Obsahy(1)
Erotická tragikomedie o stárnoucí ženě, která chce vrátit čas. 55 letá Tamara má už dost mužů své generace, které vidí jako neustále rozumující, zatrpklé a zbavené všech ideálů. Podává si inzerát: Zralá, mírně zvrhlá žena, hledá chlapce od 18ti do 24 let. Přihlásilo se jí 650 chlapců….Od té doby nic jiného nedělá, než třídí inzeráty, vybírá si chlapce a setkává se s nimi. Záhy zjistí, že jim nahrazuje matku, učitelku sexu, léčitelku duše. Dokumentární film o babičce, která se musí vyrovnat nejen se stárnutím… (oficiální text distributora)
(více)Recenze (27)
LFŠ 2009: Jedním slovem zklamání. Myslím, že se slečna/paní režisérka měla jasně rozhodnout, co vlastně chce natočit, protože výsledný hybrid hraného filmu a dokumentu (pry tam byly asi dva autentické záběry) byl špatný. Myslím, že udělat normální hraný film a do titulků hodit známé "Podle skutečných událostí" by bylo nejlepší a nejmíň násilné řešení. ()
No mazec! Jsem z tohoto pojetí "Babičky" nadšená. Čekala jsem příběh trpící stařenky, maximálně něco inspirované Boženou Němcovou, ale Tamara je žena plná života dávající naději stárnoucím ženám, že nepatří ještě do šrotu. Nemůžeme zazlívat Tamařinu zálibu v mladících a způsob natočení "dokumentu" ještě podrtrhuje paradoxní realitu. ()
Babička je mimoriadne zaujímavý film a dlho mi trvalo kým som si svoj názor ucelil do podoby, v ktorej ho prezentujem teraz. Po prvé, režisérka sa vôbec nesnaží film urobiť extra profesionálnym, a tak viditeľné mikrofóny na vrchu kamerového záberu alebo odrazy kamery v zrkadle nie je vo filme nič nezvyčajné. Za druhé, je celý film nakrúcaný zvláštnym štýlom- má dokumentárno- dramatický charakter, nech to znie akokoľvek nezvyčajne. Za tretie film taktiež nie je ani po umeleckej stránke nijako šokujúci, herecké výkony sú priemerné a žiadne prekvapujúce scenérie tiež nečakajte. Ale napriek tomuto všetkému, je film na jednej strane poburujúci a neuveriteľne zvrhlý (nebolo mi vôbec po chuti dívať sa na sexuálne scény starej babky so 17 ročným mladíkom); a na strane druhej je to paródia práve na tento štýl života. Čo je obrovské plus filmu- nesnaží sa nijako moralizovať. Proste ukazuje zúfalú starú dámu, ktorá sa snaží nejako (v tomto prípade dosť nezvyčajne) zmieriť so životom. Odporúčam pozrieť ľuďom, ktorí majú kus života za sebou (tí budú najlepšie chápať skrytý humor) a samozrejme neodporúčam pozrieť ľuďom, ktorých poburujú nie moc príjemné zábery na staršiu dámu.... ()
slovenský dokumentárny film už niekoľko rokov vykazuje svoju životaschopnosť a je spomedzi všetkých jej zložiek najúspešnejšou časťou slovenskej audiovizuálnej tvorby - to dokazuje nielen kvantita projektov, ktoré majú každoročne premiéry (či už v kinách, televíziách alebo na festivaloch), ale aj kvalita, rôznorodosť (a aktuálnosť, dôležitosť) tém i prístupov; jednou z najvýraznejších (a ak sa to dá tak povedať) aj "najkontroverznejších" postáv súčasného slovenského dokumentárneho filmu je zuzana piussi; film babička, ktorý vznikol v českej produkcii, je inscenovaným, hraným dokumentom, ktorého inscenovasť je paradoxne na asi dvoch miestach, kedy "presiakne" (a nemá to nič spoločné s faktom, že niektorých "hercov" je možné rozoznať aj mimo kontext filmu ako hercov) nad dokumentárnosť - a to som ja osobne človek, ktorý má filmy balancujúce na pomedzí dokumentu a hraného filmu veľmi rád; i napriek tomu mierne provokatívny a v konečnom vyznení smutný príbeh človeka, ktorý odmieta dospieť (prípadne - snaží sa znova regresívne vrátiť do mladosti), ktorý hľadá spoločnosť a snaží sa zahnať samotu, ktorá prichádza s vekom, no robí to nesprávnym spôsobom a hľadá na nevhodných miestach, takže si neuvedomuje, že skutočné naplnenie a isté "šťastie" má v podstate na dosah ruky, ktorý, možno mierne hendikepovaný svojou zvláštnou záľubou v sexuálnom apetíte a preferenciách (aj keď môžeme spochybniť, či táto "záľuba" je pôvodná, implikujúca rámcový problém, alebo iba "získaná" a možno "vytvorená", takže ju vytvoril ako z núdze cnosť samotný problém, ktorý existoval už pred ňou), predsa len nevie pochopiť, že si takýmto životným štýlom viac škodí - a nemá to nič spoločné s názormi spoločnosti na také niečo, ale so strácaním sebaúcty a s postupným odcudzovaním sa svojim blízkym, na ktorých, na rozdiel od anonymnej verejnosti a jej mienky, skutočne záleží... autorka/režisérka ostatne na to, ako máme vnímať jej vnímanie hrdinky a problematiky odkazuje už samotným názvom tohto vydareného "dokumentu"; ()
Koho si pořídit na domácí kanape, starká ? Neherecky suše realistické výkony mužů, ženy i kocoura, které musely dát spoustu práce při přípravě i realizaci a dopadly nekompromisně mile, zvládnutá pseudodokumentární stylizace. Proč jen se mi celou dobu vybavovaly dokumenty "59-184-84" a "Kristova léta, dámy... "? :) 33 jako 55. Takhle nějak to chodí, ale nemluví se o tom...Tohle totiž s mladejma holkama zažíváme pořád. ()
Reklama