nunka

Tom Ludlow ide na poctivosť a proti všetkým divným praktikám zkorumpovanej polície. Ak sa mu niekto nepáči, stlačí spúšť a drsne so všetkým skoncuje. Toto policajné krimi má všetky tradičné prvky - drsných záporákov a ešte drsnejších hrdinov, akcie tak akurát, drugs and gangsters, mnoho obetí a vkusné tempo. V rámci krimi žánru skôr priemerné, v ktorom našťastie nemám napozerané toľko, aby som mohla kritickejšie porovnávať.

Antipastelový kraťas, v ktorom je naznačené množstvo kreatívneho priestoru. Sama som zvedavá, či tento kraťas bude účelným kúskom celovečerného príbehu alebo len namotávajúcou návnadou.

Nahliadnuť do mysle a pochopiť génia je ťažká vec, zvlášť ak sa jedná o niekoho, kto i napriek režisérským snahám nechce hrať "hry", ktoré nepozná. Rozália Kohoutová doslova vydolovala definíciu Davida Navara nielen z pozície šachového profesionála. Úvahy o jeho "zbytočných" koníčkoch a subjektívne vnímanej neužitočnosti vystihujú jeho emočný život, úvodné predikáty definujú jeho sebahodnotenie, úspechy v šachových turnajoch jeho uchvacujúcu intelektovú kapacitu. Dokument tak v globále odráža celý jeho "zaujímavý" každodenný život. A tak si odpovedám na Davidovu otázku.. Možno predikát výroku definovat filmem? Film potvrdzuje toto logické tvrdenie, že áno...

Rajcovný oldschool akčák, kt. ako už Kleopatra trefne napísala nemožno prerozprávať, treba vidieť a užiť si úchvatné zábery neskrotných vĺn a ešte neskrotnejších kalifornských surfistov.

Rozhodne možno "Two lovers" brať ako melancholickú romancu akých už bolo, kde chlapík má ženskú, ktorú nevie či chce, lebo viac chce inú a citové peripetie okolo toho. Pre mňa z toho filmu šlo viac, čo racionálne ťažšie popísať (ešteže máme hviezdičky:)). Príbeh bol hlavne o láske, o vnútornom pnutí, pudovej láske, melanchólii okolo lásky a ľudských citoch, ktorým rácio nerozkáže. Atmosféru presvedčivo a citelne buduje Joaquim Phoenix, ktorý síce má vo filme akože cez 30, emocionálne však oveľa menej - je plachý, krehký, zraniteľný a detský zároveň. Celý film som vdýchla jedným nádychom až na koniec, ktorý skončil ako rozprávka - možno by som šla aj vyššie.

Steve Buscemi so svojím neodolatelným šarmom a túžbou natočiť ozajstný film ťahá hercov, osvetlovačov, kameramana a "nervy z filmovačky" na uzde....až...až to všetko vybuchne a jeho sen začína naberať reálne kontúry. Mať sen je základ, pre ktorý treba aj drieť a mať kus šťastia a talent nestačí. Tom Dicillo nič neidealizuje, príjemne baví a pritom týmto nezávisláckym filmom trefne "žije v oblakoch".

Tanec v temnotách je emocionálne násilie - divák buď podľahne alebo sa statočne ubráni...Sama sa však neviem zaradiť...Čím viac nad filmom rozmýšlam, tým viac ma presviedča o tom, že heroickosť hrdinky, trpiteľská sebaobeta a neoblomný charakter tvoria len krehkú ilúziu súcitných emócií za ktorými je vlastne cynizmus a vydieranie. Celým filmom sa tiahne ponurá melanchólia, kt. "ruší" precítené kvílenie Björk, kt. fest nemusím a tento film ma v tom utvrdil! Pre pozitívne sympatie musí platiť: aby sa páčil film ako celok, musí sa páčiť Björk. Film je to nápaditý a originálny, mám však prevahu výčitiek (výzor Björk ako emigrantky z Československa, kt. hovorí zjavne znejúcou ruštinou; postava Oldřycha Nového; dlhé a nudné muzikálové vsuvky; umelo vyznievajúci charakter hrdinky; Björk, Björk a Björk; koniec koncov kvílenie Björk som už spomenula...)

I love you man nemá veľký rozmer, iba ak trochu komédie, prvoplánovej zábavy a obohratého scenáru kde niekto poúča toho druhého ako správne žiť. Aj pre geniálne jamovania a skupinu Rush je to stále priemer.

Susedské peklo by dokázal natočiť aj priemerne inteligentný primát. Typický neinvenčný televízny thriller, kde hudba naznačuje kedy a koľko sa treba báť a zrzavá susedka je úbohé stelesnenie hrôzy a strachu.

Kto sa nesmial, odporúčam "Válium"...