Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Animovaný

Recenze (2 053)

plakát

Drsný Harry (1971) 

Jednoduchý (až detinsky banálny) príbeh, ale skvelý Eastwood, geniálne hlášky (predovšetkým tá hlavná) a výborná hudba, ktorá dokresľuje atmosféru 70. rokov. Na Dirty Harrym je krásne vidieť, čím sa inšpirovali neskoršie akčné hity, ako Smrtonosná pasca, Smrtonosná zbraň či paródie s Leslie Nielsenom.

plakát

Nepřítel státu (1998) 

Napínavé od začiatku až po výborné finále. Miestami však boli zloduchovia príliš OP. Scenáristi im dávali do rúk všetky tromfy, len aby cielene vytvorili pocit, že z tohto sa už hrdinovia nemajú šancu dostať. A keď sa naopak potrebovali hrdinovia pochlapiť, zrazu aj obyčajný právnik dokázal prekabátit profesionálnych agentov.

plakát

Zlý časy v El Royale (2018) 

Vynikajúci herci, ale zbytočne dlhá stopáž, častokrát slabé dialógy a neuspokojivý záver.

plakát

Zabijáci rozkvetlého měsíce (2023) 

Neuveriteľné herecké výkony na čele s Dicapriom, ktorého som miestami nespoznával. 206 minút je síce veľa, ale nie natoľko, aby si neobsedel v kine. Počas nich sa Scorsesemu podarilo fantasticky vykresliť jednotlivé postavy a ich motívy. Rozbeh je trochu slabší a niektoré scény by sa mohli prestrihať, ale od pasáže po svadbe to perfektne ubehlo.

plakát

My děti ze stanice Zoo (1981) 

Na drogovo závislých ľudí nie je nikdy ľahký pohľad. O to horšie je, keď sú závislé deti. Vrúcne som Christiane prial, aby sa z toho s priateľom dostali, aj keď mi bolo jasné, že nemám čakať práve happy end. Rovnako, ako by som nečakal, že posledná dávka bude naozaj posledná. Deti zo stanice zoo majú pútavý príbeh a extrémne odpudivé scény z odvykačiek, ktoré zvýrazňuje dramatická hudba a bezútešné lokácie Berlína zo 70. rokov. Opäť môžem dať po dlhšom čase s prehľadom plný počet. Ak si odmyslím nelogickosť absencie matky a jej zásahu, nemám výhrady.

plakát

Seminář (2023) 

Konferencia je celkom originálny švédsky slasher, v ktorom nás scenáristi postupne pripravovali na zábavný masaker. Hororovejšie než samotné vraždenie však bolo sledovať toxický teambuilding firmy. Ten môže niektorých divákov nudiť, no mňa osobne vtiahol do deja, o čo viac som si užil akčnú časť filmu. Plusový bod dávam aj za kreatívne prestrihy medzi tímovými hrami a vraždením.

plakát

Vymítač ďábla: Znamení víry (2023) 

Jediné, v čom nový Exorcista vynikal nad priemerom, je vizuálna stránka a herecké obsadenie hlavnej dvojice. Ich vzťah bol dostatočne uveriteľný na to, aby som otcovi posadnutej Angely prial, aby svoj boj dotiahol do konca. Pri hororoch je pritom stotožnenie sa s postavami pomerne dôležité, inak divákom na ich osude nijak nezáleží. Aj preto mi takmer 2-hodinová stopáž, v ktorej sa značná časť priestoru venovala budovaniu vzťahov, príliš neprekážala. V každom inom ohľade ide však o rutinný priemer až podpriemer. Atmosféra strachu je minimálna, nostalgia nefunguje a záverečný exorcizmus bol nesúrodým chaosom. 4/10, viac v recenzii.

plakát

Ahsoka - Část 8: Jedi, čarodějnice a vojevůdce (2023) (epizoda) 

Škoda. Ahsoka mala podobne veľký potenciál ako seriál s Obi-Wanom. Avšak miesto toho, aby rozvinula dejové línie naplno, bola preplnená vatou. Posledná časť navyše Baylana Skolla totálne odignorovala. Scény s Ezrom ma však bavili a zo všetkých hercov mi najviac pripomínal originálnu postavu. Vôbec to nebola zlá časť, ale na finále? Ach, škoda, škoda.

plakát

Řbitov zvířátek: Pokrevní linie (2023) 

Pet Sematary: Bloodlines nie je na pomery hororov žiadnou jadrovou katastrofou, po ktorej by som si chcel vylúpnuť oči. Je to bežný priemerný horor, ktorý z radu svojich žánrových bratov nevyniká v absolútne žiadnom smere. Ak by film nepochádzal zo známej knižnej predlohy, zrejme by som sa o ňom ani nedozvedel. S prižmúrením oka za skvelého Jacka Mulherna dávam 5/10. Ale bolo to naozaj tesné. V Pet Sematary: Bloodlines niekoľkokrát zaznie hláška „sometimes dead is better“ – „smrť je niekedy lepšia“. Otázkou zostáva, či by nebolo lepšie, keby sa na večný odpočinok odobrala aj táto hororová séria. Viac v recenzii.

plakát

Saw X (2023) 

Saw X je pomerne funkčný fan service, z ktorého budú nadšenci série padať do kolien. Veľmi obstojne však funguje aj ako samostatná jednotka pre neznalcov. Príbeh Johna Kramera je dostatočne pútavý na to, aby k sérii prilákal aj divákov, ktorí sa so Saw doposiaľ nestretli. Desiata časť však po toľkých filmoch zo série nemá čím prekvapiť a nie je vôbec desivá. Za veľa nestojí ani dejová línia, ktorá je od počiatku do konca prakticky úplne jasná. Partia zloduchov nahnevá Johna Kramera, ktorý sa im rozhodne pomstiť (alebo „napraviť“, ako by povedal Jigsaw). Malé pokusy o záverečný zvrat príliš nezavážia a na konečných dojmoch nič nemenia. Napriek tomu sa však filmárom podarilo dať zaprášenej sérii šmrnc. Zrecyklovali všetky staré nápady a oživili ich prítomnosťou Johna Kramera, ktorého vnútro rozpitvali tak ako nikdy predtým. Aj vďaka tomu nie je nový Saw iba dookola tým istým vyvražďovaním bez akejkoľvek pointy, ktoré sa snaží žmýkať z legendárnej hororovej značky ďalšie peniaze. Viac v recenzii. 7/10.