Yamada, samuraj z Ayothaye

Je to dosť dobrý akčný historický film z thajskej produkcie. Má veľmi dobrý príbeh o japonskom bojovníkovi, ktorého kvôli nevýraznej chybe v priebehu konfliktu medzi Japonskom a Thajskom sa jeho vlastní pokúsia zabiť, ale thajskí bojovníci ho zachránia a privedú do svojej dediny, kde spoznáva úplne nový život a priority a zistí, ktorá strana je tá lepšia. So spracovaním som dosť spokojný, film má veľmi rýchly úvod, netrvá dlho a už je hlavná postava v thajskej dedine, kde sa prvé dve tretiny filmu udomácňuje, či už psychicky, ale aj fyzicky po stránke bojových umení a pozerá sa na to veľmi dobre. V záverečnej tretine už ide príbeh do úzadia a všetko sa vyrieši príliš rýchlo, či už vzťah s Mjanmarskom alebo aj s bojovníkmi z Japonska, takže tu gradácia mierne zlyhá, ale stále je to slušná filmová zábava. Akcie je tu pomerne dosť a páči sa mi. Súboje bez zbrane sú realistické, správne tvrdé a dobre prehľadné, ale to časté zrýchľovanie pohybov je úplne zbytočné a zbytočne to kazí dojem. A akcie s mečmi majú skvelú choreografiu, kľudne by som ich označil za jedni z najlepších relatívne realistických súbojov z mečmi, čo sa dajú nájsť, občas sa v nich kombinuje aj bojové umenia a iné zbrane, napríklad kladivá a sú aj nadmieru krvavé, ale tá krv je miestami až príliš nepríjemne digitálna. Najviac sa mi páči akcia na kopci s mjanmarskými bojovníkmi alebo cesta hlavného hrdinu v turnaji. Herecké obsadenie je skvelé, síce z hlavných postáv mi nie je nikto známy, ale všetci sú výborní, či už japonský bojovník, jeho nový thajský priateľ, obe sestry, hlavne malé dievča predvádza príjemný herecký výkon a v menšej úlohe poteší aj Buakaw. Trochu sklamú záporáci, ktorí sú nevýrazní a ani sa nemajú moc ako prejaviť, ale tu to vôbec neprekáža, keďže vzťah k protivníkom je tu úplne druhoradý. Réžia je na tom perfektne, presne tento štýl mám v tomto type filmu najradšej a technická stránka až na tú digitálnu krv a zrýchľovačky tiež nesklame. Som veľmi spokojný, síce som čakal niečo trochu iné, akčnejšie, kde bude hlavnou prioritou bojový vzťah medzi Japonskom a Thajskom, ale ak mám pravdu povedať, tak toto mi sadlo ešte viac. Najbližšie to má k strednej fáze filmu Obávaný bojovník, aj keď tomu sa samozrejme nevyrovná. 78% (15.07.2011)

Mám rád muay thai a páči sa im jeho štýlové zakomponovanie do akčnej kinematografie, ako sa to v ostatných rokoch efektívne darí thajským filmárom. V tvárach fúzatých kráľovských gardistov, ktorí sa na seba podobali ako vajce vajcu sa mi síce občas orientovalo trochu ťažšie, ich protivníci z radov konkurenčného klanu či japonských nepriateľov sa počas súbojov správali na môj vkus príliš pasívne, až to miestami vyzeralo, ako keby odovzdane čakali na smrteľnú ranu a výhrady mám aj k predstaviteľovi hlavného hrdinu Seigimu Ozekimu, ktorý oproti svižným Thajcom pôsobil ako poleno (pochybujem o tom, že tento chlapík niekedy v živote seriózne trénoval bojové umenia), inak je ale Yamada z hľadiska úrovne choreografie bojových scén a celkového vizuálneho dojmu uspokojivá akčná mastenica. (26.03.2012)

Úspechy ktoré zaznamenali Bang Rajany, Thajčanov navnadili a ďalší snímok nesúci sa v podobnom duchu na seba nenechal dlho čakať. Je fakt, že si stále držia svoj vysoký štandard, rýchle ruky a vysoké kopy. To že do monoetnickej dediny zakomponovali aj niekoho iného bol kus risk, ale na počudovanie vyšiel. Tak sa vo filmovom boji stretli dosť amatérsky pôsobiaci samurajovia versus siamský dedinčania, ktorí ani neorú ani nelovia len sa cvičia v bojoch. Však načo? Všetku robotu za nich odvedú ženy, a na ovocí sa dá tiež slušne vyžiť. Druhý krok vedľa spravil samotný scenár, ktorý do priamočiareho príbehu prilepil van Dammovskú vložku Súboja cti. Vložka síce zaujímavá no totálne vytrhnutá z kontextu a navyše v skrátenej forme vyznie dosť fušersky. Fakt, že k súbojom v turnaji nakoniec ani nedôjde korunuje tento veleomyl filmu. Strih, a sme opäť pri Japoncoch. A nastupuje tretí najpatetickejší krok vedľa, súboj v uličke. Efektný tak, že nejednému jatkachtivému divákovi zaplesá srdiečko, ale naivita by sa tu dala krájať na kilá. Prvý dojem z filmu bol však na vysokej úrovni, všetko mi to došlo až po projekcii čiže celkový dojem by som klasifikoval do veľmi slušného nadpriemeru hodného ďalšej projekcie. (23.10.2011)

Patřičně tvrdé souboje, které mohly do převážně melodramatické hudby zabalenou báchorku aspoň trochu pozvednout nad thajský průměr, jsou nepochopitelně v koncovce rušivě zrychlovány. Když si k tomu ještě přičtu sekvenci lesní bitvy dvou kmenů, kdy totální převaha jednoho nad druhým působí nechtěně úsměvně, a příliš dlouhé sledy bodů katanou při soubojích s chladnými ocelemi, nadšení kolegy Flipnica rozhodně nemůžu sdílet. (28.03.2011)

Tento zajímavý historický thajský film se mi hodně líbil i přes pomalu se rozjíždějící první třetinu filmu. Na začátku je pár zajímavých soubojů, ale poté se film zpomalí a začne vyprávět příběh samuraje Yamady, který je vážně zraněn a zachráněn kolemjdoucími thajci. Poté se Yamada léčí a seznamuje s Ayothayou a jejím laskavým lidem. Toto místo si natolik zamiluje, že se rozhodne učit se místní bojové umění a rozhodne se ho chránit, i kdyby měl za to položit život. Cestou za tímto cílem se musí ještě vypořádat se svou minulostí.... Tento filmek neni tak narvaný akčními (bojovými) scénami jako jiné hajské filmy, ale ty co tu jsou stojí opravdu za to. Choreografile soubojů je opravdu lahůdková. Jediný, co mě vě filmu vadilo byla ta upištěná holčička a zbytečné množství nejrůznějších mouder. Za mě 75% :) (09.10.2012)