Dedžin Zaborgar

Do čeho jsem to šel? Motorka transformující se v robota ovládajícího karate, gigantická robotická žena demolucjící město, skupinka robotických amerických fotbalistek (jedna z nich Asami, alespoň těch pár minut to stálo za to), jimž z podprsenek šlehají dračí tlamy. A to všechno v mládežnicky přijatelném power rangers, želvy ninja, knight rider barevném, karikovaném a jednoduše komiksovém hávu. Prostě ulítlá dětsky kyberpunková popcornová zábava na poškolní odpoledne. Karate nijak zvlášť sofistikované, akce obecně hrozně zjednodušená, prostoduchá romantika. No prostě už jsem na to jaksi moc starý. Být mi deset, asi bych takovou robo-motorku chtěl. Ale některé postupy, postavy (robotický mravenec, nebo co to bylo) a scény alespoň pobavily. (03.04.2014)

Iguči zabrúsil do mládeži prístupných vôd, takže tentoraz sa to musí obísť bez krvi, nechutností a odhalených ceckov, teda vecí ktoré jeho filmy obvykle držia ako-tak nad hladinou nudy. Tu sa môže spoliehať len na tie papundeklové kreatúry v štýle Power Rangers a digitálne iskričky. Ono je to remake nejakého starého japonského filmu či seriálu o hrdinnom karatistovi a jeho vernom kartónovom robotovi čo morfuje na motorku. Táto dvojka bojuje so zločinom a rôznymi zvrhlými kokotinami ako zabijácka cyberdodávka so psou hlavou. Úvodná scéna je svižná a zábavná, ďalšie bitky potom už ale vykazujú značný pokles kvality prevedenia. Akcie je síce dosť veľa, jej choreografia však nestojí za nič a trpia takou tou typicky japonskou statickou dynamikou. Myslím tým že postavy počas akcie proste opakujú na mieste ten istý pohyb stále dokola, napr. keď na hrdinu strieľajú z guľometu, ten stojí pri stene a uhýba pred guľkami doprava a doľava v dlhej sekvencii. Japonci to zrejme žerú, ale tí žerú aj živé červy, použité gaťky a nakladaných Pokémonov. Nejaké vtipy sa ale podarili, napr. keď Zaborgar začne používať Muai-Thai a pustí si k tomu Thajskú hudbu, alebo sex s robotkou ktorej počas "styku" šľahá z podprsenky zmäť chápadiel. Nesmie chýbať ani štek pre béčkovú múzu Asami, tenoraz ako členku skupiny robo zabijáčok v bikinách. Bohužiaľ ani dračie hlavy v poprsí ju nezachránia pred skorou smrťou. Najhoršou vecou na filme je že trvá skoro dve hodiny, pričom druhá polovica odohrávajúca sa o 25 rokov neskôr je už vyložene otravná, pretože tam Iguči začne hustiť tú svoju posratú, rodinne šumienkovú drámu o rodičoch a súrodencoch čo stoja osudovo proti sebe. Finále stojí za oprcaný bambus a jediná vec ktorá mi z neho vybavuje je lietajúci invalidný vozík poháňaný zapálenými prdmi. Ani jazda motorkami po tele obrej ženy už zábavu nezdvihne. Miestami zábavný, ale väčšinou len blbý umelohmotný roboblábol. (20.04.2014)