí, ale tak vieme, že ako neskôr Viktor Tauš priznával, prekonával aj ďalšie veľké krízy.

Po pozretí filmu ma prepadol nedefinovateľný depresívny pocit, ktorý som mala po pozretí istého iného filmu a tak rozmýšľam- nie je to ten istý režisér, čo má na svedomí Záhradu? Pozriem a aha je to on. Opäť je tu v hlavnej postave muž, pri ktorom sa neviem rozhodnúť, či mi je sympatický, alebo vlastne mi skôr vadí, či je mastný, alebo vlastne slaný. Opäť sú tu nejaké scény, ktoré sa teda aspoň v mojom prípade vryli do mozgu, ako ten nekonečný prežiarený začiatok, potom tá čudná milostná hra, či útok Studenkovej na Angličanku.... Studenkovej tu škodí na výzore to nepekné oblečenie tiet rokov 90 a je tu cítiť aj akoby depresívnejšiu stránku týchto rokov, spolu s akýmsi prevládajúcim duchom vtedajšej Bratislavy. Občas mi bolo z niektorých scén trápne aj za tých ľudí a ťažko teda určiť, či boli títo ľudia len spontánni, alebo vlastne skôr trápni. Nie je mi z takýchto filmov dobre, možno ani nemá byť, ale hodnotenie to v tomto prípade nemôže zvýšiť.

Je mi ľúto dávať Poirotovi nižšie hodnotenie, ale keď táto časť mi veľmi nesadla.Trocha zvláštny diel, ktorý síce dobre plynie, ale ku koncu som zostala rozčarovaná. Postáv síce nie je veľa, takže som sa najprv potešila, že sa nebudem príliš strácať, ale v priebehu príbehu sa dostávame k ďalším osobám, ktoré súvisia s ich minulosťou, či k nejakým rodinným väzbám, o ktorých existencii nevieme a bez ktorých by sa inak príbeh nedokázal poskladať. Neviem, ale dáko mi to nedávalo zmysel, ani ten vražedný motív, ani to, ako na to Poirot vlastne všetko prišiel.

Videla som dva krát, strašne dávno a pomerne nedávno a stále to vo mne zanechalo depresívny až mierne strašidelný pocit. Šulajovej kladom je, že je pekná ako bábika, ale levitácia? To snáď nie. Luknár na mňa odjakživa pôsobil znepokojujúco a neviem mu prísť na chuť ani v tomto filme. Žeby to bol až tak extra dobrý film, no neviem teda.

Krásne. Film som pozerala v poľštine, ktorej dobre rozumiem, pričom tam bol iba poľský komentátor a bolo teda počuť pôvodné ruské hlasy, čím som si dobre vychutnala celú atmosféru ruského zasneženého sídliska tej doby. Väčšina Rusov má vianočné tradície 31. decembra a oslavy Nového roka sú teda pre nich dôležité. Milý, úsmevný príbeh a čarovná, dojímavá hudba, ktorej dominuje citlivý hlas v podaní poľskej herečky Barbary Brylskej. (Našla som informáciu ako tu aj niekto spomenul, že hlas prepožičala Alla Pugačovová, každopádne Brylskú poznám z viacerých filmov, kde ukázala svoje herecké kvality a aj veľmi príjemne zaspievala v poľštine) Len si myslím, že tmavé vlasy jej svedčali viac ako svetlé, ale to tu nepatrí :-) Zasmiala som sa na komentári o "dobrodružstvách mladého Putina" a súhlasím aj s komentármi o určitej monotónnosti či zdĺhavosti deja, ale tá celková nálada je jedinečná. A tie nádherné ženské ruské baranice! :-)