Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Sci-Fi
  • Krátkometrážní

Recenze (1 379)

plakát

Abraxas: Strážce vesmíru (1990) 

Všetci poznáme Jesse Venturu z Predátora, kde sa ťahal s rotačákom uprostred džungle a to je asi tak všetko. Tu je z neho ochranca celého vesmíru, čo je vcelku fuška keď uvážime len veľkosť jednej galaxie. Ale on sa nesťažuje, aspoň má čo žrať. Zápletka je niečo o tom ako na zem priletí zločinecký vesmírny viking/hovädo vo flanelovej košeli, všetkých buzeruje a obdarí jedno decko telekinetickými schopnosťami. Abraxas dabraxas po ňom ide, ale je to iba nudný plešatý ujko s hovoriacimi hodinkami, čo sa zabuchne do chlapcovej mamky. Stupídna lacnota/lacná stupidita z toho len tak strieka, kozmický idiot proti galaktickému debilkovi a divák je ten lúzer. Ukončí to duel v starej fabrike kde mlátiči-klátiči predstierajú čosi ako bitku a okolo nich všetko vybuchuje na chlapcov pokyn. No a potom sa Araxas nasťahuje k chlapcovej matke, takže vesmír ostane bez ochrany. Prdieť na to!

plakát

Avalon (1989) odpad!

V shitparáde 80-tkových béčkových fantasy vtákovín je toto azda ten úplne najzúfalejší prímrdok. Hneď odd úvodu s druidmi je jasné že lacnejšie to byť už nemôže, lebo by sa muselo narušiť časopriestorové kontinuum a zem by bola vcucnutá sama do seba. Potom sa hrdinom ( svalovec a akože vtipný zlodej ) zjaví Merlin čo má ksicht ako starý syr s briadkou a zadá im misiu na ostrov Avalon. Oni na to že teda OK, skočia do vody a preplávajú more! To už sa ale Merlin zmení z lepráckeho starca na anglického seladóna, čo zas pôsobí ako nejaká paródia z Asterixa v Británii. Na ostrove stretávajú  bizarné existencie ako zakliateho zeleného prasopsa kríženého s hlávkou kapusty, veselých zombíkov potretých bryndzou a dokonca sa zúčastnia súťaže výrazových tanečníkov. Alebo to bol gladiátorský turnaj s príšernou choreografiou na úrovni šermiarskych súbojov z gay porna, ťažko to rozoznať. Treba spomenúť, ževšetky kulisy exteriérov aj interiérov vo filme sú vyrobené z plachiet a závesov, pričom niektoré sú naškrobené aby vyzerali ako pevné steny. Hrdinské trio s Merlinom na čele ( ktorý rieši všetky situácie tým že na protivníka namieri Excalibur a dotyčný zmizne v záblesku svetla ) musí podstúpiť tie najťažšie posteľné muky a nekonečne dlho odolávať sexuchtivým ženštinám čo sa po nich driapu. Mať tak ich problémy! Každopádne to prekonajú, zvedú ďalší ukrutne nudný súboj s pážatami z Alenkinej ríše divov a v epickom finále sa objaví aj neuveriteľná bronzová obluda neurčitého tvaru, oživená tou najhoršou stop motion animáciou všetkých čias. Po tom čo sa zámok z vystužených plachiet so škaredou akčnou figúrkou navrchu rozpadne, hrdinovia sa rozlúčia a zasa preplávajú more naspäť. Tento film je ďalším dôkazom toho že ľudská fantázia nepozná hranice a latku kvality je možné posúvať stále nižšie a nižšie až do antivesmíru.

plakát

Godzilla vs. Kong (2021) 

Ľudia sa u Kráľa Monštier sťažovali že je to vraj blbé, čo si tvorcovia vážne vzali k srdcu ( ľadvinám, pečeni, slezine... ) a pre vrchol ságy vypotili scenár tak imbecilný že človek až musí vyroniť slzu dojatia. Šialený miliardár zostrojí lietajúce supervozítka odolávajúce gravitačnej masturbácii, ale výpravu do stredu zeme musí z nejakého dôvodu viesť zneuznaný vedátor lebo napísal knihu o dutej zemi. A potrebujú Konga ktorý si vraj geneticky pamätá cestu k zdroju tajomnej energie. Tak si ho idú vyžiadať od inej vedátorky, ona na to že OK a armáda im bez rečí venuje flotilu lietadlových lodí. Kong teda skočí do stredu zeme skrz psychedelický gravicuc a nájde Thorovu sekeru napájanú zázračnou energiou ktorú stačí zlým vedcom 5 minút na diaľku analyzovať a hneď ju prdnúť do Mechagodzilly ovládanej ghidorahovou lebkou s neónovými trubicami. Godzilla potom vypáli atómovým dychom tunel do stredu zeme a Hongkong pozná hnev titanov na vlastnom anále. Nie, tu nikto nič nerieši, všetko sa len nejako deje, ale mrdať na to keď si opičák s jašteričákom dávajú epicky po papuli, celé mesto sa triešti a rádioaktívne grgance vypaľujú do mapy abstraktné obrazce. Toľko humbuku a pritom stačí rozliať trochu borovičky na riadiaci pult a mechagéčko má po vtákoch, to nikdy nesklame. Je to tak strašne brutál maxiultrahypermagorina z magórie, ale na druhej strane sakra presne to čo o čom Godzilla vždy bola, takže čisto vedecky vzaté niet sa na čo sťažovať a navyše z toho vychádza že pán G by pána K na férovku porazil, za čo majú u mňa jeden bod navyše. Efekty po piči, monštrá si idú pľúca vykričať, akurát slečna jedenástka nemá čo povedať. A keby ste náhodou hľadali svojho príbuzného v rozmrdaných troskách Hongkongu, stačí sa tam len postaviť medzi milión ďalších ľudí a zavolať meno, nemôže to nefungovať.

plakát

Monster Hunter (2020) 

Za mňa parádna béčková chobotina ktorá sviští ako črevný prievan, furt sa to tam melie a vyzerá to parádne. Príbeh je len také núdzne čosi čo by sa zmestilo na autobusový lístok, o minimalistických dialógoch nehovoriac, ale akčná smršť plná monštier nedáva moc šancí premýšľať o tom aká je to blbosť. Je tam nejaká vojenská jednotka, podivná búrka, dimenzionálne trhliny, hromada príšer a to je asi tak všetko. Teda okrem našich dvoch hlavných predstaviteľov, z ktorých ani jeden nie je oskarový herec, ale Milla je Milla, vyzerá rovnako ako pred 20 rokmi a kto by mal veliť podobnej akcii ak nie ona!? No a naivne živelný/živelne naivný Tony Jaa ma baví asi vo všetkom aj keď nemá možnosť plne rozvinúť to čo by sme chceli vidieť, teda nonstop predvádzanie krkolomných točených vzdušných kopancov. Kvôli tomuto filmu sa ani nemusel trápiť s angličtinou, proste si melie len to svoje a síce mu nikto nerozumie, ale je to každému jedno. Akurát ten Ron Perlman by nemusel vyzerať ako zmutovaný lev, nemyslím že je nutné ho takto idiotsky spotvorovať. Vizuál je kvalitný, triky epické a celkovo akcia zvládnutá k spokojnosti. Samozrejme sa môžeme pýtať ako je možné že diabolské monštrum hravo odoláva rotačným guľometom i bazukám, ale kostený meč a výbušné šípy ho spoľahlivo rozmrdajú, ale to už by sme chceli moc. Záverečný záber kde je film utnutý počas hrdinského skoku hrdinov na najnovšie vyvrhnuté monštrum je idiotská barlička, ale stále platí že chcem vidieť pokračovanie tohto miesto skurvených hipisáckych Avatarov 2 až 15.

plakát

Pass Thru (2016) 

Pass Thru má rovnaký námet ako I am Here... Now, dalo by sa povedať že je to taký remake s vyšším rozpočtom ( čo znamená hlavne viac zlých "hercov", rozpadnutý karavan a kus plotu s ostnatým drôtom predstavujúcim hranicu do zasľúbenej zeme ) a brutálnejším finišom. Breen tentoraz nie je Ježiš z vesmíru, ale umelá inteligencia ( v jeho prípade skôr umelohmotná inteligencia ) z budúcnosti okupujúca telo nejakého feťáka. Jeho poslanie je však rovnaké, byť monumentálne zhnusený zo skorumpovaného ľudstva. Okolo sa poflakujú obchodníci s bielym, čiernym aj žltým mäsom, korporáti a politici s ktorými je treba zatočiť. Fascinujúca je sekvencia v ktorej sa Breen 9000 "infiltruje na "párty zloduchov", kde sa dotyčný medzi sebou chvália svojou nekalou činnosťou, pričom im Neil vždy nakoniec položí otázku - "a nie je to nemorálne"? Keďže nejavia známky ľútosti, nechá Breen ich dom "vybuchnúť" v dolepenom animovanom ohníku a potom instantne zabije 300 miliónov najskorumpovanejších ľudí ( podľa vlastných slov ovláda kvantovú mechaniku, takže môže konať rôzne zázraky iba silou myšlienky ) a ostatným prednesie nekonečný prejav o tom aby boli radšej dobrý. Občas si pri svojom ťažkom poslaní odbehne odpočinúť späť časom do nejakej skaly porozprávať sa s tigrom na zasneženom pozadí uprostred púšte. Taktiež je tu maník žijúci v jaskyni a "vyrábajúci" strašidelné tiene, ale je neškodný a Breen ho vylieči z posttraumatického syndrómu. Najdôležitejším poznatkom z filmu je však fakt, že si Breen kúpil drona, takže môže filmovať z výšky sám seba ako sedí na kopci, alebo tancuje v kruhu z kameňov. Nakoniec odchádza do svojho času, hromady mŕtvol si berie so sebou a jednej z hrdiniek nechá na pamiatku za hrsť hodinkových batérií. To nevymyslíš, to je Breen!

plakát

Fateful Findings (2014) odpad!

Spanilá jazda hovnom vytretými útrobami Breenovej megamysle pokračuje. V priebehu sledovania tohoto filmu sa nemožno vyhnúť niektorým zásadným otázkam, napríklad čo sa to sakra deje a prečo?! Na úvod vo flashbacku do detstva ( ktoré sa musí odohrávať tak 40 rokov dozadu, ale reálie sú dnešné ) nájde hrdina s kamarátkou zázračný hríb, ktorý sa zmení na šperkovnicu zatiaľ čo na neho mieri rukami. V prítomnosti potom hrdinu už ako originál Breena zrazí auto, ale on sa zázračne uzdraví a utečie z nemocnice s holým zadkom a maskou slonieho muža. Občas máva srandovné záchvaty a rozhodne sa nahackovať vládne a korporátne servery aby odhalil všetky špinavosti sveta. To že pracuje výhradne na vypnutých notebookoch ( ktoré do dotiahli až na obal filmu ) je samozrejmosť. Medzitým sledujeme vzťahové peripetie nejakého páru alkoholikov ako aj Breenove osobné techtle mechtle s manželkou a pokusy o jeho zvádzanie zo strany nejakej mladej žaby. Plus tajomné nohy v čiernom ktoré sa objavujú a miznú pred jeho prahom. Vrcholí to samovraždou manželky, ale to breena nerozhodí, lebo už má náhradu v podobe tej jeho kamarátky z detstva ktorá sa čírou náhodou zjaví a aj keď v úvodnej scéne vyzerala byť staršia než on, tak teraz je o polovicu mladšia. Úžasne neuchopiteľná je scéna kde ju náhodne unesie nejaký maník a ked ju Breen nájde tak ten týpek je omdletý vedľa karavanu a kľúč nemá, takže neostáva nič iné ako sa teleportovať dnu a zasa von. No a v epickom finále hrdina konečne víťazne zverejní dáta ktoré vytiahol z vládnych počítačov a tak politici a korporáti spáchajú hromadné samovraždy priamo pred kamerami. A divák umiera smiechom, aj keď nič nechápe. Prečo má Breenov hrdina superschopnosti, prečo sa deje to čo sa deje a prečo spolu nič nesúvisí? A čo sú zač tie tajomné nohy? Breenov mozog je ako brána do iného vesmíru a fragmenty z neho sa náhodne premietajú do jeho filmov, ale divák beznádejne ukotvený v okovách tohoto sveta je nanešťastie odsúdený na retardované ničnechápanie.

plakát

I Am Here… Now (2009) 

Neil Breen pritvrdzuje! V predchádzajúcom filme to bol nejaký mysteriózny superagent s nejasným pos(r)laním, ale tu už sa pasoval na kozmického cyber Boha/Ježiša ( cyber preto, lebo má v úvodných záberoch na sebe prilepené počítačové obvody ) ktorý zletel na zem aby tu bedákal nad tým že stvoril takú bandu čurákov a zlomrdov ktorí sami seba honosne titulujú ako ľudstvo. Najskôr čórne šaty feťákovi a zbytok filmu je o tom ako chodí po Las Vegas a pozoruje kam sme to dobačovali. A že je na čo sa pozerať, lebo každý koho stretne je čistý odpad, kus hovna a zhmotnený kreténizmus. Ženská príde o prácu a jej sestra dvojča ( ktorá sa na ňu moc nepodobá ) okamžite konštatuje že jedinou možnosťou je začať sa živiť ako striptérka a prostitútka, lebo to je samozrejme hneď to prvé čo človeka napadne. Nasleduje údesne dlhá a údesne údesná scéna kde sa tieto dve ochechule niekoľko trýznivých minút dementne vyškierajú pri bazéne na nejakého páprda, pričom to vôbec s ničím nesúvisí. Breenovu filmársku genialitu podčiarkuje záber na nalievanie šampanského, ktorá vyzerá úplne ako by tam ten dotyčný do tých pohárov našťal, keďže ani raz neuvidíme fľašu len tečúci prúd. Pri srdcervúcom pohľade na všetkých tých imbecilov a mentálnych gangsterov zostáva rozum stáť aj vesmírnemu Ježišovi "motherfucking" Breenovi a keď sa naserie tak neštastníkom spôsobí krvácanie očí. Nejakého dedka zožiera rakovina, tak ho kristus Breen zázračne omladí a venuje za muža náhodnej ženštine s plastovým bábätkom v kočíku. Aleluja, modlime sa!!! Nakoniec ukrižuje pár zmrdských politikov a korporátov a vracia sa na Melmak s tým že síce stojíme za mamutí prd, ale dá nám ešte šancu a zničí nás až potom. Naozaj ťažko povedať či Breen toto svoje mesiášske poslanie myslí naozaj vážne alebo je to troll celým telom i dušou, každopádne je to celé tak nadpozemsky nezmyselné a brilantne hovniacky natočené že aj na scéne kde banda gangsterov mláti zviazaného chudáka som sa musel strašne rehotať. A jeho ďalšie filmy sľubujú dokonca ešte intenzívnejší zážitok v štýle vesmírnej odysey v upchatej záchodovej mise notorického spasiteľa. No nekúp to...

plakát

Double Down (2005) odpad!

Človek sa tak dlho obšmieta okolo zlých filmov, až narazí na Neila Breena! U bežných sračkární sa obvykle aspoň dá poznať o čo sa tvorcovia asi snažili, ale útroby Neilovej hlavy sú rovnaká záhada ako čierne diery. Jeho postava je akýsi super agent/hacker/terorista čo chodí púšťou, neustále lezie na nejaké skaly, každé ráno sa prebudí pod svojim autom, pracuje na troch (vypnutých ) notebookoch zároveň, nosí so sebou lebku svojej mŕtvej frajerky a keď na neho jeho ťažký údel dopadne, tak hystericky beží a kričí "áááááááá"...! No a má auto plné konzerv s tuniakom ktoré žere počas šoférovania, takže viac vytrúsi než zje. Jeho poslanie je zahalené tajomstvom, vraždí ľudí ( jedného zabije neviditeľným silovým poľom ), roznáša antrax a žiadna vláda si na neho netrúfne, lebo vedia že by mohol ( teda aspoň podľa jeho vlastných slov ), v okamihu zničiť Las Vegas. Zavraždí chlapíka otrávenou jahodou, ale zistí že to bol niekto iný a jeho skutočný cieľ radšej pre istotu spáchal samovraždu tým že sa strelil rovno do čela. Je to ten najlepší z najlepších z najlepších z najlepších, akurát je úplne mimo reality ktorá za ním akosi nestíha. Ako bonus uvidíme jeho gule vznášajúce sa na hladine bazéna a najvypätejšia scéna je tá keď čosi zúfalo hľadá a vyhadzuje z kufra auta hromady prázdnych konzerv od tuniaka. Neil Breen je očividne kategória sama pre seba, neporovnateľná s čímkoľvek v nám viditeľnej časti tohto vesmíru. Ale je to prča...

plakát

Nelítostná pomsta (1986) 

Taký ten typ filmu z ktorého by som bol v správnom veku pif-paf-puf, ale z tohto obdobia si naň nepamätám, takže smola. Ono je to taká drevorubačská variácia na Robocopa, kde je sabotovaný vedec prerobený na bojovú mašinu ktorá neovláda svoj sebaobranný reflex a stlčie do kocky každého kto na neho hodí krivým pohľadom. Najprv vyzerá ako nejaký požiarnik v celofánovom skafandri, ale keď tento obal zhorí, pod ním sa rysuje čosi ako Kryton z Červeného Trpaslíka. Dizajn teda nič moc, proste chlapík v plastovom brnení s ohlodaným ksichtom pod maskou. Keďže sú 80-te roky, tak najprv zmáruje nejakých zabŕdajúcich punkerov a potom si neho najmú ultra samuraj divožienku v podobe Pam Grier, čo je zároveň jediný aspoň vizuálne zapamätateľný charakter. Film ťahá nahor v zásade niekoľko štýlových a v rámci žánru a cenovej kategórie takpovediac epických scén ako horiaci cyborg vychádzajúci zo spaľovača odpadkov, vybuchujúci nákladiak padajúci z útesu ( prerazenie zvodidiel znamená samozrejme automaticky explóziu vozidla sťa by ohnivej gule, to je známy fakt ) a zlisovanie auta holými rukami aj s pasažierom vnútri. Horšie je na tom záverečná konfrontácia kde samurajka nečakane spácha samovraždu a sfetovaných tanečníkov elektroboogie alias záporáckych cyborgov stačí odpojiť len od prívodu paliva aby zdochli. No a nakoniec sa hrdina nechá vystaviť v múzeu.

plakát

Manos: The Hands of Fate (1966) 

Srdce milovníka zlých filmov zaplesá ako by našiel v hovne pistáciu. Manos the Hands of Fate je väčšia a nemtavejšia zhovadilosť než som dúfal. Dementná rodinka na výlete sa doslova vnúti do domu spravovaného roztraseným mimoňom a ešte si od toho postihnutého chudáka nechajú nosiť batožinu. Ak človeku z filmu niečo utkvie v pamäti je to práve Torgo, lebo ani mimozemšťania na LSD nie sú taký divný a jeho herecký výkon opitého kung-fu majstra po mozgovej príhode je ako halucinogénna jahoda na špičke obrovského hovna. Torgo na hrad! Akurát že ten herec spáchal po natáčaní samovraždu. Inak čo povedať, je to celé extrémne zle natočené, nazvučené ( natáčalo sa bez zvuku ), strih robili tupou sekerou a scenár niekto napísal horčicou na kus chleba. Vo Svojej podstate je to celé príšerne nudné, ale ja som sa minimálne polovicu času v kuse rehotal, keď napríklad hrdinovia 10 minút vydesene čumia na starý obraz a k tomu prejde obrazom udatne sa klátiaci Torgo so svojou palicou s kovovou rukou na konci ( aj potľapkanie po pleci je v Torgovom podaní herecká exhibícia najvyššej úrovne ). Každopádne to má byť horor a preto sa neďaleko domu prebúdza strašný vodca kultu Manos a jeho manželky. Nasleduje úžasná scéna keď sa tie ženské hašteria jedna cez druhú a úbožiak majster satan tam sedí s tak zúfalým ksichtom akoby práve oľutoval že sa narodil. Hromadný catfight poteší, ale ked už trvá dlhšie než potopenie Titanicu je čas sa posunúť ďalej, k snáď najkrutejšej scéne mučenia v histórii kinematografie, kde sa majstrove drahé polovičky snažia Torga uhladkať k smrti. Aby som nezabudol, sú tu stále aj nejaký hrdinovia ktorý sa snažia utiecť, ale ženuška nie je schopná ubehnúť ani 10 metrov, nezdrbať sa na zem a zúfalo nevykrikovať že už nemôže ďalej, zatiaľ čo jej malá dcérka je očividne úplne v pohode. Zvlášť spomenúť treba ešte dve veci. Jednou z nich je hudba zložená z klavíra a trúbky ktorej útrpné trýznivé tóny znejú ako cirkulárka režúca plech a každou scénou sa intenzita pizúkania ešte stupňuje. Tou druhou podivuhodnosťou je párik milencov čo sa počas filmu náhodne zjavujú a cicmajú, aby ich odvšadiaľ vypakoval dotieravý šerif. Keď to miluješ, nie je čo riešiť.

Reklama

Reklama