Narcisy

Budem celkom úprimný. Keď som otváral "Daffodils" a videl začiatok, myslel som si, že ma to postupne prestane baviť. Videli sme veľa romantických muzikálov, vieme kam smerujú ako to celé dopadne a rovnako aj ako to skončí. A ak ste pochopili tú vetu, viete asi porozumieť, prečo som bol z tohto filmu skeptický. Mal som pocit, že po scénke v kine to už tak dobré nebude a postupne sa to rozsype. Lenže tento film sa nesnaží podať romantiku štýlom Nicholasa Sparksa a nechce robiť klasický muzikál so story, ktorú poznáme. Miesto toho sa to snaží podať ľudský príbeh a pridať do toho hudbu. Neviem či sú tie skladby legendárne. Ak sú nové, tak sa mi páčili. Ak sú to známe skladby, tak som nepoznal ani jednu. Možno som viac 90s človek na muziku a čo sa 80s týka, tak som bol asi žánrovo viac na rock. Každopádne ak sú to známe skladby, kľudne mi to povedzte, aspoň sa niečo naučím. Každopádne platí, že hudba vo filme je podľa mňa dobrá. A funguje to hlavne z jedného dôvodu. Nikdy vo filme nevidíme časti, kde by naši hrdinovia začali spievať a od toho sa odvíjali dialógy. Hudba a spevy sú často len podané ako metafora, alebo čo sa im v tom čase odohráva v hlave. Ale neznamená to, že so sebou spievajú skutočne, lebo (ako mnohí hovoria) to nikto v reálnom svete nerobí. A aj vďaka tomu vynikne časť tej kľúčovej hádky. My počujeme Ericove slová a spev. Lenže pre Rose je reálne ticho, ktoré z toho ostane. Je to asi najlepšia momentka filmu vôbec. Aspoň pre mňa. Má to veľkú silu a pôsobí to tak skutočne. Celkovo môžem povedať, že takto nejako vyzerá láska skutočne. So všetkými problémami, so všetkými skúsenosťami, bolesťami, snahou niečo dokázať a podobne. Je zaujímavé vidieť aj ako sa Eric postupne začne meniť. A ako ho roky, ktoré pracoval pre svojho otca a snažil sa pre Rose vybudovať väčšie zázemie vyformujú. Predtým pôsobil ako tínedžer, ktorý mal svoje sny a chcel ich vybudovať. A potom v ňom ostalo niečo zadusené. A viem mu veľmi dobre porozumieť. Pre neho sa život stal len jedno obrovské stereo. Ale stále je vidieť, že svoju ženu miloval. Nebudem viac hovoriť už o príbehu ako takom, lebo by som išiel do spoilerov, no často sú najhoršie tie veci, ktoré ostali nevypovedané. Kritiku filmu však budem mať na niečo iné. Chápem, že cez časti s Kimbrou chcú ukázať, že Maisie cez svoj koncert ten príbeh rozpráva. No pravda je taká, že kedykoľvek ju uvidíme na pódiu (alebo 90% celkového času) je to pre mňa rušivé. Vždy to vytiahne z príbehu a vždy si hovorím, že tieto scénky sme mohli kompletne vystrihnúť. Možno to malo niečo pridať, no mňa to nijako nechytilo. Som rád, že som si film pozrel a myslím si, že za pozornosť stojí. Ale je ťažké posúdiť, že vám tento spôsob podania príbehu sadne. Ak nemáte radi muzikály, neodporúčam. Toto vás určite nepresvedčí. Ak chcete film, ktorý zaškrtne všetky romantické klišé, toto tiež nie je pre vás. Je to zvláštne, ale reálne je film asi najviac pre ľudí, ktorí chcú životné ľudské príbehy. Ale neviem, či im bude vyhovovať toto podanie. Viem, že tento koment je už rozťahaný a komplikovaný, ale to je môj reálny pocit z tohto filmu. Mne osobne forma nevadila a z toho sa odvíja aj moje hodnotenie. Hodnotenie: B (04.01.2020) (méně) (více)