Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Sci-Fi
  • Krátkometrážní

Recenze (1 471)

plakát

Kill (2023) 

Alibaba a 40 zbojníkov vo vlaku. Skoro doslova, lebo je spomenuté že útočníkov je 36, plus pár nastúpi neskôr, takže napokon niečo cez 40. Najskôr som si myslel že zápletka bude o tom ako bohatý majiteľ bezpečnostnej agentúry bude chcieť zlikvidovať milenca jej dcéry, ktorej už vybral iného ženícha, ale ono sa ukázalo že vlak prepadnú nejaký úplne náhodný banditi s úmyslom čórovať čo príde pod ruku. Prvé čo človeka napadne je, že na takú primitívnu zápletku to je nejaké pridlhé, ale ja som sa nudiť po celý čas nestihol. Zaujímavé je, že prvých 45 minút je vlastne len oťukávanie kde si hrdina s lúpežníkmi dávajú do tela, ale ani jednej strane nejde primárne o zabíjanie. Ale samozrejme stane sa to na oboch stranách a po tom čo zabijú hrdinovu milú, zjaví sa nadpis KILL, čo vlastne slúži ako príkaz pre hrdinu že pravidlá sa zmenili a on začne všetkých brutálne masakrovať. Rozmrdané hlavy, hasičák v hube, stojka v hajzlovej mise a hrdina ešte rozvešia mŕtvoly po vagóne aby protivníkov viac vydesil. S tým súvisí, že záporáci aj keď sú to nímandi, tak nie sú zobrazení ako nejaký bezcitný roboti, ale dostávajú priestor na vyjadrenie emócií, strachu a pochybností, pričom postupne dochádzajú k názoru že situácia sa kolosálne posrala a lepšie by bolo vypadnúť. Niekoho to bude určite srať, ja som to kvitoval. Výnimkou je potom hlavný hajzlík, ktorému stále viac zadrbáva a stráca zábrany. Rozhodne ma to bavilo, podobne ako v Taken, Raid alebo Johnovi Wickovi funguje jednoduchá zápletka ako iskra zapaľujúca neustálu akciu kde sa to všetko strašne rube. Samozrejme že hrdina je prakticky nesmrteľný a už po tej trištvrte hodine som si hovoril že je taký domlátený a porezaný že by sa nemal vôbec zdvihnúť a to chýbala do konca ešte hodina. Nevadí indovia to konečne dali aj bez tančekov a spievania a to sa počíta.

plakát

The Abominable Snowman (1957) 

Peter Cushing sa púšťa do kríža s Yettym, ale také jasné to nebude. Prvý problém je, že ho žena nechce pustiť na hory a druhý, že najväčšie nebezpečenstvo predstavujú ľudia sami sebe. Ono sa to sakra dlho rozbieha a priestor vypĺňa naivným mystickým filozofovaním plesnivého prdajlámu a rovnako naivným vedeckým filozofovaním pána profesora, ako to už pri týchto filmoch býva. Samotná výprava potom vyzerá vizuálne dosť dobre, či už sú to zábery na skutočné hory, alebo štúdiové kulisy. No a nakoniec to začne byť skutočne zaujímavé, lebo miesto očakávaných handrových opičiakov nastupuje paranoja, halucinácie a smrtiaci psychošit. Yetty je tu podaný ako ďalší, telepaticky nadaný vývojový stupeň a človek len ako obeť vlastne hamižnosti a stupidity. Čo je rozhodne pravda a filmu to dáva body k dobru.

plakát

The Kiss of the Vampire (1963) 

Hammerácka upírovka bez Cushinga i Leeho, ktorá sa väčšinu času dosť ťahá. Nejaký novomanželia sa dotrtkajú na svojej prdmašinke niekam do bavorského mestečka, ktoré tradične obchádza des z neďalekého zámku. Vraždenie upírov síce uvidíme hneď na začiatku, ale potom už trvá dlho než k niečomu dôjde, až na to keď si drsný upírobijec vypáli uhryznutie ohňom ako Rambo ( ale to robil Cushing tiež ). Zaujímavé to začne byť až keď ženíchovi ukradnú nevestu a všetci mu potom tvrdia že žiadnu nemal a iba sa ožral na párty. Zvláštne bolo že tam vlastne celý film pobehuje iba jedna náhodná zubatá upírka a zbytok záporáctva sú akoby len obyčajný kultisti. No a napokon prichádza srandovný záver keď borec začne vyvolávať satana a na upírsky kult priletí roj plyšových netopierov proti ktorým si ani neprdnú. Čierna mágia zachraňuje deň, to sa až tak často nevidí.

plakát

The Gorgon (1964) 

Štýlovo naivná/naivne štýlová Hammerovka s nezvykle originálnym námetom. Miesto klasických upírov a Frankenštajnov je tentokrát monštrom Starogrécka Gorgóna, toho času metafyzicky  inkognito niekde v Nemecku. Konkrétne ide o Megeru, ktorá ale v skutočnosti nepatrila medzi Gorgóny, ale Erínye. Miestny doktor sa snaží všetko tutlať a neváha určiť príčinu smrti skamenenej mŕtvoly ako úder do hlavy, alebo niečo také a žandári sú s tým spokojní. Z Cushinga sa tentoraz vykľuje záporák a rozviaty fúzatý Chistopher Lee bude nakoniec hrdina. Aj keď film nemá práve turbo tempo, tak nenudil a napokon prihodil solídnu finálovú bitku. Samotná Gorgóna so stareckým mejkapom a vyskakovacími hadmi na hlave nie je podľa moderných štandardov príliš desivá, ale zaujímavý detail je že obete jej pohľadu neskamenejú hneď, ale proces nejakú dobu trvá. Takže fajn gotická vecička.

plakát

Twisted Pair (2018) 

Jeden Breen nestačí! Tentokrát ho aj s bratom dvojčaťom unesú mimozemšťania a prerobia ich na super cyber humanoidov, nabitých všetkými schopnosťami vesmíru. Akurát jeden z bratov je nanešťastie nehodný a tak o schopnosti prichádza. Vo výsledku tak nehodný Breen ( s úžasne nerealistickou prilepenou briadkou ) rieši problémy sveta rovnako ako ten dobrý Breen v predošlých filmoch. Unáša náhodných ľudí ktorí sa mu priznávajú ku všetkým špatnostiam sveta od podplácania politikov po obchodovanie s bielym mäsom a potom ich zabije pred bielym plátnom postriekaným krvou. To vyzerá že Breen došiel od predošlých filmov k nejakej sebareflexii, keď už nepovažuje hromadnú genocídu za úplne ideálne riešenie. Ten dobrý superBreen tu tentoraz zachraňuje vojakov v úžasných sekvenciách kde sám seba dolepuje do rôznych nakúpených fotiek a záberov a poletuje medzi digitálnymi výbuchmi ako z videohry z 90-tych rokov. A samozrejme neustále pripomína ako vysoko je vo všetkých ohľadoch nadradený nad úbohým ľudstvom ktoré ani nedokáže ani tak banálne veci ako zastavovať čas. Príbeh tradične nedáva žiadny zmysel, väčšinou sa tam dejú rôzne náhodné veci ako keď Breen vrazí na ulici do nejakej ženy a hneď ju pozve na večeru na konkrétnu hodinu, načo mu ona povie nech si dá odchod a on potom neskôr nasratý že neprišla na to rande ju sleduje až domov kde sa pobijú a nakoniec sa začnú smiať, lebo vyjde najavo že vlastne sú manželia či-čo. Plus bezdomovec čo kŕmi hračkárske potkany, ligotavá kozatá víla s krídelkami, záporák so satanským hlasom a misou s diamantami a breenove filozofovanie  na tému umelej inteligencie kde ju popisuje úplne náhodnými výrazmi ako singularita a podobne. A musím povedať že som sa celkovo bavil o dosť menej než u predošlých filmov, lebo aj napriek všetkým typicky Breenovsky slabomysleným chujovinám a drevenému herectvu zo školy Pinokia už to došlo do bodu že zo všetkého toho ezo blábolenia skôr bolí brucho než že by to bola sranda.

plakát

Rebel Moon: První část – Zrozená z ohně (2023) 

Rebelský Mesiac má tak zlé hodnotenia že s očakávaniami dva metre po úrovňou mŕtveho mora som sa prekvapivo dobre bavil. Ak poznáte klasiky ako Sador Vládca Vesmíru alebo Zdivočelý Svet, tak toto je ďalšia variácia toho istého, akurát nabubrelejšie a s omnoho vyšším rozpočtom. Vesmírnych sedem samurajov/statočných má zachrániť chudobnú dedinu pred galaktickým impériom. Dá sa povedať že Zack Snyder tu robí zle úplne všetko. Námet a scenár je zmes klišé z počiatku sveta, Snyderove typické spomaľovačky väčšinou kolosálnym spôsobom nedávajú zmysel a akcia je zúfalo vykastrovaná, takže sa tu prestreľujú hlavy veľkými zbraňami bez akéhokoľvek efektu. Takže len pokrčím plecami a ako milovník braku si užívam sci-fi vtákovinu kde strelené figúrky bojujú so sado-maso nacistom Edom Skreinom a občas to vizuálne pripomína Warhammer 40 000. A samozrejme chceme Snyder cut s množstvom krvi, sexu s roztodivnými emzákmi a stopážou aspoň štyri a pol hodiny!

plakát

Blood of Dracula's Castle (1969) 

Absolútne brakový šesťdesiatkový rádoby horor s pár sranda prvkami ktoré tomu dávajú nejaké body k dobru. Rozhodne ma bavil ten absurdne snobský párik upírov vychutnávajúcich delikátne "vínko" a ich suchoprdný komorník. K tomu ešte vlkolak recidivista na úteku z väzenia a dementný hrbatý hromotĺk Mango. Vlkolak Johnny sa sťažuje že za úplnku sa mu zatemňuje mozog a núti ho to robiť zlé veci, ale keďže nemá žiadny problém s vraždením ani v ľudskej podobe, až taký problém to asi nebude. Hlavný problém filmu je rozťahanosť scén, keď trebárs vlkolak naháňa dievčinu po lese, tak to trvá dlhé minúty a nie a nie skončiť.  Vtipné bolo keď prikované ženy v pivnici zbesilo vrešťali keď sa objavilo niečo horšie než upíri a monštrá... potkany! Aj keď tie si ženštiny moc nevšímali a skôr sa sami vydesene tlačili do rohu. A keď hrdinovia nájdu majiteľov zámku spať v rakvách, chlapík poznamená - "toto má určite nejaké racionálne vysvetlenie... vážne aké?... sú to upíri"! Už ste niekedy v nejakom filme videli aby sa upíri posrali pred revolverom, nechali sa spútať a vyjednávali o život až kým ich slnko neupraží?! Plus často nepasujúci soundtrack, keď pri hororovej scéne hrá klávesová hudba ako z pornofilmu a pri vystupovaní z auta pred domom zasa burácajúci orchester. Celková nemtavosť zaisťuje ľahký úsmev, takže sa tá sračka dá v pohode prežiť.

plakát

The Last Voyage of the Demeter (2023) 

Príbeh ktorý vieme ako skončí, záhada ktorá nie je záhadou a ten zbytok je iba Votrelec na mori s pár solídne krvavými vraždami. Dracula v podobe humanoidného netopiera je tu ( až na ten úplný záver ) len blbé zviera, ktoré v pár premyslenejších okamihoch dokáže byť aj strašidelné ( "please, no" ), ale potom je to zase iba hnusná digitálna poletucha aké máme tak radi. Plus scéna s horiacim chlapcom, síce s nie moc podareným digiohňom, ale čokoľvek zaujímavé sa cení. Takže vo výsledku má film tu a tam niečo fajn, ale celkovo je to dosť zbytočná záležitosť. Renfield bol lepší.

plakát

Opičí král (2023) 

Takže ďalší opičiak, tentoraz tridé animovaný. Ako to už býva, narodený z kamenného vajca a vybavený galakticky nadupaným super egom Trumpa, Orbána a Fica dohromady sa vydáva za nesmrteľnosťou. Čórne vodnému drakovi magickú palicu aby mohol poraziť 100 démonov a nebesá si ho všimli. Oni o ňom tak-nejak vedia, už len kvôli všetkým sťažnostiam čo na neho chodia, ale nafrnení nesmrteľní nejakého zablšeného všiváka rozhodne medzi sebou nechcú. No a tak treba pritvrdiť, čo v prípade opičiaka znamená samozrejme stále väčší chaos. Animácia pekná, tempo diabolské, humory fajn, klasický príbeh zostrihaný a prispôsobený potrebám, metal pumpuje a tvorcovia si dokonca dokázali obhájiť aj pridanie postavy Lin, ktorá za opičiakom dolieza. Niektorí sa sťažujú že opičiak začne byť rýchlo neznesiteľný, ale pointa celého príbehu je predsa v tom že to má byť sebestredný kokot čo prekročí všetky hranice a preto na neho hodia celú horu a musí si to odpykať. Za mňa teda celkovo super, teda až na jednu jedinú vec... opičiak nemá meno a za celý čas ho nedostane!!! Ide si do podsvetia vymazať svoje meno zo zoznamu smrti, ale ako keď žiadne nemá?! Nemal snáď Netflix právo ho použiť?

plakát

Vládce prokletých přání (1997) 

Džin sa hnevá! Chcel by do nášho sveta vpustiť inváziu svojich bratov, ale najprv musí nabiť amulet plnením prianí ľudským nímandom.  Na toto som sa vcelku matne pamätal z 90-tich rokov a dnes ma hneď spakruky prekvapila plejáda hororových klasikov čo si tu strihnú roličku. Robert "Freddy" Englund, Tony "candyman" Todd, Reggie "Reggie" bannister, Ted "Henrietta" Raimi, Kane "Jason" Hodder a ako vyprávač úvodného slova Angus "Tallman" Scrimm. Okrem nich si potom snaží urvať svoju chvíľku slávy vytlemený Andrew Divoff ako ukradnutá ľudská podoba džina. A hlavne kreatívne splnené priania ktoré nikdy neprinesú radosť, nehovoriac o tom že za ne dlžíte svoju dušu. Keď si somrák želá aby hnusný predavač zomrel na rakovinu, tak je to rýchlejší rádioaktívny expres než u Lemmyho a veta "to musíte prejsť cezo mňa" urobí z esbéeskára dvere. Digitálne efekty síce nič moc, ale dajú sa zniesť a keď dôjde na tie praktické, tak je to štýlová paráda ako to máme radi. Hlavne úvodný a finálový masaker to rozpumpuje, z ľudí vyliezajú kostry, grcajú Cthulhuove potraty a ožívajú sochy starovekých bojovníkov. Rozhodne jedno z podarene bizarných béčok svojej doby.