Vyděrač

Kto by to bol povedal, že táto na prvý pohľad pomerne neznáma (a navyše kazašská!) gangsterka, pôsobiaca tu medzi ostatnými žánrovými kolegami nanajvýš nenápadne, by ma mohla až natoľko chytiť. A ako už asi je zrejmé, ono sa to naozaj stalo, dostala ma až natoľko, že plný počet som udelil - napriek niekoľkým pripomienkam (k tým sa ešte dostanem) - naozaj s čistým svedomím. Aby to celé malo aj nejakú hlavu a pätu, pokúsim sa ísť pekne po poriadku. Čo ma na tejto snímke zaujalo najviac, to bol fakt, že sa absolútne na nič nehrala, v podstate po celý čas pôsobila maximálne autenticky. Žiadne zbytočne vyumelkované hranie na city, moralizovanie či napríklad scény len a len pre efekt. Film obsahoval obrazne povedané len to "najnutnejšie", vďaka čomu som sa skutočne ani sekundu nenudil, bolo to tak príjemne svižné. A taktiež sa mi páčilo aj to, že hoci ide o vážnejšiu tému, tak tvorcovia sa rozhodli ísť akoby vlastnou cestou a tým pádom to bolo tak nejak príjemne odľahčené, s ničím si nerobili veľkú hlavu a rovnako s ničím sa ani nesrali, bolo to proste realistické bez akýchkoľvek škrupúľ či pozlátok. Nuž a to bola pre mňa vskutku príjemná zmena, ktorá mi do značnej miery pripomenula súčasnú ruskú kinematografiu - vidno, že majú k sebe blízko (viem si predstaviť, že ak by sa takéhoto námetu/scenáru chytili Američania, v konečnom dôsledku by to s najväčšou pravdepodobnosťou vyznelo omnoho ťažkopádnejšie). Nuž a čo sa týka samotnej obsahovej stránky, tak musím sa priznať, tam sa stopercentne trafili na moju vlnu, podobne ladené mafiánske záležitosti totiž priam zbožňujem. Navyše treba podotknúť aj to, že takáto "rovnica" rýchleho vzostupu mladíkov fungovala prakticky vo všetkých postkomunistických krajinách, no a tie naše dve rozhodne neboli žiadnymi výnimkami - a možno práve z tohto dôvodu, že mi to bolo do vysokej miery povedomé - som si to mohol užiť ešte o poznanie viac než zvyčajne. Rovnako sa mi pozdávalo aj herecké obsadenie, ktoré mi síce čo sa týka mien - až na jednu výnimku, a tou bol konkrétne Vladimir Vdovičenkov (Brigada), ktorého malá rolička ma vskutku príjemne potešila - absolútne nič nehovorilo (a asi ani naďalej hovoriť nebude, keďže mená neviem priradiť už teraz), no za svoje výkony sa teda rozhodne hanbiť nemusia, zaujal najmä predstaviteľ Ruslana a pochopiteľne aj ústrednej postavy, čiže Sayana. Avšak aby som len nechválil, prejdem aj k nejakým tým pripomienkam či mínusom, ako som naznačil už na začiatku - dalo by sa ich síce nájsť oveľa viac, no spomeniem len tie najhlavnejšie, keďže v konečnom dôsledku mi ani nejak moc neprekážali. Čo priam bilo do očí, tak to boli tie hromadné bitky, ktorých choreografie boli zväčša dosť chabé a tým pádom niekedy pôsobili aj dosť komicky (hoci na druhej strane, niektoré údery boli zas presvedčivé až-až, akoby ani nehrali :-)). Rovnako trošku komicky pôsobili aj scény, v ktorých sa za postavami objavilo čistobiele pozadie, to bolo ozaj teda dosť komické. Avšak že by mi to vyložene nejak skazilo môj celkový dojem, tak to sa našťastie povedať nedá, fakt sa mi to pozdávalo. A hoci sa pochopiteľne nejedná o žiaden filmový skvost a tých päť hviezdičiek je svojim spôsobom obrovské nadhodnotenie (ono by totiž bohate stačili aj štyri, stále by to bolo dosť), tak mne sa to proste až čertovsky páčilo, a teda s udelením plného počtu som skutočne neváhal ani sekundu. 5/5 (05.02.2015) (méně) (více)