Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Animovaný
  • Horor

Recenze (3 884)

plakát

Království Planeta opic (2024) 

Opičia trilógia sa nakoniec rozrastá o ďalšie pokračovanie, ktoré síce nedosahuje rovnaké kvality ako prvé tri snímky, no stále ide o kvalitný filmový počin. "Kingdom Of The Planet Of The Apes" je už trochu iným filmom, nakoľko Ceasar je dávnou minulosťou, ľudstvo prakticky skoro vymrelo, a tí čo ešte ostali prišli o svoju inteligenciu. Tento film tak nejako ale ukazuje, že nech by bol svet akýkoľvek, nakoniec asi vďaka inteligencii dospeje svet k úplne identickým problémom. Pretože ako inak by sme mohli definovať to, o čo sa snaží Proximus? Už len to, že tu máme mať kráľovstvo indikuje, že sa začínajú opice správať viac ako ľudia. Začneme mať boje opíc proti opiciam a z toho všetkého vzíde túžba po pomste a jedno s druhým. Prakticky by som mohol povedať, že drvivá väčšina príbehových línií v tomto filme je mi veľmi dobre známa a film mal len niekoľko elementov, ktoré podľa mňa stáli za to. Úvodná časť ma veľmi bavila, ktorá mi pripomenula filmovú sériu Avatar, kde sa opice snažia žiť v spojení s prírodou, dodržiavať určité podstatné zákony a priniesť do všetkého harmóniu. To boli jednoznačne najlepšie časti celého filmu. Dobré momentky prichádzajú aj neskôr, najmä keď sa Noa stretne s Rakom a v závere máme skutočne skvelú scénu, kde sa všetci snažia vyšplhať na vrchol. Tie efekty sú kvalitné. V jadre nie je na filme niečo, čo by mi vyslovene prekážalo, no nemám pocit, že atmosférou a svojim duchom pokračuje úplne v stopách svojich predchodcov. Aj tak bolo ale super vidieť po siedmich rokoch novú časť Planéty Opíc. Za pozornosť určite stojí. Ide len o trochu slabšie dielo. "Hodnotenie: B+

plakát

Garfield ve filmu (2024) 

Tak nejako som si myslel, že "The Garfield Movie" bude lepším filmovým zážitkom. Realita je bohužiaľ taká, že radšej by som si opäť pozrel slovensky dabovanú hranú verziu. Najlepšou časťou celého filmu je jeho prvých asi 10 minút, kedy sa dočkáme úvodu a Garfieldov život s Odiem a Jonom. Potom sa ale z filmu stane nekonečná studnica prefláknutých príbehových línií a humoru, ktorý sem-tam funguje a väčinou nie. Garfieldov sarkazmus je okey, no bez kvalitnejších narážok to akosi neplní moje očakávania. Na druhú stranu ale Odie je neskonale zábavný. On je aj dôvod, pre ktorý tomuto filmu dávam nakoniec lepšie hodnotenie. Nemá žiadne zbytočné reči a jeho reakcie sú veľmi často humornejšie než všetko ostatné vo filme. Animácie sú celkom fajn, no tiež mi miestami úplne nelahodilo vidieť niektoré prefláknuté reakcie našich postáv a vyzerajú často až príliš karikatúrovo. V 2D by to určite vyzeralo krajšie, než takto. Výsledok je tak celkom rozpačitý. Pretože bez Odieho by to bola skutočná nuda. Takto je to len nuda. Pekne vyzerajúca, miestami vitpná nuda. Deti to možno zaujme, no pre dospelých toto nemá v sebe asi nič výraznejšie. Hodnotenie: C-

plakát

Imaginární přátelé (2024) 

Podľa reakcií to asi má väčšina divákov inak, no ak ide o môj názor, v "IF" mi John Krasinski doručil skutočne srdečný a nádherný film, na ktorý do konca roka určite nezabudnem. Išiel som na to s domienkou, že to bude len ľahký detský film, pri ktorom si trochu oddýchnem, uvidím nejaké pekné efekty a užijem si prítomnosť Ryana Reynoldsa. S druhým a tretím tvrdením súhlasím, no reálne si myslím, že IF je viac príbeh pre dospelých, než pre deti. Tie si možno užijú ten sympatický vizuál a vtipné spracovanie rôznych imaginárnych priateľov. No vo mne to vyvolalo skutočne emocionálny zážitok, kedy som povedal, že ma film na konci úprimne a nefalšovane dojal. Nech je to akokoľvek zvláštne. Dôvod je možno aj ten, že podobne ako hrdinovia v našom filme som patril do generácie, ktorá mala svojho najlepšieho priateľa v obyčajnej plyšovej hračke, ktorá pre mňa bola skutočná a bola mojim najlepším priateľom v časoch, kedy som nemal nikoho pri sebe. A zvládol tú úlohu na jednotku. Dodnes ho mám u seba a kedykoľvek si ho vezmem do rúk, cítim tú energiu, ktorú mi priniesol. Možno hračky, ktoré žijú sú síce spracované v sérii "Toy Story", no prečo by sme to nemohli vnímať tiež ako imaginárnych priateľov? Aké fantazijné zážitky sme zažívali a aké schopnosti sme im dokázali vymyslieť? Za mňa veľmi srdečný film, po ktorom sa vo mne objavila skutočná nefalšovaná radosť z návštevy kina. A to o niečom svedčí. Preto bude moje hodnotenie také aké bude. Som proste v tomto ohľade zaujatý. No mal by som aspoň dodať, že vizuálne je film pekný, Ryan Reynolds je rovnako skvelý ako kedykoľvek ho vidím a Cailey Fleming v hlavnej role fungovala tiež dobre. Film mal nápad, ktorý potiahol za správny koniec a som za neho vďačný. Nemyslím si, že potrebuje nevyhnutne pokračovanie (skôr si myslím, že by to tomu zážitku čo som mal neskôr mohlo ublížiť), no niekedy by som sa do tohto sveta imaginárnych priateľov rád vrátil. Hodnotenie: A+

plakát

Back to Black (2024) 

S úspechom životopisných filmov o známych speváckych ikonách bolo len otázkou času, kedy sa v tejto forme objaví aj život Amy Winehouse. S úspechom filmov ako "Bohemian Rhapsodya "Rocketman" to dáva zmysel. Bohužiaľ "Back To Black" vnímam ako veľmi slabý počin v tejto oblasti. Jedným z problémov môže byť aj skutočnosť, že v režisérskej stoličke sedela osoba, ktorá sa nám postarala o prvú filmovú verziu "Fifty Shades Of Grey", no úprimne, tam nejaký zásadnejší problém nevidím. Problém nie je ani Marisa Abela v hlavnej role. Vie byť celkom presvedčivá ako Amy, hoci nie vždy je jej výkon excelentný. Skutočné problémy s fimom sú dva. V prvom rade je neskonale komótny a nudný. Nemá to žiadnu silnejšiu atmosféru a film sa posúva veľmi ťažkopádne. Všetko sa vlečie, nič nemá reálne tempo a hoci jednotlivé skladby solídne dotvárajú niečo, čo môže byť silnejšie, tak výsledne to nie je veľmi cítiť. No a druhý problém je ten, že pokiaľ ste videli dokumentárny film "Amy", neexistuje jediný dôvod, prečo by ste si mali pozrieť toto. Všetky informácie sú obsiahnuté tam a spracované je to zaujímavejšie. Ten film je ale viac nabitý emóciami, pretože vidíme skutočné zábery s Amy Winehouse a prežívame skutočné momentky v jej živote spracované v dokumente. Tu to pôsobí ako keby to bolo vytvorené pre ľudí, ktorí dokumenty nepozerajú a chcú mať v zásade len životopisné spracovanie. Bez všetkej väčšej energie a finálneho momentu, ktorý mohol skutočne priniesť aspoň niečo viac. Za mňa veľmi priemerný a nudný film, ktorý odporúčať nemôžem. Hodnotenie: C

plakát

Babes (2024) 

"Babes" je vo svojej podstate filmom, ktorý ma nijako výrazne neurazil, no rovnako ma ani nejako extra nepobavil. Má svoje momentky, ktoré sú fajn, no súčasne je tu veľká dávka klišé a priateľstvo medzi našimi dvomi ústrednými protagonistkami nie je spracované dostatočne dobre na to, aby som povedal, že to vo výsledku stálo za to. Pozitívne na filme je, že som sa pri jeho sledovaní nenudil, že som chcel vedieť ako to dopadne a fakt, že miestami sledovať Ilanu Glazer bola celkom zábava. Je vidno, že ona si túto rolu užívala maximálne. No okrem toho nie je asi nič, čo by som na filme dokázal výraznejšie vyzdvihnúť. Vyšumí z hlavy o pár dní a nič po ňom nezostane. Pričom by som povedal, že vidieť príbeh ženy, ktorá asi nikdy nebola pripravená na to mať dieťa je celkom fajn, pričom je vidno všetky zmeny, ktorými prechádza a súčasne nechce stratiť svoju najlepšiu kamošku, ktorá jej má ale občas plné zuby ... ako potenciál v tom je. Najlepšia scénka však je tu dokopy len to, keď vidíme dôsledky toho, že štvorročný chlapec pozeral film "The Omen". Neviem čo viac k tomu dodať. Okrey film s pár dobrými momentkami, niekoľkými nie moc dobrými momentkami a trochu klasickým formátom. Je to fajn. Hodnotenie: C+

plakát

Policajt v Beverly Hills: Axel F (2024) 

"Beverly Hills Cop: Axel F" sa nakoniec stáva celkom solídnym prekvapením. Potom ako som videl Eddieho návrat po tridsiatich rokoch v "Coming 2 America", obavy boli celkom namieste. Mark Malloy našťastie tomuto projektu nerobí hanbu a Axel je späť v skvelej forme. Eddie Murphy robí presne to, čo by som od neho v tomto filme očakával a všetko čo robilo Axla tak ikonickou postavou. Je zábavný a dokáže ťahať film. Je super vidieť aj ´dalšie známe tváre ako je Judge Reinhold a John Aston, ktorí tiež fungujú skvele. Gordon-Levitt je celkom dobrá posila do tímu a zloduch filmu je takisto celkom solídny. V princípe by sa dalo povedať, že všetko, čo by malo byť základom je postavené správne. Akčné scénky sú funkčné, komédia ma bavila, postavy sú síce staršie, no majú stále elán a chuť byť našimi starými známymi. Je tu dokopy asi len jeden aspekt, ktorý mi príde trochu ako klišé a to je celá línia medzi Axelom a jeho dcérou. Nechcem tvrdiť, že je to spracované zle a dáva to filmu aj určitú dávku dynamiky, no otec, ktorý sa nevenoval svojej dcére a teraz sa chce dostať naspäť do jej života, kým ona ho odmieta sa bude vyvíjať presne takým smerom, akým si myslíte, že sa bude odvíjať. Nie je to zlé, je to len klišé a dosť predvídateľné k tomu. Som rád, že som film videl a hoci ide o pokračovanie, ktoré sme reálne nepotrebovali, tak aspoň je spracované slušne a s úctou k predlohe. Takže z mojej strany prekonalo veškeré očakávania. Hodnotenie: A-

plakát

Franta mimozemšťan (2024) 

Absolútne nerozumiem, prečo je pri tomto projekte meno Rudolf Havlík. Považoval som ho popravde za kvalitnejšieho režiséra a scnáristu a veril som, že podobnú záležitosť ako jeho debut "Zejtra Napořáduž znovu neuvidím. Nuž, mýlil som sa. Pretože "Franta Mimozemšťan" je nielen rovnako nemožným filmom, ako bol jeho debut, no dokonca si myslím, že jeho nekvality v niečom ešte aj prekonáva. Vôbec nechápem pre akú divácku skupinu je tento film určený, a čo mi reálne malo prísť vtipné. Toto sú otravné postavy, ktoré sa správajú otravne, celé to pôsobí spísané na kolenie niekde v bare pod vplyvom omanných látok a nedáva to dokopy skoro žiadny zmysel. Jediné čo filmu uznám je, že Prachař je miestami zábavnejší, než som si myslel, že bude. A skutočnosť, že tú mimozemskú rolu berie tak vážne je niekedy na zasmiatie. No okrem toho toto nie je len zlá komédia, ale aj neskutočne plytký príbeh o ničom, ktorý nefunguje. Mimochodom, v akom roku sa to vlastne odohráva? Podľa všetkého síce v súčasnosti, no prečo Ramba pracuje s počítačom, na ktorom je maximálne tak Windows 95? Tento film je hold jeden ustrelený bordel, ktorý je viac trápny, než zábavný. Ale možno si to v rámci nejakého priemeru užijete? Popravde, aj ja by som našiel asi horšie filmy od tohto, no je mi ťažké veriť, že to točil Havlík, o ktorom som mal inteligentnejšiu mienku.

plakát

V hlavě 2 (2024) 

Pixar sú späť v plnej sile vo svojom asi najväčšom projekte, na ktorý som bol veľmi zvedavý. Inside Out 2 bude na konci roka určite jedným z mojich top filmov roku, nakoľko neviem vnútorne nájsť asi nič výraznejšie, čo by tu nefungovalo. Je pravda, že sa tu dočkáme niekoľko momentov deja-vu, no nijakým spôsobom výraznejšie nekazia celkový dojem. Oceňujem tvorcov, že nám ukazujú obdobie dospievania, kedy človek dochádza k svojmu vlastnému sebapoznávaniu, emócie začnú byť oveľa komplikovanejšie, svet samotný nadobudne úplne iné rozmery a veci už nie sú také jednoduché, ako keď sme boli len obyčajné deti. Všetko, s čím sa stretneme je odrazom toho kým sa staneme. Navyše musím povedať, že spracovanie úzkosti patrí medzi asi to najlepšie čo som kedy od Pixaru videl. Myslím si, že nenájdem lepšiu scénku vo filme ako, keď Riley skončí na trestnej lavici a vnútorne prežíva všetko, čo sa okolo nej deje. Nechcem to viac rozoberať, aby som nedával zbytočné spoilery, no ide o momentku, na ktorú asi nikdy nezabudnem. Dabing bol opäť solídny, no som takisto zvedavý aj na to, ako bude znieť originál. Mrzí ma, že "Strach" a "Nechuť" už nedabujú Bill Hader a Mindy Kailing, no som zvedavý, či to nejako výraznejšie pocítim. Hudba stále vynikajúca, animácie však musím totálne vyzdvihnúť. Veľmi ma fascinuje, ako dokázali tvorcovia skombinovať 3D s 2D a dokonca aj v jednej postave zachytiť hernú grafiku starších postáv a spôsob, ako vyzerali. Film však asi nie je úplne pre deti do 7 rokov, ktorí podľa mňa veľa scénok vôbec nepochopia. Je to film o dospievaní a myslím si, že práve od 12 rokov vyššie ide o projekt, ktorí si diváci užijú. Som vďačný za tento zážitok a som veľmi rád, že Inside Out je stále skvelou značkou. Pixar, zachovajte to prosím. Hodnotenie: A+

plakát

Recept na smrt (2022) 

Budem za divného, ak poviem, že ma "High Heat" celkom bavilo? Nedá sa povedať, že by išlo o vysovko prelomový film, je v ňom nekonečná studnica všemožných klišé, no sú dokopy 3 elementy, ktoré z neho urobili celkom fajnú oddychovú zábavu. V prvom rade je super, že toto nie je film, ktorý sa berie super seriózne, a skôr sa snaží vytrieskať niečo z komédie než akcie. To je celkom osviežujúce. Potom je tu Kaitlin Doubleday ako Mimi a celá jej rodina, ktorí ma neskonale bavili. Ich hlášky fungovali, rodinná dráma bola uveriteľne komická a ich dve dcéry, ktoré pôsobia ako keby sa s nimi dokopy len nudili ma bavili tiež. Plus ešte aj zahrajú dievčatká z ikonického "The Shining", čo je skutočne niečo. No a do tretice je tu Jackie Long ako masér Gary, ktorý je rozhodne najvtipnejšou postavou celého filmu. To ako sa do celej akcie dostane, ako s ním ostatné postavy jednajú, až k jeho patetickému správaniu... a dokonca aj samotný šéf mafie sa spýta v jednom momente, či zabili aj jeho. Očividne tento človek svojimi rukami dokáže skutočne uvoľniť aj to najstuhnutejšie telo. Hold dobrí maséri sa nerodia na ulici. Ostatné je dokopy len klišé, ktoré poznáme a videli sme miliónkrát. Nijako nevyčnieva, no neberie sa tak vysoko vážne. Takže na oddychovú zábavu ako stvorené. Ak sa film neberie vážne, tak ho nebudem tak brať ani ja. Hodnotenie: B

plakát

Krotitelé duchů: Říše ledu (2024) 

Asi dokážem pochopiť všetkých, ktorí boli z výsledku sklamaní, no nemôžem si pomôcť, z laického pohľadu mi prišiel celkový film fajn. Je pravda, že po emocionálne nabitom finéle v "Afterlife" je toto niečo, čo nie je schopné priniesť rovnaký efekt. Napriek tomu, že sa to v jednej príbehovej línie celkom snaží. Na môj vkus by ale tvorcovia museli s postavou Melody pracovať trochu lepšie. Čo ale na filme funguje je niekoľko elementov. V prvom rade, Dan Aykroyd ako Ray je vynikajúci a je vidno, že priam srší radosťou, že sa môže v tejto role opäť objaviť. Veril by som, že ide o jednu z jeho najobľúbenejších postáv, ktorú mal možnosť hrať a jeho pozitívna energia tu na mňa celkom vedela prejsť. Pobavil ma celkom aj duch "Posessor", ktorý sa mohol dostať do čohokoľvek a vedel predstavovať celkom problém pre našich hrdinov. Paul Rudd by si možno tiež zaslúžil trochu viac priestoru, lebo s ním prichádzajú aj vtipné, no rovnako aj srdečné momentky a finále ma miestami celkom držalo v napätí. Chcel som vedieť ako to dopadne a film určite má dobré momentky, ktoré fungujú. Kde však film úplne nefunguje sú ostatné elementy. Som sklamaný najmä z Finna Wolfharda, ktorý miestami vyzerá, ako keby v tomto filme ani reálne nemal byť a narozdiel od Afterlife nikto netuší, čo má vlastne robiť. Ernie Hudson je tu veľmi komplikovaná postava, ktorá tak trochu stratila svoju chuť pre adrenalín a Bill Murray je tu veľmi krátko na to, aby niečo reálne pridal. Fakt mám vnútorne pocit, že jedine Aykroyd skutočne chcel, aby Krotitelia Duchov opätovne ožili. Efekty sú okey a akcia je celkom fajn, no úprimne si myslím, že najlepšiu akciu si film odpálil hneď v úvodnej naháňačke mestom, a potom už nič nemalo také grády, ani atmosféru. A navyše je tu toľko rôznych referencií na predošlé filmy, až to je miestami celkom trápne. Tie easter eggs mohli trochu zmierniť. Som ale rád, že som film videl a nedá sa povedať, že by som sa pri sledovaní nebavil. Som si ale vedomý, že oproti predošlému filmu, ktorý ma fakt potešil je toto slabší odvar. No na oddychovú zábavu mi to celkom aj stačilo. Hodnotenie: B-