tomo41

Podobne ako pri The Hunt, aj v pripade Don't look up ide o totalne premrhanie zaujimaveho nametu. Humor filmu je primitivny, absurdnost ci grotesknost je vzdy silena a nezmyselna. Vsetko je hyperbolizovane a neuveritelne povrchne. Je to strasne dlhe, pribehovo to nefunguje. Odkaz filmu pripisalo skor PR ako pribeh samotny. Sklamanie.

"Winning elections, that's the first thing on your wish list? Equality, justice, education, poverty and progress, they're second? [Tom Hayden] If you don't win elections, it doesn't matter what's second." Akoze dobre. Sorkin dialogy vie. A ukazuje, ze vie aj viacej. Len prave pri nom by som vo filme cakal nejaky naozaj silny moment alebo dialog. No a nedockal som sa.

Užasná prvá polovica úplne zabitá ultra dementnou druhou polkou snímku. Úvod je vtipný, s nadhľadom a veľmi dobre ubieha. Všetko sa to začne kaziť krátko na to, ako naše hlavné postavy vyrazia na roadtrip. Motivácie prechádzajú z čudných do debilných, vtipné momenty sa už len opakujú a tvorcom úplne došla fantázia. A za ten priblbý záver treba fackovať.

Najsilnejší filmový zážitok roka 2018

Keď som zistil, že Greengrass točí film o 22. júli očakával som, že divákovi naservíruje zaážitok, aký bolo možné vidieť v snímku Utøya. A je možno škoda, že nakoniec som film Utøya videl skôr, pretože porovnávaniu sa vyhnúť nedá a treba priznať, že s emočným masakrom vyobrazeným v Utøya sa dá máločo zrovnávať. Sú to dva filmy o tej istej udalosti, ktoré by ťažko mohli byť odlišnejšie. Oceňujem Greengressovu snahu zachytiť problém komplexne, ale to da mu darí len tak z polovice. Napriek dlhej stopáži, tam toho dosť chýba pre dobré pochopenie problematiky. Ide o mierne slabší film na Greengrassove pomery, čiže pre drvivú väčšinu tvorcov by šlo o životné dielo. A oplatí sa to pozrieť.

Prázdna póza. Rádoby drsňácke a hlboké dialógy sú v skutočnosti úplne ploché. Tvorcovia tlačia na pílu po každej stránke, aby vyzerali artovo, no keď sa snažíš byť art a nevieš to, tak to dopadne presne tak ako môžeme vidieť v tomto filme. Veľká strata času.

Zle natočené a ešte horšie napísané. Hlavní hrdinovia sú nesympatickí a veľmi často sa správajú úplne idiotsky. Mám pocit, že Crano si síce myslel, že vie o čom film točí, ale v skutočnosti o tom nemal ani potuchy. Persmission je stratou času.

"Do you know what my husband said about the news? He called it the first rough draft of history." Bezpohlavné, nezáživné a neuveriteľne nudné. Remeselne perfekcionistické dielo, ktorému chýba duša. Prepojenie diváka s postavami je prakticky neexistujúce. Naozaj som sa celý film nudil.

Veľmi príjemný snímok. Prvá polovica je úplne super, v druhej to už trošku škrípe, ale stále zostáva veľmi dobrá. Námet je opozeraný, jeho spracovanie však nie. Vážne momenty sú veľmi dobre vyvážené s tými vtipnými a z celého snímku priam srší ľudskosť.

"You old cunt! I'm not old, Robbie." Musím povedať, že som do tohto filmu nemal veľké očakávania, keďže 7 Psychopats ma naposledy veľmi sklamalo. O to príjemnejšie však bolo moje prekvapenie. Three billboards sú fenomenálne napísaným a snáď ešte lepšie zahraným snímkom. McDonagh opäť ukazuje jeho svojský prístup k veciam a prináša veľmi osviežujúcí vietor do vlny tuctovej kinematografie. Som zvedavý koľko Oscarov si tento film odnesie, minimálne 3 by som mu doprial.