Kangax

Čo k tomu povedať? Je to jeden z viacerých krátkometrážnych filmov ktoré vyšli okolo roku 2009 a boli natočené fanúšikmi gialla pre fanúšikov gialla. No a tým je povedané vlastne všetko. Bežný divák asi bude zmätený a neocení jemné náznaky a atmosféru ktorú chceli tvorcovia vytvoriť. Pritom musím povedať, že ani ja sám som ten dej moc nepochopil a to som prekladal titulky takže by som asi mal:):) Takže - síce atmosférické ale zmätené a vlastne len akási pocta dávno mŕtvemu žánru. U mňa teda ako fanúšika "žltej" spokojnosť.

Takže ťažké sklamanie. To čo som v Bang Rajan v pohode odpúšťal, tu už neodpustím. Skutočne primitívny príbeh, gýčová kamera a také historické kopance, že to svet nevidel.. Ayothaya bola v 17. storočí velkomesto, nie kopa ruín ako to vidíme vo filme. Na ruiny ju premenila až Barma v 18 storočí ale to tvorcom zrejme nevadí, veď je to určené mladým divákom, ktorý majú nejakú nudnú históriu na háku.., že? Tí totiž Ayothayu prezentovali ako maličkú osadu s pár ruinami a veľkého kráľa ako nejakého náčelnika indiánov... Uff... A nekonečnú rozsiahlu vojnu s Barmou tu vidíme ako dohodnutý malý súbojček malých skupiniek v lese... fakt dojemné sú kecy budhistického mnícha o odvahe, boji atď... ale že podporuje nezmyselné zabíjanie vlastných bojovníkov to ho nenapadlo... No to by som od mierumilovného mnícha nečakal... Celé je to navyše odeté v takom gýčovo-propagandistickom háve, zrejme aby to propagovalo dobré japonsko-thajské vzťahy či čo. No a žeby dobrý samuraj mal problémy s neozbrojenými thajčanmi v boji ( ako vidíme na začiatku) snáď uverí len nejaký thajský šovinista ale nie ja... Navyše muži tam ani nerobia, vlastne nikto tam nerobí, všetci sa len cvičia v boji.. Heh, no čo... zmysel dobrého budhistu je asi len zabíjať svojich vlastných pri krvavých turnajoch... či nie?:) Kedže celé sa to nesie v takom gýčovom - bojovkovom duchu, bolo fakt utrpenie dopozerať túto nafúknutú bublinu do konca... pripomínalo mi to tie dementné bojovky s Van Dammom , ktoré neznášam od detstva a tak to bol ďalší klinec do rakvy tohto úbohého zlepenca a aj dôsledok môjho neľútostne nízkeho hodnotenia...

Velmi nadhodnotený slasher, plný nelogičností, nesympatických hrdinov a otrepaných klišé. Neviem kde všetci videli tú atmosféru ale okrem pár chvíľ v krypte ja som žiadnu v tomto filme necítil. Korunu tomuto podpriemernému kúsku nasadzuje debilný happy-end v závere, za ktorý dám ešte další bod nemilosrdne dole...

Zaujímavé a svojim spôsobom unikátne neskoré giallo, v ktorom dve významné postavy talianskeho hororu: režisér Deodato a skladateľ Simonetti skutočne neopakovateľne skĺbili ušmudlaný look lacných hororov a slasherov 90. rokov s výrazne odlišnou atmosférou giall 70 rokov. Zvláštna, smutná až beznádejná atmosféra Budapešti tesne po prevrate, keď sa staré hodnoty rozsypali ako domček s kariet a na najvyššie priečky spoločnosti sa dostali skorumpovaný policajti, drogový díleri a ruský pasáci je cítiť skoro s každého záberu. Aj tri sestry sa po smrti svojho otca, ktorý bol významným komunistickým papalášom musia nejako inak snažiť udržať svoj životný nadštandart. A tak hlavou a sponzorom tejto čudnej "rodiny" sa stáva bezohľadný ruský pasák a mafián Jurij Petkov ktorý dáva šlapať jednu zo sestier, preťahuje druhú a márne sa snaží aj o tretiu (ale tam má smolu - tá je (vraj) lesba..) Ktovie dokedy by táto podarená "rodinka " fungovala, keby jedného dňa pasák Petkov záhadne nezmizol... Privolaný inšpektor Alexander si musí vypočuť vskutku netradičné vysvetlenie zmiznutia: Jurij Petkov bol vraj rozmixovaný na kúsky v automatickej práčke.. A keďže nie je žiadne telo, nie je ani zločin.. Ale je všetko skutočne tak? Treba jednoznačne pochváliť Deodata, že čo dokázal vytrieskať s určite malého rozpočtu. Simonettiho hudba je skvelá, hrá presne vtedy, kedy treba, a kameraman kúzli ako sa dá. Nesúhlasím s názorom že Deodato sa snažil zaujať príliš častou a bezdôvodnou erotikou. Erotické scény sú skutočne pričasté ale majú svoj jasný a logický dôvod. Aj zdanlivo príliš radodajné sestry, ktoré zvádzajú inšpektora jedna za druhou majú svoje motivácie. Erotika teda nie je samoúčelná. S násilím je to ale oveľa horšie, pokiaľ ste videli trailer na tento film, tak ste vlastne všetky krvavé scény videli....:) Ja som sa ale skôr potešil dobre vykresleným psychológiám postáv (vrátane nie príliš "normálneho " inšpektora). Milovníci giallopoint sa možno potešia až trojnásobnej pointe, aj keď tá úplne posledná sa dala predpokladať. Po tomto filme a po podobnom Deodatovom kúsku z tej doby http://www.csfd.cz/film/22924-z-rovnovahy/ a s prihliadnutým na tvorbu Argenta a Fulciho v tom čase, musím konštatovať že tento režisér bol jeden z mála ktorý ešte držal za výrazne zmenených podmienok taliansku thrillerovú a hororovú zástavu vztýčenú...:)

Ťažko dodať niečo iné, než čo napísal Karlos80, s ktorého komentárom tentoraz do bodky súhlasím. Antonio Bido ako pomerne mladý režisér nakrútil dve gialla: http://www.csfd.cz/film/138935-gatto-dagli-occhi-di-giada-il/ a práve Solamente Nero. Tento žáner sa dá nakrútiť ako erotický horor ale aj ako mysteriózna kriminálka (prípadne oboje dokopy.) Zatiaľ čo sa u Watch Me When I Kill (1977) spoľahol skôr na značnú porciu sleazy (teda erotiky) a grafického násilia, u Solamente Nera na erotiku a explicitné násilie rezignoval a vybral sa oveľa ťažšou cestou, teda cestou mystickej atmosféry. A tu trochu pohorel. Atmosféra Benátok je u budovania atmosféry takmer vždy sázka na istotu, ale nejak to teraz nefungovalo. Bido ako mladý režisér vstúpil do žánru gialla pomerne neskoro, v časoch keď bol žáner už za zenitom a sám nemal dostatok schopnosti a invencie aby ho dokázal posunúť nejako ďalej. Samotný film ani dej nie je vôbec zlý ale niečo tomu chýbalo. Navyše fakt nechápem, prečo je film dlhší o 15 minút než býva zväčša zvykom, myslím, že nebol na to žiadny dôvod.

Na začiatok trochu suchej histórie, lebo vo filme vám to nikto nevysvetlí..:) V roku 1763 zasadol na barmský trón král Manga z dynastie Alaungpaya. Jeho prvým cielom po znovuzjednotení Barmy bolo podrobiť si všetky okolné siamské mestské štáty. Najvážnejším protivníkom bolo tradične najsilnejšie siamské (Thajské) mesto Ayutthaya, akési srdce Siamu. Preto sa král Manga rozhodol dať dokopy historicky najpočetnejšiu armádu akú kedy Barma mala- až okolo 200 000 vojakov. V roku 1765 konečne ťaženie začalo. Stategickým plánom krála bolo zaútočiť na Ayutthayu s dvoch strán. Po ceste mali obe armády postupne ničiť menšie sídla, mestá a pevnosti aby sa kliešte nakoniec zatvorili u brán Ayutthaye a spoločne obe armády konečne mesto zničili. Zo západu velil barmskej armáde generál Mang-Maha-Noratha, ten velil vojsku okolo 100.000 vojakov. Kedže prechádzal riedko osídleným a politicky nestabilným územím (niektoré menšie mestá prešli na barmskú stranu), bez väčších problémov sa prebil až k Ayutthaye. Dalších necelých 100.000 mužov prichádzalo zo severu pod vedením generála Nemeao. Ten však narazil na oveľa väčší odpor. Celé desiatky dedín a menších miest urputne vzdorovalo, až sa nakoniec všetci spojili v ústrednej horskej pevnosti Bang Rajan opevnenej palisádou. Vraj až neuveriťelných osemkrát behom rokov 1765-66 obyvatelia Bang Rajan odolali útokom obrovskej barmskej armády. Keď Bang Rajan v roku 1766 padol, barmský vojaci konečne obklúčili Ayutthayu. Tá dokázala vzdorovať na rozdieľ od Bang Rajanu iba sedem mesiacov a padla. Barma ju tak totálne zničila a vyrabovala, že do dnešnej doby zostali z veľkého mesta len ruiny pre turistov... A tak sa po totálnom rozprášení a zničení hrdinskej dediny Bang Rajan vraciame do Siamu 18. storočia znova... Na rozdiel od prvého dielu, ktorý bol kompaktnejší dejovo (obrana jednej dediny proti vlnám barmskej armády), a celkovo vizuálne klasickejší, sú tu vo veľkom použité dnes tak populárne digitálne filtre a "CGI efekty" ala 300" a vôbec nie na škodu. Síce sa ukázali slabšie počítačové triky (prvý diel bol takmer úplne bez trikov a efektov) napriek tomu je to brilantný moderný film, ktorý som pozeral jedným dychom. Páčil sa mi záver, kde symbolicky sa k poslednej skupine pridajú padlí hrdinovia z jednotky. Rovnako ako v jednotke sú tu charakterovo čiernobielo vykreslení dedinčania, a kostrbatá romantika ale teraz navyše výborne zakomponovali do deja zvyšky rozprášenej thajskej armády, ktorá po dobytí a zničení Ayutthayie (1767) viedla ešte akúsi zúfalú partizánsku vojnu. Inak je to vlastne iba rubanica, síce na historicky vernom pozadí, ale rubanica. Mne to ale teraz vôbec nevadilo! Skvele som sa na rozdiel od EU/US podobných filmov (Centurion) bavil a film si určite ešte s veľkou chuťou pozriem minimálne raz. A to u mňa znamená jasne najvyššie hodnotenie.

Veľmi dobrý námet a na nižší rozpočet iste kvalitné spracovanie. Temnú a paranoidnú amtosféru mám rád a tu sa mi jej dostalo mierou vrchovatou. Dobre rozbehnutý film však zase (už po koľkýkrát?) začína zadrhávať v poslednej tretine, kedy sa dej výrazne zrýchluje a príkazy amerických producentov sú zase okamžite jasné: Dajte na záver megalomanský súboj, pri ktorom sa všetko rozsype... Aj svet inej rasy ale aj dovtedy pracne budovaná atmosféra je zabitá v lacných súbojoch ako z nejakej "béčkovej" PC hry. Záver teda vďaka akčnosti a zrýchleniu mal pre mňa presne opačný efekt... Akonáhle sa veľa vecí vyjasnilo, film ma prestal zaujímať a záverečné zúčtovanie a "pointu" som predriemal...

Psychoedelický thriller s prvkami hororu a trochu aj gialla. Námet aj samotný príbeh ktorý sa točí okolo "tajného spolku" a hrdinu ktorý sa ocitne v spároch tejto "sekty" silne pripomína podobné kúsky ako Martinov http://www.csfd.cz/film/34045-tutti-i-colori-del-buio/, či Barriliho http://www.csfd.cz/film/89598-profumo-della-signora-in-nero-il/. Rovnako ako u spomínaných filmov aj tu dominuje neustály pocit paranoje a filmy nie sú na pocit nejaké temné či melancholické ale skôr "šialené"... K deju sa rozpisovať nebudem, dosť sa k nemu vyjadrili užívateľia giallo a Ten Druhy, len spomeniem, že príbeh je vlastne veľmi jednoduchý, a hlavné ťažisko atmosféry je vlastne na tej "psycho-paranoickej" omáčke okolo. Všetko pomaličky a postupne smeruje k úplne logickému a predvídateľnému koncu. Tu je veľký rozdiel od súdobých giall založených na šokujúcej záverečnej pointe, či novodobých hororoch v ktorých sa často dočkáme buď nečakaných - "rozumej nelogických" zvratov či otvorených koncov, v najhoršom prípade happyendov...:) Napriek tomu, že koniec je logický a dal sa čakať, je pre bežného a dnešného diváka až príliš nekompromisný a šokujúci... Film kvôli zvláštnej atmosfére nemôžem odporučiť bežnému hororovému priaznivcovi, pretože všetko plynie veľmi pozvolna, vrážd aj krvi je minimum aj ten sex tu absentuje. Napriek tomu tu niekoľko šokujúcich scén na diváka čaká... Pre českého diváka však atraktívnosť tejto Ladovej prvotiny zvätšuje fakt, že celý film bol nakrúcaný v Prahe, v časoch najtvrdšieho socializmu. Ten si ste všimne nezvyčajne prázdne ulice s minimom áut....Notoricky známe miesta v Prahe (Orloj, Židovský cintorín, Zlatá ulička) tvorcovia však využívajú len okrajovo (postavy sa tam len mihnú) zaujímavejším až humorným faktom pre pozorného diváka sú napr. juhoslovanské názvy ( napr. sanitka - ambulancija, Hlavné nádraží - stanicja) či zaujímavé mená : Mira Svoboda - Mír a Svoboda...

Priznám sa, že len ťažko skrývam nadšenie. Ako skôr milovník staršej éry japonskej kinematografie pristupujem k remakom starších klasík dosť s dešpektom. Platilo to v tomto prípade hlavne keď film zobral do rúk Takashi Miike. Bál som sa, že opäť exceluje najakými novodobými komiksovými "machoexcesami" a že s takejto v podstate vážnej látky urobí obyčajnú "krvavú sekačku" . Samozrejme, mŕtvych sú stovky, krvi je tu hlavne v závere ako na bitúnku ale hlavná myšlienka a posolstvo filmu zostali zachované... Proste Miike sa teraz chválabohu držal pri zemi a k téme pristúpil s tou správnou vážnosťou. Bojové scény sú veľmi presvedčivé, hudba hrá presne vtedy kedy treba (t.j. veľmi málo), japonský herci neprehrávajú a tragičnosť osudu hrdinov vyzneje rovnako ako v pôvodnej verzii, aj keď v samom závere mi to na 100% nevoňalo... Takže prvý očakávaný remake máme za sebou, teraz len čakať čo dokáže v roku 2012 koprodukcia "amíkov" a Japoncov s ďalším skvostom: Chushingura - The Loyal 47 Ronin (1962). Ale tu už fakt trochu tŕpnem...

Videl som už 6 filmov zo série o Zatoichim zo šesdesiatych rokov a tak si trúfam povedať, že tento je veľmi netradičný a líšiaci sa od ostatných ale aj jeden z najlepších. V podstate totiž ide o akési remake Kurosawovho Yojinba aj s jeho pôvodným hercom Toshirom Mifunem akurát s pridanou postavou slepého maséra Zatoichiho. Fakt, že film sa teraz netočí okolo neporazitelného Zatoichiho je rozhodne príjemným osviežením série ktorá v roku 1970 už trvala pridlho a pomaly sa chýlila ku koncu. ZatoIchi tu teraz skôr exceluje ako komediálna postava, ako bojovník na veľmi suverénneho Yojimba takmer nemá a je to vidieť v tradičnom záverečnom masakri, kde Mifune porcuje bez mihnutia oka jedného protivníka za druhým, zatiaľ čo Zatoichi má veľké problémy s malou skupinku amatérskych lacných samurajov. Mifune to aj predznamenáva replikou: "Slepci by teraz mali radšej sedieť doma a modliť sa..." Samozrejme v samom závere prichádza aj k vzájomnému súboju, kde sa ukáže že sú oveľa vyrovnanejší, ale výsledok súboja by bol veľký spolier tak si to radšej pozrite sami... Odporúčam aj zhliadnuť ešte predtým spomínaný film Yojinbo od A. Kurosawu: http://www.csfd.cz/film/5446-telesna-straz/ aby ste pochopili a ocenili jemné narážky a odkazy...