Reklama

Reklama

Nočevala tučka zolotaja...

  • Sovětský svaz Ночевала тучка золотая... (více)
všechny plakáty

Recenze (1)

Volodimir2 

všechny recenze uživatele

Zase raz prvý. Z filmu vyplýva, že slávna Červená armáda vraždila vlastných ľudí pri presadzovaní mocenských záujmov. Ale situácia v Čečensku bola úplne iná. Aká? Škoda, že režisér si nedal tú námahu objasniť hlavný dôvod, prečo došlo k vysťahovaniu Čečenov a Ingušov a dňom 29.3.1944 k zániku Čečensko–ingušskej autonómnej republiky. Hlavnou zámienkou k deportáciám bolo obvinenie z kolaborácie Čečenov a Ingušov s nemeckou armádou. Tej predchádzal odpor voči sovietskej moci formou odporu proti nástupu do Červenej armády. Dezertujúci branci sa húfne pridávali k povstalcom. Nakoniec v marci 1942 bol nábor brancov z Čečensko-ingušska úplne zastavený a obnovený bol až v auguste 1942. V horách operovali povstalci pod vedením Hasana Israilova, ktorý sa pripravoval na pripojenie k nemeckému wehrmachtu. Zhruba 70 tisíc Kaukazanov pôsobilo u pomocných jednotiek v nemeckých službách a ďalších 7 tisíc v Luftwaffe a SS. A tak 23.3.1944 začala akcia „Čečevica“. Výnos Najvyššieho sovietu : „V priebehu Veľkej vlasteneckej vojny, keď ľud ZSSR heroický bránil česť a nezávislosť otčiny.... mnoho Čečenov a Krymských Tatarov sa pridalo k dobrovoľníckym oddielom a spolu s nemeckými jednotkami sa zapojilo do boja proti Červenej armáde. Preto Najvyšší Soviet rozhodol rozpustiť Čečensko-ingušskú ASSR a zmeniť Krymskú ASSR na Krymskú provinciu. Časť územia republiky so rozdelí medzi Gruzínsko, Severné Osetie a Dagestán a zo zostatku vznikne Groznenská oblasť, integrálna súčasť ruskej ASSR". Do 29,3.1944 180 vlakovými súpravami odišlo na východ 493269 Čečenov a Ingušov (a postupne za nimi posielali aj tých, ktorí sa na území schovávali t.j. ďalších 2213 Čečenov). Akciu zabezpečovalo 119 tisíc príslušníkov NKVD. Film je o vojne - nie o vojne na fronte, nie o hrdinstve vojakov, ale o skrytej vojne v pozadí, ktorá vôbec nebola menej hrozná. A ešte horšia je skutočnosť, že hrdinom tohto príbehu sú deti. Ide o skutočnú udalosť kedy z detského domova pre vojnové siroty v Tomiline pri Moskve bol spisovateľ Anatolij Pristavkin presídlení s množstvom iných deti, sirôt do vyprázdnenej oblasti po vysťahovaní Čečenom a Ingušov do oblasti na východ (Kazachstan, Kirgystan a Uzbekistan). A tak ako vždy perlička. V nemeckej armáde (Wehrmacht, Luftwaffe a SS) slúžilo v 2. svetovej vojne viac ako 700 000 dobrovoľníkov zo ZSSR. ()

Reklama

Reklama