The Call Up

Dominanta tohoto filmu je neotřelý nápad. Žádná komplikovaná akce ani triky, pouze jednoduchost. Je to sen každého hráče akčních her, zažít něco podobného pouze s nepatrným rozdílem, zůstat do konce hry naživu. Na druhou stranu s pocitem neohroženosti by nešlo zažít stejné pocity. To už se ale dostávám někam jinam. Jednoduchost a nápad byly to hlavní, ale jediné proč se dívat. Jak je ale bohužel běžné, postavy se často chovaly nereálně až stupidně. Některé proměny charakteru byly do očí bijící. A hlavně ten neuvěřitelný konec, co dokáže přeživší postava. The Call Up bych támaticky přirovnal k takovému komornímu nízkorozpočtovému Gameru. (01.10.2016)

Človek občas asi ozaj nemusí očakávať moc na to, aby bol príjemne prekvapený a aj reálne po dopozeraní spokojný. "The Call Up" ma nalákalo svojim nápadom, nakoľko som veľmi rád hrával hry a dokázal som im venovať fúru času. A mať tu film, ktorý človeka prenesia do FPS reality je pre mňa skutočne veľmi dobrá výzva. Osobne mi to dosť pripomenulo film Parallels. Nie témou ani nápadom, ale skôr len tým pocitom skutočného pohltenia, keď to človek sledoval. Kým ale "Parallels" bolo relatívne ťažko odhadnuteľné, tento film skôr trpí problémom plochosti a priehľadnosti. Nie je to komplexnosť príbehu, ktorá nás tu dostane, ale tá idea a jej spracovanie. Postavy mi trošku pripomínali hrdinov Cube. Vieme kto ako prvý umrie, vieme kto sa scvokne a začne ísť proti ostatným a máme aj veľmi dobré tušenie, kto nakoniec ostane nažive a ako hra dopadne. Je to okukané, ale zase to prostredie nás dokáže udržať. Takže to vie trošku občas tieto veci vyrovnať. Osobne by som možno ešte uvítal, keby tu nebola možnosť otvorenia helmy a aby sme boli neustále v tej virtuálnej realite. Tie časti sú oveľa zaujímavejšie, než keď vidíme hrdinov len v ich oblečkoch. Záverečný zvrat je tiež trošku predvídateľný, ale na druhú stranu sa priznám, že som to úplne neočakával. Pretože som si myslel, že by bolo rozumnejšie zo strany tvorcov, keby určitými smermi nešli. Nebudem hovoriť o čo ide, pretože by to bol veľký spoiler, ale jednoznačne je pravda, že bez toho twistu by to asi bolo zaujímavejšie. Celkovo som s výsledkom ale spokojný a možno by som sa k filmu aj niekedy vrátil. Minimálne to človeka navnadí si zahrať nejakú dobrú FPS. Ak už nič iné. Hodnotenie: B- (02.06.2016)

Film mne příjemně překvapil. Pustil jsem si ho v práci, abych měl sledování takového braku (jak jsem si původně myslel) alespoň placené. Jakožto fandu počítačových her mne potěšil i zajímavý koncept, ze kterého jsem nejvíc ocenil injekce na obnovení zdraví. Jinak herci byli dost prkenní, ale to v tomto případě nebylo nijak na škodu, jelikož mi alespoň tak nevadilo, že chcípaj rychlejc, než mozkové neurony po páteční kalbě. (11.09.2016)

Celkem nápaditý sci-fi snímek, který sice nemá až tak dobrý příběh, ale to východisko, které využil, se mu podařilo prezentovat poměrně dobře. "Hra", která se zde hraje, je zachycena skvěle, a přitom nejsou použity nějaké komplikované trikové nástroje. V tomhle směru musím snímek rozhodně vyzdvihnout, protože uspěl. (31.05.2016)

Niečo medzi zaujímavým a stupídnym béčkom kde sa skupina hráčov účastní tajomnej polovirtuálnej akcie, kde úlohou je prebiť sa cez nejakých 26 poschodí až na prízemie a získať tak 100 tisíc dolárov. Pojem polovirtuálny tu znamená že hráči majú na sebe simulačné uniformy a prilby, protivníci sú len pixely, ale smrť bude veľmi skutočná, lebo výstroj im v reále usmaží mozog elektrinou. Pochváliť treba že aj napriek nízkemu rozpočtu a faktu že sa to celé odohráva v pár miestnostiach je vizuál prekvapivo OK a rýdzo funkčný. Samotná akcia je už na tom horšie, väčšina levelov sa vlastne odohrá len skratkovite s nejakým pif a puf a najviac sklamal ten kde je akože únik plynu a môžu sa používať len nože, čo je nakoniec využité len na jedno jediné zapichnutie, naviac od chrbta. Napriek tomu je to fajn napínavé, k čomu sa neskôr pridá aj motív časovanej bomby ktorá má odpáliť budovu. Postavy mi neprišli až tak retardované, skôr zamrzelo všetko to predvídateľné klišé typu dvaja zranený ale len jedna lekárnička ( na liečenie virtuálnych zranení sa tu používa klasická strieľačková metóda ) či maník z ktorého sa vylúpne pekný hajzel idúci hanebné sólo cez mŕtvoly ostatných. Najvtipnejšie na tom boli tie scény kde herci nešikovne imitovali akože sa pokúšajú dať dolu helmy čo nechcú pustiť ( a srandovne hulákajúci virtuálny seržant im to dá kruto zožrať, to bol dobrý nápad ) No a finále s odhalením organizátora celej akcie podľa mňa vôbec nedávalo zmysel. Napriek jasným nedostatkom to nebola nuda, dobrá atmosféra a chladná synťáková hudba tomu dávala solídny nádych permanentnej melanchólie. (11.03.2018)