Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Drama
  • Akční
  • Sci-Fi
  • Mysteriózní

Recenze (236)

plakát

Alias Nick Beal (1949) 

Neprávom polozabudnutý mysteriózny noir, v ktorom exceluje Ray Milland v úlohe Lucifera v ľudskej podobe. Ten postupne korumpuje silných a slabých zase využíva vo svoj prospech. Skvelé herecké výkony však podávajú aj vedľajšie postavy, hlavne Audre Totter v úlohe tuláčky a alkoholičky, nasadenej na skorumpovanie kandidáta na nového guvernéra. Atmosféra, vytvorená režisérom Johnom Farrowom je ideálna a scenár priam skvelý. Jeho autorom je Jonathan Latimer, ktorý má na konte aj také vydarené noire ako Glass Key (1942), Nocturne (1946) alebo Veľké hodiny (1948) taktiež s výborným Ray Millandom v hlavnej úlohe.

plakát

Pillow of Death (1945) 

Ide síce len o šiesty, samostaný diel série Inner Sanctum a je to viacej mysteriózna detektívka z prvkami hororu, než noir (taký tag má na IMDb), ale gotické počiny z tohto žánru rozhodne pripomína. Vďaka kratšej minutáži sa tvorcom darí udržať napätie po takmer celý film a ten obsahuje hneď viacero na svoju dobu odvážnych, ale aj milých momentov (mŕtvola vynesená z krypty do tajnej izby v dome, rýchlo pribúdajúci počet mŕtvol v záverečnej časti filmu, či zábavná návšteva hmlistého cintorínu a špritistické seanse). Do samého konca nie je jasné, kto je vrahom a viacero zvratov v samom závere dokonca trošku pripomína neskorší žáner giallo. Nadčasové, pozoruhodné dielko.

plakát

Key Largo (1948) 

Uzatvorené prostredie malého prístavného hotela na Floride, starý majiteľ pripútaný na vozík, jeho ovdovelá nevesta (Lauren Bacall) a utekajúci mafián so svojou zlou partičkou. To všetko počas blížiacej sa divokej a temnej búrky. Do toho tradične férový drsňák Humphrey Bogart a zaujímavá zápletka je kompletná. Key Largo je skôr komorný thriller s prvkami noiru, pričom najmä charakter postáv má výborne vykreslený. Napätie netradične hustne ešte pred samotným záverom, spoločne s vrcholom ničivej búrky. Samotné finále sa síce už odohráva na lodi a na pokojnom mori, ale je nakrútené veľmi úderne a realisticky.

plakát

Undercurrent (1946) 

Psychologicky ladená dráma s prvkami noiru, jemne inšpirovaná hitchcockovou Rebekou (1941). Spodný prúd je výborný názov pre hlavnú zápletku, točiacu sa okolo čoraz silnejšej fascinácie hlavnej hrdinky (Katharine Hepburn) manželovým bratom, ktorého však nikdy nevidela. Prvá polovica filmu je síce prakticky len sledovanie zdanlivej novomanželskej idylky, ale bavila ma aj tak. Atmosféra pomaly hustne a postupne v druhej časti sa dočkáme viacerých dobrých režisérskych nápadov a kamerových záberov. Len škoda trochu presladenejšieho záveru, ktorý čiastočne znegoval poslednú temnú a násilnú polhodinu.

plakát

Bouřlivá dvacátá léta (1939) 

James Cagney a Humphrey Bogart uprostred neslávnej éry prohibície. Bogart je ešte pred Casablancou, takže tu nie je hlavnou hviezdou, ale svojej úlohy hajzlíka bez škrupule sa zhostil výborne. Šéfom je James Cagney, vypočítavý, namyslený, ale nejde cez mŕtvoly a ako gangster z tej doby je veľmi uveriteľný. Celé to má ako režisér pevne v rukách Raoul Walsh (napr. aj White Heat z Cagneyim z roku 1949). V podstate je to hraný dokument o histórii prohibície, žánrovo patriaci ešte do éry gangsterských filmov tridsiatych rokov, ale príbehová nepredvídateľnosť a skvelá kamera už ohlasuje nastupujúci noir.

plakát

Vrahův polibek (1955) 

Tento kratší Kubrickov noir s minimálnym rozpočtom (trvá iba 67 min.) sa dá rozdeliť na dve odlišné polovice. Zatiaľ čo v prvej sa odvíja zápletka len pozvoľna a je obzvláštnená zaujímavými kamerovými kompozíciami, v druhej dominuje skôr akcia, ktorá vrcholí nezabudnuteľnou scénou bitky medzi drevenými figurínami. Už len kvôli tejto unikátnej scéne dávam za štyri, hoci objektívne by som mal ísť nižšie, najmä s ohľadom na nepatričný a nedôveryhodný záver. Keďže však ten bol nakrútený iba pod tlakom producentov a preto do celkového scenára nepasuje, som zhovievavý. Vďaka tomuto ústupku totiž dostal Kubrick financie na svoj ďalší, už o čosi lepší noir snímok pod názvom The Killing (1956).

plakát

Strangers in the Night (1944) 

Je to krátke (iba 56 minút) má to nízky rozpočet, hrajú tam poslabší herci, odohráva sa to na malej ploche, nevyskytuje sa to v žiadnom filmovom rebríčku, ale napriek tomu, zase nemôžem hodnotiť nízko. Tam, kde by si iní tvorcovia vypomohli k dlhšej stopáži scénami navyše, Antohny Mann to nepotrebuje a zrejme práve preto to pekne odsýpa. Neskorší áčkový režisér, disponujúci obrovskými rozpočtami (napr. Pád Ríše rímskej) Antohny Mann sa ešte len rozbieha, keďže je to prakticky jeho prvotina, avšak jeho talent je už zrejmý. Sympatický, silne mysteriózny príbeh s krásnou gotickou atmosférou má síce námetom, postavami (skvelá psychomaniakálna starena) a aj atmosférou bližšie k hitchcockovskému psychothrilleru než k noiru, ale vôbec to nevadí, skôr naopak.

plakát

Zabíjení (1956) 

Jeden z prvých filmov slávneho S. Kubricka, je neskorý noir, ktorý už nemá typické žánrové propriety a točí sa okolo plánovanej lúpeže peňazí z dostihových pretekov. Ale minimálne "femme fatale", lačniaca po peniazoch tu je...:) Skvelý scenár, odohrávajúci sa v rozličných časových rovinách, kedy je divák často zmätený a často zase až príliš vie, čo má očakávať. Veľmi napínavé, ale taký netradičný scenár by sa už dnes nemohol použiť, lebo klasický divák by to nezvládol...:)

plakát

Objížďka (1945) 

Čistá esencia žánru noir. Bez hereckej hviezdy, s veľmi nízkym rozpočtom, natočený za pár dní... Ulmer má ešte zopár slušných noirov, kde mal oveľa vyšší rozpočet, ale aj tak sa už neprekonal.

plakát

Hvězdy Velkého vozu (1965) 

Claudia Cardinale a Jean Sorel v brilantnej dráme maestra Viscontiho, režiséra, ktorého trestuhodne doceňujem až tak neskoro. Komorný príbeh, odohrávajúci sa v starom sídle, plnom temných tajomstiev, ktoré nemali byť nikdy odhalené, ale ktoré sa doslova s úpenlivým výkrikom derú na povrch. Visconti sa v určitom období zrejme až vyžíval v opisoch rozpadu tradičnej rodiny a najmä odhaľovaní nielen jej večného pokrytectva, ale aj prísne strážených úchylností. Príbeh mladej židovky, ktorá sa vracia aj s novým manželom domov je nasiaknutý atmosférou, prekonávajúcou aj viaceré gotické horory tej doby. Celý dom ožíva temnou atmosférou starých čias a jeho "genius loci" sa vinie ako strašidlo celým filmom.. Sú tu dva piliere, silná atmosféra rodinného sídla a scenár na ktorých je celý film postavený. Herecké výkony Jeana Sorela a aj Claudie Cardinale nie sú tu až také podstatné a to je len dobre. Doslova cítime dobu, v ktorej sa príbeh odohráva a tragický koniec je len logickým vyústením toho všetkého.

Ovládací panel
194. nej uživatel Slovensko
28 bodů