wipeout

Adrenalínová vojnová akcia, ktorá nanovo zadefinovala akým smerom sa bude žáner uberať. Je iba málo miest kde dá divákovy Ridley Scott vydýchnuť a aj tie sú poväčšinou vyplnené soundtrackom, ktorý prekrásne kombinuje rýchle výbušné bojové témy s v arabštine naspievanými emotívnymi songami. Jeden z najlepších soundtrackov aké poznám a povinnosť pre každého filmového fanúšika. Objavuje sa tu rada výborných hercov úspešne zapadajúcich do rolí vojakov obklúčených celým mestom, už len vy ako divák máte počas sledovanai celý čas sklučujúci pocit, všade lietajú guľky a rakety, z tohto pekla proste nieto úniku iba ak tak cestou ochoty obetovania všetkého vrátane svojho života. Nádherná kamera pohybujúca sa do rytmu výbuchov, ako aj zábery na zvláštne exoticky krásne Mogadisho vytvárajúce kulisu ďaľšiemu príkladu besnenia pani vojny. Na rozdiel od veľa vojnových snímkov si v tejto kratšej stopáži dokážete vytvori´t vzťach k vojakom ako aj súcit s civilistami meniacimi sa na rozbesnený dav pripravený zabíjať.

Tuctové dobrodružstvo, ktoré sme už na plátne mali možnosť vidieť veľa krát, no ale okrem svojej neoriginality, scénke so nadprirodzenými silami zhmotneného záchranného člnu ako aj faktu, že nedokáže absolútne chytiť človeka za srdce a divák nepociťuje nijaké sympatie k hlavným predstaviteľom, niet ani veľmi čo vyčítať. Efekty zvládnuté na jedničku, dej mal spád, akcie si človek užil habadej, herci zahrali to čo sa od podobného formátu vyžaduje, odpustili si srdcervúce dramatické scény(až na pár vínimiek) a nedostaví sa ani už presnulý stav beznádejného uvrhnutia diváka do bezodnej dieri plnej nudy. Proste popkorňák ako sa patrí, ktorý ťaží z osvedčeného receptu, osvedčenými metódami no ale všetko to robí s nadpriemernou gráciou.

Tak a napriek všetkým náznakom a indiciám predpokladajúcim úplné usmrtenie celej série v tomto už treťom pokračovaní inak celkom fajn návodov na neuveriteľný svet najmenej pravdepodobných nehôd, som sa odhodľal, že keď už niečo pochovať tak to aspoň štýlovo urobia tvorcovia. A už od začiatku je nám jasné, že ide o samovraždu po ktorej sa už kruh smrti nadobro zastaví a mi budeme ušetrený od ďaľšej filmovej katastrofy. No ale pekne po poriadku. Očividne už nadobro došlo v tejto téme scenáristom palivo, lebo nevniesli ani jeden nový prvok do deja. A ono pozerať sa už po tretí krát na ten istý priebeh síce so sebou prináša určitú istotu, v podobe už odskúšaného receptu, ale takisto aj tony nudy, stratu náboja, atmosféry, absenciu prekvapení a niektoré z najväčších klišé, ktoré vytvorili predchodcovia. A čo mali znamenať tie "herecké" výkony? To museli byť študenti filmovej školy na praxi počas prvého ročníka štúdia. No aj napriek tomu nám ešte zostáva hlavný aspekt úspechu a to úmrtia hlavných protagonistov, ktoré boli viac menej úľavou od ich prezencie na scéne. No je mi ľúto ale aj tu to nie je nijaká sláva aj keď stále je dodržaný povinný štandard. 1,5*

Kvalita tohto filmu jednoznačne pramení zo scenáru, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani ten najväčší trúfalec, ešte o to hodnotnejším, že ho napísal sám život. Sú jednoducho veľké príbehy, ktorých sfilmovanie si vyžaduje síce odvahu, ale keď sa už do toho ľudia pustia a odovzdajú mu celé svoje srdce, čo tu platí jednoznačne, tak nám laikom doprajú aspoň omrvinku si odštipnúť z myšlienok, idei či obrazov, ktoré tím kúskom ľudskej cesty po tejto planéte hýbali. Pasívny odpor je nádherná ba až naivná myšlienka, ktorej by asi málkto v takej forme uveril a označil ju za životaschopnú. A hľa jeden muž povstal a pohol celým národom, čo v kontexte v naších mysliach zafixovaného stereotipu, že jeden človek toho veľa osamote nezmôže, vlieva aspoň akú takú štipku viery v hodnotu individuality. Životný výkon Bena Kingsleyho nehrajúc ale žijúc svoju postavu telom i dušou. Je to okázalý príbeh plný veľkolepých scén často s tisícami komparzistov ostro kontrastujúcich s minimalistickým životným štýlom Gándiho. Niekoho možno odrádza od zhliadnutia niečo cez 3 hodiny dlhá stopáž, ktorá ale verte mi vám prejde ako voda a podobne ako v Seven Samurai sa odčkáme aj prestávky, ktorú po britskom masakry aj budete potrebovať! Naozaj nechápem prečo tento film nie je viac známy na ČSFD. "Keď mi je nejhošie...vspomeniem si...že v celej histórii...cesta pravdy a lásky vždy zvíťazila. Vždy tu boli tyrani a vrahovia...a niekedy se zdali byť nepremožiteľní...ale nakoniec musia vždy padnúť. Pamätaj nato. Vždy."

Snaha zasadiť gangsterskupolicajnu krimi do súčastnosti, a ešte tak aby prišla s niečim inovátorským či žánrovo vymedzujúcim zostala len vo forme prasknutej škrupule. Také obsadenie aké bolo v tomto dream teame na čele s captanom hollywood Jackom Nicholsonom by si ostatný režiséry ani vo sne nemohli priat, teda za predpokladu, že nevlastnia nejakú väčšiu nadnárodnú spoločnosť podnikajúcu v ropnom priemysle. No a čo sa teda nakoniec podarilo Scorsesemu vyťažiť z tejto zlatej bane? Svižne ubiehajúcu krimidrámu s dejom založeným na dvoch simultánnych agentoch provokatéroch na oboch stranách barikád. Aj keď scenár určite neurazí ani toho najzanietenejšieho kritika, stále som sa nevedel zbaviť pocitu, že som čakal omnoho, omnoho viac, aj keď si to "omnoho" neviem predstaviť v reálnych kontextúrach , ale na to sú tu predsa filmáry, takže si s tím nebudem hlavičku zaťažovať. Chýbla mi tiež prepracovanejšia atmosféra podsvetia a hlavne výraznejšia hudba, ktorá by udávala to pravé orechové tempo. Celý čas tam hral nejaký podmaz, naozaj sa to inak nazvať nedá. No zmiešané pocity proste človek neoklame a filmový inštinkt mi endovolí ísť v hodnotení vyššie. 3,5*

"Hmmm...ďaľší animák." Povedal som si a vrhol som sa v ústrety tomuto príjemnému prekvapeniu u USA. Trochu trvá kým si človek zvykne na neobvyklú animáciu, hlavne čo sa týka postáv. Nedostáva sa im toľko výrazu a aj pohybu nevyzerajú nejako prirodzene. Nakoniec podobne ako v Karcoolke to ale tvorí podstatnú časť schopnosti filmu odlíšiť sa od závalu podobných animákov. Začíname síce klasicky, no vnesenie meirnych hororových prvkov urobilo najmä prvú polovicu pozerateľnou. Akonáhle na scénu nastupuje samotný Monster house v plnej kráse je to rýchla a veľmi zábavná cesta, ktorá nám vydláždi cestu k tuctovému ukončeniu, ale nad tím sa už nehodno ani zamýšľať, to je povinná výbava drvivej väčšiny animákov z tejto krajiny. 3,5*

Komédia ako žáner je sama o sebe odsúdená na svoje postavenie na pokraji uznania oproti iným "vznešenejším" žánrom. A viac ako kdekoľvek inde to platí najmä na ČSFD. Komédia s viac ako 2000 hodnoteniami a hodnotením blížiacim sa ku 80 percent s rokom výroby nad 2000? Áno aj to je možné! Drž hubu je práve, a treba povedať aj zaslúžene, touto vínimkou. Stojí na dvoch superhviezdach s medzinárodným uznaním, ktoré opäť nesklamali a vyťažili z týchto priamo pre nich písaných úloh maximum. A to sa zaobídu bez fekálneho humoru, muzikálových scénok, obscénnych nudistických scén či trápnej romantickej dejovej línie, pôsobiacej ako prívesok na krku, ktorý nikto valstne ani nechce, no aj tak nám to tvorcovia budú tlačiť do hlavy. Touto inverznou metódou sa vlastne dostaneme k charakteru humoru, ktorý tento film obsahuje. A ešte jedna poznámka: klobúk dolu and českým dabingom. Jeden z mála filmov, ktoré si radšej pozriem vo verzii, ktorú nám pripravili naši západný susedia.4,5*

Tématickým spracovaním naprosto jedinečný so svojím vlastným svetom na filmovom plátne veľmi málo prebádaným. V súčastnej dobe násilia a hrozivých obrazov šíriacich sa live na spravodajských kanáloch vyznie kritika príliš veľkého množstva násilia či krvi naozaj komicky, a podľa mňa pohár znesiteľnosti nebol zaplnený ani do polovice. Najlepšou časťou je jednoznačne pasáž mimo džungle v meste obety a hriechu. Nebudem sa tu hrať na hystorika ale aspoň z mojich doterajších vedomostiach som si nebol vedomí nejakej tej krivdy na tieto dávne civilizácie. No a teraz k mojim výhradám: Príliš dlhá stopáž, ktorá mohla byť bez akýchkoľvek výčitiek zredukovaná, neschopnosť, teda aspoň v mojom prípade, sa nejako viac zviazať s filmovými postavami a celý čas som mal pocit, že sa pozerám na dokument s anonymnými postavami zo vzdialeného sveta. A ešte jedna pripomienka musím čiastočne dať za pravdu kritikom v namietaní, že samotný príchod kolonizátorov vyznel viac ako vykúpenie domorodých kmeňov z kruhu násilia ako katastrofa a ich apokalypsa.

Hneď ako som uvidel kombináciu réžie Terrence Malicka a vojnová dráma, som si spočítal, že ma nečaká nijaká prechádzka ružovým sadom. Našťastie som si nevšimol tej dlhočiznej stopáže a tak som sa mohol v pohode pustiť do pozerania aj keď s nepríjemnou predtuchou. Jedná sa o jedno z najoriginálnejších vojnových diel aké poznám a už spomínaná stopáž, ktorá síce pri vojnových filmoch nie je zase až tak neobvyklá, tu dáva priestor Mallickovi nechať si dostatok času na vybláznenie sa v jeho tak tipickom pomalom snovom, hudobne pofarbenom, monológovom posúvania deja-nedeja. A tak si užijete vlastne len 2 vojnové akcie za celý film, no o to viac sa v ních vyriadil. Ťažko povedať čo nám režisér chcel povedať či načrtnúť zlá vojny a jej vplyvu na ľahko raniteľné krehké bytosti, alebo ukázať, že aj keď všetka beznádej sveta akoby sa v jednom momente zosypala na našu existenciu, nikdy to nie je dostatočne pádny dôvod na vyhasnutie plamienka nádeje v nás. Prekvapila ma enkláva hereckých hviezd a bolo to aj vidieť, najmä James Caviezel, ktorý sa v nezabudnuteľnej role jediného pacifistu vo vojenskej uniforme vryje riadne hlboko do pamäte. No a ešte na jednu vec nemožno zabudnúť-Hudba..Soundtrack Hansa Zimmermana je nádherný, treba mať doma a započúvať sa. Ono jednoducho buď sa vám tento film zapáči alebo vôbec nie, keď ste na opačnej strane barikád tak všetky tu menované pozitíva budú úplnym opakom. Neviem prečo je stále tento film zrovnávaný s Zachránte vojaka Reyena, veď až na tému vojny, sú to diametrálne odlišné filmy...Sú filmy na jedno použitie a potom tie, ktoré si po kúskoch podmaňujú vaše srdce, žijú si vo vašom podvedomí vlastným tempom a vždy raz za čas si vás na pár hodín uchmatnú celého bez opýtania, či výstrahy. Nesmierne ma teší, že v tomto svete neúprosnej komercie a ľahko stráviteľných "zážitkov" stále existujú ľudia-filmáry, ktorý svoju prácu vnímajú ako poslanie a neuveriteľnú zodpovednosť zároveň.

Ako už názov sám napovedá jedná sa o klasiku žánru Kórejského pôvodu. Záleží už len na tom koľko máte v tejto oblasti napozeraného. A vlastne tím aj rok výroby stráca svoj význam lebo podstatné je kedy sa práve vám dostal do rúk. A musím uznať, že mne poriadne neskoro. A tak už som schopný vidiet, že síce nemá tento film čím sklmať fanúšika ale tím pádom ani nejako extra prekvapiť(až na pár vínimiek). Ale ono to ale vôbec nevadí jednoducho zasadnete a vychutnávate presne to čo sa vám páči. Príbeh je síce havne v záverečných častiach poemrne atipický, no udržiava si veľmi silný štandard, aj keď musím uznať, že celý čas som sa tešil najmä na dejovú linku odohrávajúcu sa v súčastnosti. Mohol by som vyčítať pomerne amatérsky zvládnutú bojovú miniscénku aj keď splnila svoj účel. Ako obvykle treba pochváliť posledných 20 minút, čaká vás to pravé orechové slzami oči čistiace predstavenie.