Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Krátkometrážní
  • Horor

Recenze (1 953)

plakát

Slalom (2020) 

športovo-vzťahová dráma + festivalové comming-of-age + #metoo s jednou z najpresvedčivejších a najmrazivejších scén podvolenia/znásilnenia od dôb posledného tanga v paríži. parádne horské scenárie, subtílna epika, ešte subtílnejšia symbolika (lajtmotív vlka) a mikrosubtílna, akurátna miera "telesnosti" (v súčasnosti vo francúzskej kinematografii veľmi preexponovaná).

plakát

V bublině (2022) odpad!

niektorí ľudia po prekonaní covidu údajne stratili niektorý zo zmyslov – niekto čuch, iní chuť... judd apatow zrejme stratil zmysel pre humor. adept(ow) na najzbytočnejší film roka. nezmyselne dlhé a dlho nezmyselné. príšerne nesympatickí a zle hrajúci cast, ktorý nemá chémiu, nefunguje a irituje. tak neorganická a nasilu zlepená žánrová nevyváženosť tu už dávno nebola. je to začiatok úpadku jedného kedysi uznávaného a talentovaného scenáristu/producenta/režiséra? alebo sa mu po čase zmysel pre humor, vkus a súdnosť vrítia, ako niektorým prípadom ľudí, ktorí prekonali covid, sa vrátili čuch a chuť?

plakát

Red Notice (2021) 

Takmer dve hodiny navŕšených klišé. Akcia bez nápadu a energie. Na akčný film príliš generické a monotónne. Na komédiu jeden vtipný moment na 117 minút nestačí. Na buddy movie – príliš okukané, prvoplánové (policajt a zlodej, naozaj?). Na heist – strašne neinvenčné a naplnené deus ex machinami a zbytočnými technológiami. Bez zvratov a prekvapení. Bez charakterov. Scénografiou a výpravou – gýčové. Po hudobnej stránke: lacná reklamná elevator-music úroveň.

plakát

K zemi hleď! (2021) 

jeden z najpreceňovanejších filmov roka. kríženec oveľa lepších Mars Attack a Melanchólie, ktorý po vydarenej, celkom zábavnej a prekvapivej prvej tretine už potom vyše hodiny nemá čo ponúknuť a čím prekvapiť a nebyť timingu a hviezdneho castu, ľudia by to zrejme obišli. najzarážajúcejší je však záver, ktorým si film sám podpiľuje konár a jeho "satyra" (vôbec nie odvážna, skôr príjemne mainstreamová) sa obracia proti samotnému filmu. nebyť to také dlhé a nemať to tak násilný (v zmysle emočného násilia na diváka) a nevkusne hollywoodsky záver, bol by to príjemný mainstreamový oddych. takto je to niečo, čo sa snaží byť "Jokerom", ale je to skôr trendy fast-food, ktorý dáva všetkým pocit, že tomu rozumejú a môžu si povedať, že pozretím a pochopením tohto filmu urobilo ich osobné minimum pre zlepšenie sveta. filmová verzia starbucks.

plakát

Matky (2021) odpad!

prekvapivo vyzretý debut pojednávajúci komplexne, neprvoplánovo, empaticky a vkusne o téme materstva a ženstva v modernej veľkomestskej spoločnosti. nekonvenčý formálny prístup dokonale dopĺňa precízne štruktúrovaný a s ľahkosťou rozprávaný príbeh štyroch princípov bytia matkou, darí sa mu ísť do hĺbky aj bez straty odstupu, lavírovať medzi psychologickým napätím a inteligentným humorom. to všetko podkresľuje veľmi progresívne dramaturgicky vystavaný soundtrack. no skutočnou osou a piliermi sú herecké výkony na svetovej úrovni, každá zo štyroch hlavných predstaviteliek si zaslúži českého leva.

plakát

Titan (2021) 

provokatívnej artovej eseji o genderi a maskulinite dominujú na hranicu idúce herecké výkony, sugestívny soundtrack, podmanivý vizuál majúci vrcholy v scénach nočného hasenia lesného požiaru alebo pri erotizujúcich scénach, vysoko aktuálna téma riešenia fluidity a komplexnosti pojmov sex, gender, pohlavie, orientácia. (aj európsky festivalový arthouse môže mať svoju podobu midcultu.)

plakát

Show Jerryho Seinfelda (1989) (seriál) 

ak si Seinfelda (po prvý krát v živote) pozrie stredoeurópan  v 20-tych rokoch 21. storočia, nezabaví a nenasmeje sa tak schuti, ako Američania na začiatku 90-tych rokov 20. storočia, ale to, že si to pozrie celé, je zrejme postačujúcim dôkazom toho, že aj keď nie je tak kultúro-tvorný a kultový v našich končinách a s odstupom času, ako na druhej strane Atlantiku pred 30 rokmi, má niečo "do seba", to čaro nenútenosti, tú "neznesiteľnú ľahkosť bytia", ktorá sa vám dostane pod kožu a na chvíľu túžite byť súčasťou tej bezproblémovej štvorice kamarátov uprostred bezkonfliktného vibrujúceho new yorčíku... obľúbil som si všetky postavy, prvé miesto má, samozrejme a očakávateľne, kramer, ale aj tak patetické a neobľúbiteľné charaktery, ako George či samotný Seinfeld, sú nejakým zvláštnym (a ktovie, či vôbec zamýšľaným, alebo iba riadením osudu šťastnou náhodou dotvoreným) spôsobom podané tak, že si ich zamilujete. čo je však pre stredoeurópana v roku 2021 asi najzaujímavejším výsledkom sledovania Seinfelda je uvedomenie si, že Friends sú iba plagiát :) vydarený a geniálny, ale plagiát...

plakát

Prvok, Šampón, Tečka a Karel (2021) 

Až prekvapivo podobné s minuloročným dánskym Druk (Chľast) – tak základnou tézou, pointou (aj keď v Hartlovom podaní zmierlivejšou a happyend-ovejšou oproti cynikovi Vinterbergovi), no predovšetkým výberom, sociálnym a vzťahovým zatriedením hlavných protagnoistov a vzťahovou architektúrou. Viem, že podobnosť s Druk nebola zámerná a zamýšľaná, no ono to vyšlo tak, že sa tomu porovnaniu P, Š, T a K nevyhne – a z tohto porovnania vyjde oproti dánskemu blížencovi trochu menejcenne (prvoplánovejšie), čo však neznamená, že v rámci českej kinematografie (obzvlášť žánrovej rodiny "českých komédií") posledných rokov viniká a jedná sa o príjemný, fungujúci, šľapúci a dobre sa pozerajúci (oddychový) film, ktorý miestami aj pobaví, miestami dojme, je veľmi príjemne nakastovaný a drží si úroveň (neskĺzava, tak ako mnoho našej produkcie, k trápnosti, alebo lacnosti).

plakát

Žena v okně (2021) 

Tento film je dobre nasvietený. Nič viac. Artový midcult, pri ktorom človeku ostáva rozum stáť, kde a čo sa udialo, že ten film nevyšiel. Talentovaný a skúsený režisér, uznávaný a vypísaný dramatik, geniálny skladateľ filmovej hudby, Á-čkový cast, pútavý názov (odkazujúci okrem iného na Hitchcocka). A výsledok? Nestojí za reč a naozaj ani za pozretie.

plakát

Co jsme viděli, co jsme slyšeli (2021) 

artové horory to majú ťažké. majú tendenciu ostať nepochopené. veľkú časť divákov si odplašia tým, že tá znepokojivá atmosféra a snaha postavami, situáciami a osudmi priblížiť sa čo najviac realite a bežnému životu pôsobí nepríjemne. prípadne snahou o nejaký filozofický presah, otvorenými či vyslovene "zlými" koncami a/alebo prevracaním, nenaplňovaním či úplným popieraním zaužívaných žánrových klišé. autorský pár scenáristov/režisérov, ktorý si ma hneď na začiatku svojich kariér získal perfektným debutom, mi potom zo zorného poľa na dlhé roky zmizol, aby som sa dostal vďaka netflixu k ich ostatnému kúsku. a ten na ich škodu všetky vyššie zmienené neduhy vykazuje, preto zrejme tie nižšie hodnotenia. no to všetko nijako neodzrkadľuje fakt, že sa jedná o poctivú filmárčinu a nenápadnú, pod kožu lezúcu reverznú apoteózu a genderovo ladenú prevrátenú variáciu na jednu z najklasickejších hororových premís v dejinách filmu a literatúry (dokonca miestami snímaním a niektorými formálnymi prvkami celkom priznane cituje Kubrickov Shining a iné).

Reklama

Reklama