nunka

Vravela som si, to bude zase porovnávania s American beauty. Porovnávanie však nieje veľmi na mieste. Away we go je narácia, American beauty čistá reflexia... Away we go je jednoduchý, priamočiary a milý film. Slovko milý vystihuje jeho podstatu asi najviac. Mendes sa scenáristicky vybral správnym smerom, herecké duo mi v úvode k sebe príliš nesadlo, napokon si ma obaja získali. Film je svieži (nie však dokonalý), len ten slovenský preklad názvu je desne mimo.

Áno, TV produkcia má silný výkon (či divácky "príkon") a svoje "obete". Maximálne nadčasový snímok, ktorého originálna myšlienka by obstála nielen v "domácej" produkcii.

Môj režisérsky miláčik ma tentokrát až tak neuchvátil. Matador má všetky Almodovarské črty, kt. milujem - farebnosť, nevšednosť, španielsky temperament, je dostatočne uspokojivo dramatický, má myšlienku. Ku kompaktnejšiemu zážitku mi chýba elegantnejšie prepojenie všetkých týchto elementov. Takto Matador pôsobí ako viacmenej atypické nedozreté dielo polemizujúce nad pomyselnou hranicou ľudskej vášne a sebazničujúcej posadnutosti.

Bez toho, že by mal podmanivo modrooký Luke v ruke fľašu, v ústach cigaretu a fuckoval by na všetko a všetkých je frajerom. Nevyčerpateľná vôľa, nezdolnosť a rebélia proti šialene nastaveným normám robia z rádového väzenského odsúdenca prototyp zvláštneho hrdinu, kt. si sympatie okolia získava heroicky odvážnymi a tak trochu treštenými počinmi. Frajer Luke ma bavil, scenár, tempo, kamera, strih, hudba... Momenty, kde sa Luke nechal namlátiť a jeho odpoveďou bol šibalsky úškrn zostanú nezabudnuteľné. Paul Newman v najlepšej forme.

Anglický pacient bol doteraz pre mňa trinástou komnatou - mnohými preceňovaný, mnohými nedocenený...a tie dvere konečne odomkla moja zvedavosť a rozhodne neľutujem. Obsahovo aj formálne precízne veľdielo, v mojom merítku nie však dokonalé. Nakrútené mimoriadne pomaly a rozvláčne, zo začiatku som si nemohla zvyknúť na tempo, neskôr som podľahla. Film mal na mňa skľudnujúci až relaxačný efekt, hlavne vďaka opantávajúcemu Ralphovi Fiennesovi. Až prekvapujúcim zistením bolo, že mi nevadila dĺžka (aj keď priznávam, že som to na jeden krát nevstrebala), hudba Gabriela Yareda vyznievala kúzelne, skoro dokonalým hereckým výkonom nemožno takisto nič vyčítať. Jediné s čím som mala problém bola presladenosť celého príbehu - príliš cukrové či preromantizované ľahôdky mi až tak nechutia, som za vyváženú "stravu".

Snaživo natočený Renčov omyl bez štipky napätia.

Al Pacino ako zástanca neprehnitej právnickej ideológie. Film je výborný, no nemôžem sa zmieriť s množstvom zbytočných odbočiek a nevyrovnaným výkonom Al Pacina - miestami si herecky pochrapkával, v istých rovinách zase vynikajúci.

Výbuch za výbuchom, všetko zničíme, postrielame, nablýskame...kým túto znášku audiovizuálnych vnemov konečne spracoval aj môj mozog, chcelo to užiť si aj nejaký ten príbeh. Po epickej stránke in medias res pokračujúci len v bezduchej a mdlej epickej línii.

Dreamland je dokonalá hororová amatérčina.

Pár kvalitných a "polokvalitných" hercov ešte celkovú kvalitu nerobí. Tým čo herecky dovádzali niektoré postavy sa tu vzrušovať radšej nebudem. Celý film však strašne hysterčí, aká je mládež zhýralá, zlá, bezcitná, rebelská a cool... v globále: sem-tam sa niečo podarilo, sem-tam niečo prešvihlo a tak vznikol Gympl.