Hees

Úplne bežné klasické anime tentokrát s mechmi (mechanický roboti ovládaný posádkou). Zdôrazňujem, že toto budem hodnotiť bez dvoch špeciálov, ktoré zhodnotím tiež, ale nižšie v tomto komentári. Takže Buddy Complex mieša cestovanie časom, dva úplne rozdielne mužské charaktery v hlavnej úlohe, súboje mechov, peknú hrdinku Hinu, hudbu čo nemá čím zaujať atď. Takže čím začať? Súboje mechov sú veľmi neprehľadné a v podstate v nich o nič iné nejde len o súboje pár mechov, v ktorých sedia hlavný hrdinovia a ostatní sú do počtu. Stále sa opakujúce sa súboje, keď nepriateľ vypustí rakety a loď potom spustí štíty sú veľmi rušivým elementom. Cestovanie časom neprináša žiadny efekt a veľa situácii okolo hlavných hrdinov, alebo technológie ich spojenia nie sú vysvetlené. Anime sa sústreďuje hlavne na súboje mechov (robotov) a rozvoj postáv ide do úzadia. V skratke povedané ide sa bojovať dve strany sa stretnú a bojujú... ďalší diel to isté ďalší zas to isté. Pred súbojom, alebo počas neho sa stane niečo čo by malo priebeh toho súboja zmeniť. Postavy sú dá sa povedať ako podľa šablóny, čo sa dá vidieť v iných anime, ale napriek tomu zaujme Dio a Hina zaujme, že je pekná a milá (čo už). Aoba ani nepremýšľa len mu vadí všetko čo musí robiť, ale aj tak to urobí a ide sa ďalej. V príbehu som bohužiaľ predvídal všetko čo sa stane, aj smrť niektorých predstaviteľov atď. A predvídateľné príbehy môjmu oku až tak nelahodia. Ako sa dá predvídať niekoho smrť v anime či inde? No v podstate ten človek dostane nejaký čas v anime a venuje sa mu pozornosť predtým ako umrie a čuduj sa svete potom umrie. Toto je samozrejme na úkor hlavných postáv, ktoré nedostávajú priestor. No lenže ak sa toto urobí s postavou čo sa na chvíľku objaví a vzápätí umrie ako si mám vytvoriť k nej vzťah? Ved anime nemá jeden diel, času je dosť a toto treba budovať dlhšie. Takže v príbehu bohužiaľ žiadne prekvapenie nie je. Ono toto anime mi pripadá ako jedno z tých čo hodnotí človek rozdielne podľa toho koľko anime už videl (alebo nejaký podobných seriálov). Ak ich videl málo môže dať vyššie hodnotenie, ale v kategórii kde sa Buddy Complex nachádza sú oveľa lepšie anime, ale aj horšie samozrejme. Hudobne ma to vôbec nezaujalo a opakujúce znelky mi pripadali, že som ich už niekde počul. V každom mech anime musí byť dievča na vozíku? Špecíaly Buddy Complex: Kanketsu-hen - Ano Sora ni Kaeru Mirai de : sú veľmi nekvalitným pokračovaním a celé tieto dva špecíaly sú akoby z rýchlika. Veľa vecí je vysvetlených, ale je veľkou škodou, že nebol väčší priestor. Príbeh je teda plochý, všetko sa deje rýchlo a nedá sa tomu veriť keď sa postavy rozhodujú ako sa rozhodujú za pár sekúnd. A dosť mi vadí to, že sa šlo do vesmíru to je ako keby chcú aby to bolo viac cool, ale každému je to jedno. Potencionálne musím povedať, že toto roztiahnuť na viac dielov bolo by to lepšie ako prvá sezóna. Ale takto by som tomu dal ešte nižšie hodnotenie ako prvej sezóne (a pozor 2 hviezdy dávam vážne zlému anime).

Kiseijuu: Sei no Kakuritsu (Parasyte -the maxim-) je výborné anime, ktoré ma v sebe viac ako sa na prvý pohľad môže zdať. Dva odlišné svety boli spojené v jedno a to logické myslenie a myslenie človeka, ktoré je ovplyvnené veľkým množstvom rôznych citových faktorov. Vynikajúca postava je Shinichi Izumi z dôvodu jeho masívneho vývoja a to či je tento vývoj uveriteľný tak to nechám na každého uvážení. Migi je "doslova" pravá ruka Shinichiho a treba povedať, že oddeliť logické myslenie a city je niekedy veľmi ťažké. Dôvod je jednoduchý a to, že ľudia potrebujú lojalitu a cítiť sa bezpečne so svojím partnerom, plus plno ďalších vecí a ak im to partner nedáva nedôverujú mu. Preto má Migi od začiatku veľmi ťažkú úlohu a musí sa občas snažiť rozmýšľať ako človek, aby prežil. Shinichi sa tak veľmi mení, že ľudia v jeho okolí niekedy neveria, že je to naozaj on. V pozadí celého anime sa vlastne Shinichi snaží so všetkým vyrovnať, pochopiť sám seba a nájsť stratené city. Kiseijuu má samozrejme veľmi veľa rôznych rovín a snaží sa ísť (obrazne povedané) do vesmíru kam sa máloktoré anime vydáva. Prvá téma, ktorú si každý všimne je jednoznačne posudzovanie ľudskej rasy ako celku. Či sme natoľko rozvinutými bytosťami, že si môžme na tejto planéte robiť čo chceme. Porovnávanie s rôznymi inými živočíchmi, alebo parazitom a podobne v podstate prináša veľa tém na zamyslenie. Druhá téma je v tomto prípade ničenie našej matičky zeme a to, že ľudská rasa spohodlnela. Kiseijuu sa dokonca nebojí spomenúť premnoženie na našej planéte a to už je silná káva, ale je to veľká pravda. Za posledných šesťdesiat rokov sa populácia takmer strojnásobila. Veľa iných anime (napríklad Trigun) si berie za svoje tému toho, že každý živočích, rastlina a v podstate všetko má právo na život a to či už je to škodlivé, alebo nie. Škodlivé z pohľadu ľudí to treba poznamenať lebo naša perspektíva nie je jediná. Spomenuté témy nie je sú jediné, ale veľmi v Kiseijuu rezonujú a nútia diváka si nad nimi lámať hlavu. Dôležitou veľmi kvalitnou súčasťou tohto anime je premýšľanie postáv v boji a ich vzájomná kooperácia. Migi a Shinichi neraz vymýšľajú plán, ktorý im zvyšuje možnosť ich prežitia. Migi chcel len prežiť, ale Shinichi väčšinou sleduje nejaký ďalší ciel a preto si niekedy nerozumejú. Medzi Shinichi a Migim sú teda nejaké (mini) konflikty, ale do extrému sa ide len raz. Kiseijuu diváka drží vo veľkom napätí hlavne posledných pár dielov. Najväčšia slabina je v okolí dvadsiateho dielu, ale to sa len nadychuje na úžasné finále. Krvavosť v anime by som povedal je na strednej úrovni a nepreháňa sa to. Zakončenie je asi najlepšie aké mohlo byť. Vyvrcholení v posledných dieloch je viac a to nebol až taký dobrý nápad, ale nevadí mi to. Romantická časť s Makiko a Kanou boli ďalším korením a tým čo pomohlo Shinichimu v jeho hľadaní samého seba. Hudba je moderná a veľmi k Kiseijuu sedí, štýl hudby je väčšinou dubstep a drum and bass. Jednoznačne odporúčam každému a každý si z Kiseijuu: Sei no Kakuritsu môže zobrať niečo iné.

Mňa tieto dve OVA epizódy nezaujali z dôvodu, že sú porovnateľné s tými horšími dielmi z Seto no hanayome. Dva diely majú síce predĺženú dĺžku, ale inak sa v nich pre mňa nič zaujímave nestalo. Viac sa môžu páčiť tým čo svojich obľúbených hrdinov uvidia po nejakom čase, ale ja som to pozeral hneď po anime a to bolo rozhodne lepšie a vtipnejšie. Zbytočne sa pridali ďalšie postavy a to hlavne Satori. Takže aj Seto no Hanayome na poslednú chvíľku vytasilo malé, milé, "moe" dievčatko. Od toho, ale tieto bonusové epizódy sú a preto nie som prekvapený. Napriek všetkému odporúčam pozrieť po anime aj keď nutnosť to nie je. Pol bod si to zaslúži (Hodnotenie 2,5).

Seto no Hanayome je anime čo sa sústreduje len a len na zábavnú časť. Všetko ostatné je dané do úzadia a neexistuje tu nejaká romantická časť, alebo iná, ktorá by zaujala. Ono v podstate námet nie je zlý, ale zvládnuť s týmto námetom toľko dielov je majstrovstvo. Seto no Hanayome toto samozrejme nemohlo zvládnuť a preto jedinou možnosťou ako živiť tento námet bolo prinášať do príbehu stále nové a nové postavy. Takže námetom je v podstate to, že chlapca s menom Nagasumi zachráni morská víla Seto Sun, ktorá je dcérou bossa yakuzy. Šéf Yakuzy klanu sato má "ochranársky komplex" stále chce svoju dcéru chrániť a tak sa snaží Nagasumiho zlikvidovať, alebo ich nejako rozdeliť. Dôvod je taký, že Nagasumi je smrtelník a kedže ho Sun (prezývka San) zachránila musí podľa zákona jeden z nich dvoch zomrieť. Existuje však ešte jedna možnosť, že musia byť manželia. Kamarát mi povedal, že toto znie ako keby niekto bol na "drogách" keď písal ten scenár/námet (manga). Kráľovsky som sa smial a musím uznať, že toto je čo sa týka komediálnej časti jedno z najlepších anime čo som videl. Niektoré diely boli bohužiaľ na tom tak zle, že boli skôr trápne ako smiešne. A tieto "trápne", nudné, diely čo nemali hlavu ani pätu a chceli byť len vtipné ma vôbec nebavili. Diely sa niekedy striedali až tak, že po kvalitnej dobrej epizóde prišla jedna hrozná čo som nevedel dopozerať, ale dopozeral. Čo sa týka "erotickej časti" ecchi časti tak v zopár dieloch sú nahé dievčatá, ale nie je to tu tak koncipované, že by sme videli každú chvíľku nohavičky. Tiež toto smiech vyvolávajúce anime obsahuje sexuálne narážky a tie vôbec v príbehu nevadia. Ťažko povedať či tomuto anime pridať žáner aj "hárem", niektoré dievčatá síce cítia zaľúbenie k hlavnému hrdinovi, ale ono sa s tým pracuje tak aby tých nápadníčok mal skôr menej. S postavami sa pracuje tak aby bolo ich jednanie smiešne a po dlhej dobe niektoré udalosti čo sa stále opakujú strácajú vtipnosť a iné naopak získavajú. Postavy nie sú zlé, ale nepracuje sa s nimi tak aby ich divák lepšie spoznal. Takže ak hľadáte hlavne anime pri ktorom sa zasmejete a ak prežijete zopár zlých dielov (+-5) tak toto je pre vás vhodné anime.

No druhá sezóna je horšia ako prvá a bohužiaľ v niektorých veciach markantne (veľmi) za prvou sezónou zaostáva. Dúfam, že sa niekedy niekto pokúsi o remake a bude mať k dispozícii viac dielov pretože Tokyo Ghoul si to zaslúži a námet je vynikajúci. Veľa ľudí sa sťažuje na zhoršenú animáciu a musím povedať, že to nie je až taký veľký problém. Najväčší problém je dĺžka a to, že sa tvorcovia pokúsili natlačiť do dvanástich dielov strašne veľa dielov mangy. Ďalej veľa čitateľov mangy nadáva pretože √A je v podstate nie úplnou adaptáciou mangy, ale je tam zopár (viac či menej) zmien a plus pri sledovaní Tokyo Ghoul A sa cítia ako keby čítali knihu, ktorá ma sem tam stránku a väčšina z nich je povytŕhaných. No môj pocit aj bez čítania mangy bol rovnaký a cítil som ako keby tvorcovia sem tam dali nejakú scénu, ktoré na seba niekedy ani nenadväzovali. Síce Ishida Sui (tvorca mangy) pomáhal s vytvorením príbehu pre druhú sezónu aj tak mu to nevyšlo tak ako diváci chceli (aj ja ako divák chcel). Kaneki ako dôležitý hlavný hrdina sa v príbehu objavoval stále menej a hlavne po úžasnom konci v prvej sezóne som to nechápal, že prečo. Tiež sa postavy chovajú maximálne divne, niekedy utekajú a inokedy niekam idú a snáď nevedia ani prečo a keď vedia divák to nevie. O Kanekim nevieme prečo koná ako koná a hlavne nevidíme čo robí a tým môže byť hlavne zo začiatku pre diváka zle vykreslený ako vrah. A to je už vážna príbehová chyba. Dôležitá postava Hide bol v anime tiež minimálne a naopak je tu sústredenie na rozprávanie príbehu z druhej strany, z pohľadu vyšetrovateľov "holubov". No ja to kvitujem to, že sa dodala hĺbka postavám s opačnej strany barikády, ale takto ten príbeh je príliš roztrhaný a ničoho nie je dostatok. Najlepšou častou je časť, kedy sa rozpráva o minulosti Yoshimura šéfa kaviarne Anteiku. Niektoré postavy z prvej sezóny konečne dostali hĺbku a Tokyo Ghoul A sa naozaj sústreďuje viac na vedľajšie postavy ako na hlavné. Táto najlepšia časť (minulosť Yoshimura), začiatok a čiastočne aj koniec tvoria najlepšiu časť druhej sezóny. Koncom nemyslím v tomto prípade zakončenie a posledné scény, ale poslednú epizódu. Prvá a druhá sezóna krásne gradujú to musím uznať to sú ich významné plusy. Druhá sezóna má navyše aj jedno nečakané prekvapenie oproti prvej sezóne. Dajme tomu pol bod k tomu. (Hodnotenie 3,5)

Prečo toto anime má hlavne dobré začiatky a konce? Moja prvá veta platí aj pre prvú aj druhú sezónu. Prečo sa hneď na toto sťažujem? No lebo keď sa pozerám na anime ako celok nie je tak dobré a keď sa pozriem na konce či začiatky tak tie boli najlepšie. Potom celkový pocit z anime je iný pretože koniec ho upravuje smerom hore. A prvá sezóna mala fakt epické finále a to sa mi páčilo najviac zo všetkého. Je to hlavne škoda pretože Tokyo Ghoul má potenciál a nie je bohužiaľ naplno využitý. Prejdem teraz na hodnotenie prvej sezóny. Súboje sú veľmi kvalitné a dostatočne rozpohybované. Animácia je veľmi pekná a občas aj krásna. Mne osobne sa opening nepáčil, ale to je vec vkusu a ending je lepší. Čo sa týka vyvrcholenia sú v Tokyo Ghoul prvej sezóne v podstate dve. Prvé vyvrcholenie je približne v polovici prvej sezóny a druhé na konci. Charakterov je v anime príliš veľa a niektoré dostávajú hĺbku až v druhej sezóne. Mňa zaujala najprv postava Kamishiro Rize, ale no bohužiaľ viete čo sa stalo ďalej. Kaneki je väčšinou riadne otravný a na to aby ho človek pochopil potrebuje celých dvanásť dielov. Veľká zmena sa stane v podstate na konci prvej sezóny, kde pre mňa nepochopiteľne prichádza úžasná pasáž, ktorá ide do hĺbky myšlienok hlavného hrdinu. Táto konečná pasáž mňa veľmi potešila a niečo takéto mávajú tie kvalitnejšie anime. Zaujímavé je, že sa zas hráme v tomto anime na rodinku Kaneki je manžel, Touka je manželka a Hinami je ich dieťa. Ja to samozrejme zveličujem a nie je tomu úplne tak (v druhej sezóne to vôbec už tak nie je). Tvorcovia podľa mňa prestrelili s hrdinom Shuu Tsukiyama a to viac úchylnú postavu som už dávno nevidel (pripomína Hisoku z Hunter x Hunter, ale ten bol "úchylný na boj"). Tokyo Ghoul má proste málo dielov na to aby ukázal všetky tie úžasné postavy a napríklad Hide, ktorý je nesmierne dôležitý, až kľúčový pre príbeh sa v anime vyskytuje minimálne. Celý Tokyo Ghoul (prvá + druhá sezóna keby majú spolu) by zrejme potreboval minimálne päťdesiat dielov aby naplnil svoj potenciál. Spokojný teda nie som, ale posledná pasáž (koniec) prvej sezóny zachraňuje toto anime od nižšieho hodnotenia. Pokračujte na Tokyo Ghoul A.

Kvalitatívne, príbehovo a všetkým toto pasuje do pôvodného seriálu Kino no Tabi: the Beautiful World. Keď sa nad tým viac zamyslím je toto druhý najlepší diel hneď po prvom diele už spomínaného 13 dielneho anime. Všimol som si aj miernu zmenu grafiky (vizuálu, kreslenia či ako to povedať) k lepšiemu, aj Kino vyzerá trochu inak. Kino tentokrát preskúmava krajinu zasiahnutú chorobou, ktorú sa snažia určitým nie veľmi pekným spôsobom vedci poraziť. Možno to zobrazuje to, že ak bude mať ľudstvo rozvinuté technológie napriek tomu sa môže zachovať nehumánne a nepatrične. Toto je ale otázka, ktorá nemusí každého zaujať pretože je momentálne neaktuálna.

V podstate je toto prequel (to čo sa dialo predtým) k anime Kino no tabi: the Beautiful World. Tento diel je o tom ako Kino trénovala so svojou majsterkou Shishou (vtipné meno že? zistíte prečo je vtipné ak si pozriete tento diel (ak ste ho nevideli)). Táto epizóda má 29 minút a je uvádzaná na stránkach, ktoré sa zaoberajú anime ako film. Videl som všetky diely Kino no Tabi a musím uznať, že toto je diel, ktorý sa najviac vymyká a je v podstate špecifický. Špecifický je, že sa tam udeje niečo čo môže diváka vytrhnúť zo stoličky, či sa stane niečo totálne nečakané atď. Inak celé anime bolo pre mňa kľudné, pokojné aj v tých najvypätejších situáciách. Tu musím uznať, že tento diel je trocha iný štýl (ale len trocha) oproti ostatným. Som rád, že taký diel je, aj keď by som si pozrel viac z tréningu Kino.

Kino a jeho verná motorka Hermes cestujú po rôznych krajinách, v ktorých sa vždy deje niečo nad čím sa dá zamyslieť. Postava Kino je typ postavy, ktorý veľmi iných ľudí (iné postavy) neovplyvňuje, ak Kino nejde o život. Veľmi často Kino len pozoruje, necháva všetko tak pokiaľ nie je požiadaná o pomoc a aj pomôcť veľakrát odmieta. Áno Kino je dievča... Aj keď nepochopiteľne zo seba urobila chlapca, lebo zakryla svoje ženské znaky. Teda no nepochopiteľne, ona v podstate chcela aby sa jej ľahšie cestovalo. A za ďalšie Kino je vycvičený nástroj na zabíjanie. Keď chcete vidieť ako Kino cvičila tak tu je o tom Film (tak je vedený na stránke aj keď má menšiu minutáž). Hermes ako jej pomocník verná motorka jej veľmi pomáha a niekedy pomôže Kino sa rozhodnúť. Pozor motorka vie rozprávať a nikoho to vlastne v anime nešokuje. Jednotlivé krajiny ma zaujali aj keď v nich žili ľudia s rovnakým názorom, rovnakým správaním a to v podstate v reálnom svete reálne nie je. Vždy sa nájde rebel a keď je jeden je ich viac. Aj keď teda zopár rebelov v tých jednotlivých "systémoch" miest bolo, ale aj tak sa väčšinové obyvateľstvo chovalo rovnako. Kvalitatívne jednotlivé diely sú skoro na jednej rovine. Jediný jeden diel čo pokladám za najlepší je hneď ten prvý (dostal by 5 hviezd). Prvý diel mi ulahodil hlavne za svoj koniec a mal pre mňa najväčší význam s pomedzi jednotlivých dielov z dôvodu, že ukázal podstatu toho byť človek. Prvý diel ukázal, že niekedy ľudia robia pre druhých niečo čo ich až tak nebaví, zo zdvorilosti, aby spolu s tým človekom trávili čas. Keby vieme dopredu, že to druhého človeka nebaví čo by sa asi stalo? Áno, pravdepodobne by sa všetko zrúcalo a nikto by s nikým nechcel tráviť čas (dve osoby s rovnakými záujmami ťažko niekto nájde). Dielom (epizódam) Kino no Tabi chýbala dĺžka a väčšine z nich by sa teda zišlo predĺženie o pár minút ak nie o jeden ďalší diel. Anime je koncipované tak aby sa čo najviac zamýšľal práve divák a nie postavy, ktoré v ňom vystupujú. Nápady sú v anime dobré, ale veľa nie je dotiahnutých do konca. Pokračovanie máte tu : Kino no Tabi: The Beautiful World - Byouki no Kuni: For You.

Po výbornom Hihamukage som sa pustil do Zoku Shou. Medzi týchto 22 dielov patrí aj Mushishi Zoku Shou Special (niekde uvádzaný ako 11-12 diel), ktorý je adaptáciou Odoro no Michi (Path of Thorns) Mushishi mangy. Tak to budem hodnotiť spolu s tým. Zoku Shou je dôstojným pokračovaním prvej sezóny a poskytol mi rovnakú zábavu. Najlepším dielom bol podľa mňa ten kde sme sa pozreli do mladosti Ginka. Ako bolo zvykom aj tu je vo veľa dieloch Ginko len určitým sprievodcom a niekedy robí v príbehoch len "krovie". Každý diel je samostatným krásnym príbehom a veľa dielov má náučný charakter. Čiže žiadny diel nepresahuje svojim príbehom do ďalšieho okrem už spomenutého špeciálu, ktorý adaptuje Odoro no Michi a ten je v podstate dvojdielny. Ak by sme Zoku Shou rozdelili ako to aj niekde rozdelené je, mňa bavilo viac prvých desať dielov (Mushishi Zoku Shou) a najviac tie prvé diely. Jednotlivé príbehy sú veľmi kvalitné a veľa dielov Zoku Shou je o tom, že do dedinčana (prípadne na neho) sa dostane mushi, ktorý mu poskytne určité schopnosti a zároveň je nejak dedinčan týmto mushi limitovaný. Preto sa veľa dielov v tomto pokračovaní podobá jeden na druhý. Preto si myslím, že lepšie si človek vychutná jednotlivé diely ak ich nebude pozerať viac po sebe. Zoku Shou má naozaj krásny opening, ktorý má krásne slová (lyrics) a aj melodicky je príjemný. Nestačili by mi superlatívy aby som vyjadril krásu toho openingu Lucy Rose - Shiver.