Cappuccino

(Ne)obycačajný príbeh (ne)obyčajnej skupinky priateľov. Tá sa jedného dňa rozhodla oživiť svoje stereotypné životy, ktoré im spôsobilo predovšetkým zdravotné postihnutie (i keď pri Josefovi mám pocit, že by bol panicom aj bez handicapu). Predvídateľné, ale za to príjemne odsýpajúce. Lepší priemer, ktorý vás miestami rozosmeje, ale v podstate vám ani nič nedá. V rámci žánru road-movie slabší odvar, v rámci komornej komédie taká bežná klasika.

Čiernohumorná skladačka, na ktorú sa síce celkom dobre pozerá, ale neponúka nič také, čo by vás ohúrilo. Keby aspoň tie jednotlivé diely skladačky mali stúpajúcu tendenciu, čo sa kvality týka, ony sú však všetky zhruba na jedno kopyto. No na druhej strane ich hodnota aspoň neklesá. Lepší priemer.

Fúzatý ujo to na konci dokumentu povedal pekne a výstižne, nemôžu všetci občania vedieť o všetkom. Tak ako bývalí pracovníci z Area 51 nevedia o tom, na akých projektoch robia momentálne tí súčasní, tak isto ani tí súčasní nebudú vedieť to, na čom budú pracovať budúci zamestnanci 51ky. Nečakal som síce žiadne konšpiračné teórie o mimozemšťanoch a podobne, ale keď už sa názov dokumentu nesie v štýle "tajné spisy CIA", mohli sem zakomponovať aj väčšie šťavnatosti než len samé bojové stíhačky. To jedného človeka pomerne rýchlo omrzí, hlavne ak ho podobné technické veci príliš nezaujímajú.

Efrona z jeho muzikálových filmov nepoznám, takže som k nemu mohol pristupovať úplne bez predsudkov a hodnotím, že mu rola pomerne dobre sadla. Na druhej strane mierne otravoval Miles Teller, ale všetko zachránila jemne trafená Imogen Poots. Prirátajme k tomu príbeh zo života, i keď nie príliš originálny a v niektorých príbehových linkách (Mikeyho bývalá-súčasná žena) málo zaujímavý a nedotiahnutý, ale v konečnom dôsledku to za tých 94 minút stálo, síce sa nebudete celý čas hrdelne uchechtávať, ale niektoré scény vážne stoja aspoň sa pousmiatie.

Vedel som, do čoho idem, vedel som, že žánrom bude romantické drama, ale že sa životopisné spracovanie legendárneho Hawkinga bude točiť prakticky len a len okolo jeho partnerského života a vyrovnania sa s ťažkou chorobou..? Na to sú dve hodiny naozaj príliš, očakával som väčšie zameranie na jeho pracovnú sféru, i keď niesom žiadnym milovníkom fyziky, ale ak už sa točí film o osobnosti akou je Hawking, príde mi smiešne, že sa tvorcovia orientovali primárne na jeho citový život a nie na jeho veľký prínos pre ľudstvo. Pochopte, ak by sa mal natočiť film o milostnom (citovom, partnerskom.. všetko z danej oblasti) živote niekoho známeho, vsadil by som skorej napríklad na Charlieho Chaplina a nie na Hawkinga alebo Einsteina.

Pôvodného Lesného ducha nepoznám, takže zrovnávať nebudem. V každom prípade, tomu najnovšiemu chýbala hlbšia psychológia postáv, ktorá by docielila to, že sa aspoň s niektorou z nich zžijem (už teraz si nespomeniem ani na jedno meno) a väčší dôraz na atmosféru. Na strane druhej sa však jednalo poriadne mäso. A to viem (minimálne v tomto prípade) doceniť.

Akosi som hlavnej postave tú premenu nedokázal uveriť a myslím, že práve v tom spočíva kameň úrazu. Celé Toddovo chovanie mi prišlo tak trochu nelogické, najmä ak prihliadneme na to, že sa malo jednať o mimoriadne inteligentného študenta.

Hm hm hmmm, rozhodujem sa medzi troma až štyrmi hviezdami z dôvodu, že samotný filmový námet mi prišiel nadmieru interesantný, ale každopádne, jeho spracovanie by som tak vysoko už nehodnotil. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa to dalo natočiť aj lepšie. Na druhej strane však dávam veľké plus za autentické scény s doprovodom sumersko-mimozemského language, tie boli skutočne mrazivé, ak divák aspoň na pár sekúnd pripustí, že udalosti zo Štvrtého druhu sú viac menej pravdivé a daný záznam nesfalšovaný.

Viac menej priemerná, teenagerská komédia. Obyčajná jednohubka, ktorú si viac krát už asi nepustíte, ale to jedno zhliadnutie vás určite nezabije.

Na to, že sa nejedná o žiadnu hĺbkovú sondu do mysle diváka, mi prišla 141 minutová stopáž absolútne prestrelená. Pokiaľ by The Judge spracuvával zložité téma, ktoré si vyžaduje vyše dvojhodinovú rozpravu na obšírne predloženie všetkých detailov, ktoré tvorcovia ponúkajú, budiž, ale "obyčajná", klišé story linka odľuky/neporozumenia vzájomného vzťahu otec-syn, v kombinácii so súdnou sieňou nie je skutočne nič nové. Navyše spracovanie je poňaté skôr takým klasickým štýlom bez špecifického rukopisu autora, takže dve hodiny a dvadsaťjedna minút - skutočne nie. Ale inak je Robert Downey Jr. a sudca Duvall herecké duo k pohľadaniu a koniec koncov sa na film pozerať dalo, netvrdím, že nie. Kameň úrazu v podobe čísla 141 ale nepustí s hodnotením ďalej.