Hees

Tento film mi pripomenul film Coherence, ktorý sa tiež natáčal v podstate v jednom dome (v prípade Coherence sa v podstate odohrával vo viac domoch, ale to by ste pochopili len keby ten film uvidíte). The One I Love a Coherence sú malé slušne vymyslené filmy (Coherence je lepší film). Proste v tomto filme tvorcovia zobrali dvoch hercov (plus nejakých len na pár sekúnd) a natočili všetko v jednom dome. Dvaja hlavný hrdinovia hrajú obstojne. K tomu všetkému je tu určitá dávka záhadnosti a tajomnosti v príbehu. Postupne sa film, ktorý je vlastne ako tu je napísané Romantický / komédia stáva skôr drámou a k tomu treba pridať ešte žáner mysteriózny, alebo nejaký podobný žáner, s ktorého je cítiť, že tu ide o nejakú záhadu.

Joj no The Giver je výborný a zaujímavý film do svojej polovice a potom ako keby došli peniaze. Dávno som nevidel film, ktorý by mal až takto nevyrovnané dve polovice svojej minutáže. Prvá polovica ma tak bavila, že by to boli isté štyri hviezdy a potom sa stalo čo? Film začal zrýchľovať, aby naplnil krátku minutáž a téma, ktorá by si zaslúžila oveľa dlhší čas sa začala pekne krútiť a zostalo s toho sledovanie filmu, ako keby som čítal Bravo Girl. Film The Giver má výbornú myšlienku ukázať ľudom, že sú krásy na tejto planéte, prečo by sme mali skúsiť lepšie žiť. Tiež nechápem herecké výkony, ktoré sa s pribúdajúcou minutážou stále zhoršovali a ja som neveril už ničomu čo som videl. Bol som riadne sklamaný pretože podobné filmy sú pre mňa zaujímavé a inšpirujúce (rád sa zamýšľam). Film si zaslúži malú náplasť v podobe pol bodu. (Hodnotenie 2,5)

Zvláštny film, ktorý proste vsadil na nejakú emotívnosť s toho, že tam sú dvaja chorý ľudia a čo viac dvaja chorý tínedžeri. Je mi ľúto, že film proste nedokázal to čo chcel. Nie som bezcitná beštia a isté emócie som s toho cítil, ale chýb vo filme bolo príliš veľa. Povedzme si teda kde sú jednotlivé chyby. Herecké výkony sú fakt dosť zlé a to najmä u rodičov Hazel Grace (Shailene Woodley). Keď si zoberieme len dvoch hlavných hrdinov tak ich výkon je no podpriemerný, ale dá sa to vydržať. No aspoň musím uznať, že Ansel Elgort a Shailene Woodley sa na prvý pohľad k sebe hodia a vytvárajú na obrazovke veľmi uveriteľný pár. Príbeh nie je zlý, ale proste niektoré scény do neho vôbec nepasujú a len majú vyvolať určité emócie (veľa schodov atď). Čo sa vždy bojím, že v nejakom podobnom USA filme sa bude tlieskať v romantickej komédii no tu sa mi to zas vyplnilo (nebojte nedávam za to veľa bodov dole). Čo musím pochváliť je snaha o to, aby film mal v sebe hlbšiu myšlienku, ale je to len snaha a nie do konca dotiahnutá matica. Koniec je nádherný, ale ja potrebujem bohužiaľ viac.

Tento film je typologicky veľmi podobný s ostatnými Almodóvarovými filmami (videl som ich deväť v momente písania tohto komentáru). Netypické je to, že tu v tomto filme nie sú transexuáli. Ako vždy Pedro neukazuje dôležité scény a tentokrát je to scéna s autobusom, aj keď tentokrát to ukazuje z diaľky. V iných jeho filmoch proste povedal (povedali herci), že sa niečo stalo a to niečo bolo dosť dôležité pre vývoj (dej) samotného filmu. Film má veľmi podobnú kostru s inými jeho filmami, ale tento je jeden z lepších. Penelope tu síce hrá len chvíľku, ale Liberto Rabal hrá nadštandardne. Celý film je dobre zamotaný a musím povedať, že ma rozhodne prekvapil koniec (neviem či v dobrom, alebo zlom), ktorý je príliš nečakaný k celkovému vývoju filmu. Príbeh je slušný a napätie (nie elektrické) sa stále s blížiacim koncom zvyšuje.

No mne sa táto animovaná rozprávka páčila. Rio 2 síce neoplýva príbehom hodným oscara, ale zábava to rozhodne je. Najluxusnejšia v tomto celom počine bola žabka Gabi a hlas jej dala Kristin Chenoweth. Tá malá žabka keď spievala svoju "áriu" pre toho koho miluje tak to bola nádhera hodná niečoho čo je niečo viac ako rozprávka pre deti. Počas celého filmu je príjemná hudba a zopár pekných odspievaných pasáží. Síce v pozadí toho je aj jasný zámer viac predstaviť Rio a nejaká tá ochrana životného prostredia, ale nevadí. Pre mňa toto bolo rozhodne lepšie ako jednotka. A tiež mali jednotlivé charaktery "vtákov" väčšiu hĺbku.

Uletená vtipná komédia a rozhodne lepšia ako prvý diel. Ide v nej hlavne len o to, aby sa diváci smiali a príbeh je dosť slabý a dokonca aj s toho aký je slabý si robí 22 Jump Street srandu. No nemôžem poprieť, že som sa veľa krát smial a žiadne "trápnosti" (aj keď jasné, že tam nejaké boli) mi tento krát nevadili. Takže čo iné môžem čakať od komédie ak nie to, že ma rozosmeje. Jonah Hill a Channing Tatum (idol ženských sŕdc) sú dobrá dvojka a ja si teda môžem zapísať po dlhej dobe konečne nejakú komédiu, ktorá ma bavila. Konečne v nej neboli hovienka a podobné "" super veci. Aj keď tuším jedno tlieskanie tam bolo, ale nie také ako v romantických USA (klišoidných) komédiách. Odporúčam pozrieť aj scény v titulkoch tie sú dosť vtipné. (Áno, áno neinteligentný humor).

Lepšie ako prvá sezóna Gin no saji (2013). Druhá sezóna sa viac zameriava na vzťahy medzi jednotlivými predstaviteľmi a viac sa zameriava na ich problémy. Toto už nie je bezproblémový svet, kde jediný problém je čo s prasiatkom, v tomto svete postavy majú reálne problémy, ktoré ich veľmi trápia. Človek by povedal, že nemôžu byť dve sezóny viac rozdielne ako tieto dve. Každá sa zameriavala na niečo iné a to prvá skôr na predstavenie charakterov, vytvorila medzi nimi vzťahy, učila o prírode a o tom akú hodnotu majú peniaze. Druhá sezóna učí o tom akú majú hodnotu medziľudské vzťahy. Učí tiež, že človek čo prišiel o svoje sny je stále človekom a nie niekým, ktorý si zaslúži len opovrhovanie. Všetko sa, ale deje len s pohľadu hlavného hrdinu Hachikena a cez neho máme pochopiť všetky ostatné postavy. Hlbšie sa dalo vžiť aj do postavy Komabu. Nenávidenou postavou je zrejme Tamako, ale len preto lebo je to postava ako z reálneho sveta a rozmýšľa tak ako človek v reálnom svete musí rozmýšľať a preto treba jej názory sledovať. V druhej sezóne sa ubralo z vtipu a bezproblémovosti jednotlivých postáv a uvidíme aj Hachikenových rodičov, ale nečakajte nejaké srdcervúce scény. Gin no Saji sa snaží držať rovnakú hladinu a neprodukovať srdcervúce scény a ak aj také nejaké sú tak sú kľudné ako aj celé príjemné anime. Vzťah medzi Hachikenom a Mikage sa jemne zlepšil a mal som možnosť vidieť aká je vlastne osobnosť Mikage. Mikage je typom človeka, ktorý drží veľa emócii v sebe a veľmi ťažko hľadá človeka, ktorému sa môže zdôveriť. Na pochopenie jej charakteru, ale potrebujete obe série kedže v prvej sú len náznaky. Konečne tu aj dostaneme odpovede na to prečo je Hachiken taký ako je a uvidíme hlavne jeho rodičov. Dá sa povedať aj keď je to samozrejme anime a nie reálny svet, že po svojich dvoch veľmi rozdielnych rodičoch zdedil určité črty. Hachiken je prototyp skvelého kladného hrdinu a zdedil od svojich rodičov len to najlepšie. Najlepšie pre iných ľudí z dôvodu, že pre neho je to už ťažšie neustále sa nad všetkým zamýšľať a chcieť každému pomôcť. Pre mňa rozhodne lepšie ako prvá sezóna a táto si zaslúži vyššie hodnotenie, ale prvá si zas nezaslúžila menej ako štyri a tak len na oko tu budú mať obe sezóny rovnaké hodnotenie aj keď druhá sa mi páčila o dosť viac.

Gin no Saji je o "mestskom" chlapcovi menom Hachiken, ktorý sa ocitá na novej škole v novom prostredí. Táto škola má poľnohospodárske zameranie. Hachiken v podstate "utečie" z domova a vyberie si túto školu, kde na prvý pohľad nemôže zapadnúť. Všetci jeho spolužiaci sú ostrieľaný farmári a len on je "mestský" chlapec. Čiže celý zámer by mal byť v tom ako on nič nechápe a ako sa snaží zapadnúť atď. Gin no Saji je v skutočnosti o veľa iných veciach. Gin no Saji je totiž vysoko hodnotovo postavené anime, ktoré učí svojich divákov veľa vecí a diváci dostávajú aj zaujímavé informácie z oblasti poľnohospodárstva. Najdôležitejšie čo Gin no Saji učí je, ale úcta k prírode, k zvieratám a všetkému živému. Medzi dvoma sezónami je dosť veľký rozdiel z dôvodu, že táto prvá je skôr o pochopení prírody a druhá o pochopení ľudí. Hachiken je dobrá, pracovitá, charizmatická postava, ktorá trpí tým, že sa rada rozdáva a nevie povedať nie. V podstate ide o porovnanie ľudí čo vyrastali v jednom prostredí a to v meste a tými čo vyrastali v "dedinskom prostredí". Takéto porovnanie je príjemné na pohľad a aj zaujme z dôvodu, že hodnoty ľudí z jedného prostredia sú niekedy úplne iné ako z druhého prostredia. Hachiken teda prináša do školy iné názory, nad ktorými sa žiaci čo denno denne pracovali na farme nezamýšľali. Druhou hlavnou postavou je Mikage, ktorá obľubuje kone a všetko čo sa ich týka. Príjemné je to, že Gin no saji sa nezameriava vôbec na erotiku ani nič podobné a iba zľahka vytvára stredoškolskú "detskú" (pubertálnu) romantiku. V prvej sezóne sú ostatné postavy len ako krovie a aby sem tam prehodili náučnú vetu. Za spomenutie v komentári stojí riaditeľ, prababička a Nakajima. Gin no Saji učí aj o hodnote peňazí, a že za všetkým je obrovská snaha a láska ku svojej práci. Takto hodnotovo kvalitne postavené anime je do určitej miery aj náučné. Prvá sezóna vôbec nenudí, vzhľadom na jej dĺžku jedenástich dielov sa dá pozrieť na jedno posedenie. Druhá sezóna je lepšia takže po tejto prvej rozhodne odporúčam pokračovať druhou sezónou Gin no saji (2014). (Hodnotenie 3,5)

Btooom! nie je ničím novým a pracuje s tým čo veľa iných anime. Na ostrov sa dostávajú ľudia čo sú na okraji spoločnosti a jediná možnosť ako sa z neho môžu dostať je to keď sa budú navzájom zabíjať pomocou rôznorodých bômb. To čo som napísal, že sú na okraji je trocha zveličené, skôr sú tí ľudia niekym nechcený z nejakého dôvodu a ich zmiznutie si prajú nejaké osoby. Prípadne ešte poviem, že to väčšinou nie sú osoby kriminálneho charakteru, ale skôr bežný ľudia. Čiže anime si vytvorí prostredie a posadí tam nejaké viac menej schopné charaktery. Btooom! kedže má dvanásť dielov tak podstate pracuje iba s dvoma hlavnými postavami a to s Ryouta Sakamoto a Himiko. Ostatné postavy sú na tom dosť zle kedže sa dokonca môže zmeniť ich osobnosť behom pár dielov, alebo sa postavy chovajú maximálne divne oproti tomu ako bolo naznačené, že by sa mali chovať. Najviac to je vidieť na Souichi Natsume, čo je bohužiaľ chybou tohto anime. V príbehu viac menej všetko funguje a niekedy postavy aj rozmýšľajú nad ďalším ťahom. Tiež funguje aj zobrazenie človeka ako monštra a to, že ľudia sa chovajú v extrémnych situáciách extrémne. Aj keď niekomu môže vadiť to, že extrémne sa chovajú všetky postavy okrem hlavného hrdinu a hlavnej hrdinky. Ak sa človek zameria na dvoch hlavných hrdinov tak to sú kvalitne napísané dva charaktery. Ryouta Sakamoto (22rokov) je NEET (nezamestnaný a povaľač), možno čiastočne hikikomori (veľmi málo, alebo vôbec nevychádza von) a hráč hier, no ale napriek tomu je to odvážny mladý muž, ktorý je hádam jediný charakter v celom anime čo verí, že ľudia na ostrove by mohli spolu vychádzať. Himiko je mladé dievča (len 15 rokov podľa všetkého), ktoré má veľmi zlé skúsenosti s mužmi a k tomu je ešte na ostrove, kde sa s mužov stávajú beštie. Takže prežil som to, že k dispozícii sú len dva do hĺbky premyslené charaktery, aj keď tiež majú svoje muchy (chyby). Btooom! neskúša medzi jednotlivými dielmi vôbec spomaliť a skúša to stále pokračujúcou akciou. Charaktery proste chodia z jednej skúšky, kde môže zomrieť do druhej kde je riziko smrti vyššie. Týchto dvanásť dielov sú slušná a nenudiaca porcia a Btooom! teda odporúčam ako niečo čo sa dá pozrieť za jeden deň. Samozrejme chápem tých čo im vadí otvorený koniec, ale to si človek čo pozerá anime na to rýchlo zvykne kedže je to bežné. P.S: dobrý opening. (Hodnotenie 3,5)

Je veľa anime, v ktorých hlavný hrdina stratí pamäť a ja som v podstate zhodou okolností, teraz takéto pozeral dve za sebou. Keď som pozeral Golden Time mi to pripadalo, ako keby som to už raz videl. No nakoniec a nie vďaka koncu som veľmi spokojný s tým čo som videl. Teda s toho čo som napísal vyplýva, že koniec mohol byť troška lepší, ale nevadí neurazil ma ani takýto. Charaktery v Golden Time sú dosť vyspelé, neboja sa prezentovať svoje pocity a chrliť ich na ostatných ľudí. Aj keď sú charaktery vyspelé vznikajú vtipné situácie, keď sa správajú "divne". V Golden Time je veľmi kvalitný humor a veľa scénok je vtipných. Niekedy sa prepne z plačlivej scény rovno do tej, ktorá je na smiech a preto tie smutné situácie nedostávajú taký priestor, aby človek plával v plačlivej atmosfére. Obrovská výhoda je, že nie je ani jeden slabší diel a jednotlivé diely nútia človeka pozerať ďalej z dôvodu zvyšujúceho sa napätia s blížiacim sa koncom anime. Golden Time ma bohužiaľ nezaujalo hudobnou stránkou (okrem openingov a endingov tie boli ok) a tá je v romantických anime dosť dôležitá. Okrem hudobnej stránky som však spokojný s vývojom príbehu a jednotlivými rôznorodými charaktermi. Kedže má anime k dispozícii 24 dielov nezameriava sa len na dvoch hlavných hrdinov Kouko a Tadu. Vzťah dvoch spomenutých predstaviteľov a strata pamäti Tadu sú nosnými témami celého anime. Napriek týmto závažným nosným témam sa rozvíjajú vzťahy aj medzi vedľajšími postavami. Tadov (Tada Banri) svet je časovo obmedzený a on sa vlastne bojí, že je niekto úplne iný po jeho strate pamäti. V reálnom svete to reálne možné je, pokiaľ by človek napríklad zmenil po strate pamäti prostredie atď. Všetko (rodina, zázemie, prostredie, kamaráti...) na človeka od narodenia vplýva a čokoľvek ho môže inak formovať. Kaga Kouko je veľmi kvalitne napísaná postava a má veľa čŕt, ktoré môže mať podobná dievčina z bohatej rodiny (nič v zlom. napísal som môže). K takejto žene sa hodí hlavne jeden typ mužov (kto ním je zistíte v anime). V každom prípade Kaga v podstate zabezpečuje väčšinu vtipných situácii a nastoľuje trend, ktorý núti človeka pozerať stále ďalší diel. Ja osobne som si ju obľúbil až postupne a zo začiatku som mal radšej Hayashidu. Takže u mňa vládne spokojnosť hlavne z dôvodu, že kvalitné viac dielne romanticko vtipné anime sa nehľadá ľahko.