Kangax

Tento film o katastrofe je sám o sebe katastrofou... Ako už tradične, je tu dobrý začiatok, pár "mrazivých scén" doslova aj obrazne, ale potom to upadá astronomickou rýchlosťou... Proste klasický nudný scenár ktoré tuším píše v Hollywoode pre všetky katastrofické filmy rovnaký človek - dobrý začiatok, priemerný stred filmu a dementný koniec (presne viete kto kedy zomrie, kto prežije a pod.) Prečo všade musia byť nejaké rodinky, čo si riešia pofidérne problémy? (ala 2012) Brr... zo zimy vo filme aj s dementného scenára... Do konca som to dopozeral len s veľkým sebazaprením...

La Sorella di Ursula je typickým príkladom neskorého gialla, kedy sa už štýl dosť opozeral, a pozornosť divákov priťahovali iné žánre. Tvorcovia, ktorý sa stále ešte snažili niečo z daného žánru vyťažiť, museli pridávať na klasickú "gialloschému" nové prvky. Raz z menším, a raz z väčším úspechom. Tento žáner vždy staval hlavne na troch pilieroch: Stvárnenie vrážd (vyčínanie neznámeho zabijaka), erotické scény s vyzlečenými ženami, a zvláštnej (často takmer nadprirodzenej) atmosfére s prekvapivou pointou... Kedže pointa a identita zabijaka je nemenným archetypom žánru, na ktorý sa nedalo moc siahať, tak mali len dve možnosti...: Pritvrdiť v zobrazení násila, alebo v zobrazení erotiky... Tvorcovia La Sorella di Ursula sa jednoznačne vydali cestou najlahšou, a to tvrdšej erotiky. Filmu tak dominujú početné erotické scény, ktorých je možno aj viacej než vrážd, navyše sú na svoju dobu dosť odvážne. Keby však zostalo len pri nich, tak nízke hodnotenie z mojej strany ho neminie. Ono totiž slabín má tento film hneď viacero. Okrem poslabšieho scenára, sú tu aj poslabší herci, viaceré nelogičnosti a veľkým problémom je aj slabšia pointa, ktorá pre znalcov žánru nie je určite šokujúca. Totiž keď už máte niečo s tohto štýlu napozerané (a poznáte trochu staré finty tvorcov) tak minimálne tušíte kto je vrahom už v polovici filmu... Ale... Tvorcovia u mňa veľmi zabodovali atmosférou a exteriérmi. Musíte však film pozerať skutočne pozorne, a všímať si rôzne jemné náznaky a často citlivú prácu s kamerou, ktorú by som u nejakeho "softporna s prvkami gialla", ako tu napísal jeden užívaťeľ určite nečakal. Zároveň však musím súhlasiť s tvrdením ďalšieho užívateľa, že film je skutočne pre fanúšikov žánru, ostatní ruky preč, lebo vaše hodnotenie nebude mať daleko od odpadu. Atmosféra sprevádzajúca vraždy je fakt premakaná ako u špičiek žánru, niektoré scény a interiéry ma príjemne prekvapili: Napr. stará veža pevnosti prestavanej na hotel so zavesenými figurínami bez tváre, či monológ jednej zo sestier v kostole pred kovovým Kristom (taktiež bez tváre). Proste v softporne takéto scény nie sú...:) Nechcem robiť s komára somára, a vyhlasovať La Sorella di Ursula za umelecké dielo, ale v danej dobe neskorého gialla na ústupe ide vlastne ešte o starú dobrú školu.. Potom už talianske kiná ovládli veľký krokodíli, kanibali a zombie... a tam sa o jemnú atmosféru už nikto nestaral...

Jeden z filmov z katastrofickej "Letiskovej" série zo sedemdesiatich rokov, odborníkmi aj divákmi považovaný za druhý najlepší po Letisku z roku 1970. Osobne sa mi veľmi pozdával námet - lietadlo je nečakane unesené, cestujúci uspaní plynom, kapitán spacifikovaný, a únoscovia, ktorý mali pripravený vskutku skvelý plán utekajú z lietadlom (naloženým okrem iného aj drahými umeleckými predmetmi do Južnej Ameriky. Geniálny plán však nečakane zlyháva v momente, keď jediný únosca ktorý vie pilotovať lietadlo, nezvláda riadenie a zachytý krídlom o ropnú vežu na mori... Výborný námet, nápad, ale spracovanie veľmi pochybné. S klaustrofobickej atmosféry potápajúceho lietadla sa dalo vyťažiť oveľa, oveľa viacej. Film stráca dych práve v momente kedy mal byť najnapínavejší, teda v záverečnej časti, keď je lietadlo už na dne mora a pomaly je zaplavované. Namiesto psychlogickej drámy, ktorá by sa hodila, tu čumíme na rozsiahle záchranárske práce námorníkov, ako vystrihnuté z nejakého dokumentu na Viasat Explorer..:).. Je pekné, že bol veľký rozpočet, a že sa nakrúcania zúčastnila aj americká armáda s vrtuľníkmi, ľodami, stíhačkami... a ale kde zostala atmosféra, pán režisér??? Proste veľký rozpočet, a účasť kvalitných hercov zastali nevyužité, preto pôjdem trochu proti prúdu a dávam filmu podpriemerné hodnotenie.

Evil Face (Zlá tvár) je pre mňa jeden z vrcholov neskorej gotickej vlny, ktorá v prvej polovici 70.rokov naposledy zasiahla európsku kinematografiu. Atmosféra je priam úchvatná, herecké výkony netradične nadpriemerné, a účasť takej hviezdy ako Klaus Kinski je len čerešničkou na dorte. Napríklad tvorba režiséra J. Rollina, ktorý nakrúcal v tom čase podobné filmy, nesiaha tomuto skvostu ani po kotníky.. Nadchol ma scenár, ktorý bol značne nepredvídateľný a prekvapivo sa vyhol logickým lapsusom, tak častým v tomto významnom žánri eurohororu. Bežným prvkom tohto štýlu v tom čase boli erotickejšie (najlepšie lesbické) scény, ktorá nechýba ani tu, ale v tomto prípade bola násilne vložená do deja. Proste len aby tam bola, pretože divák ich od tohoto druhu filmu očakával. Postava šialeného doktora je Kinskému šitá priam na mieru, o to viacej poteší, že dosť prekvapivo nieje najväčším záporákom, hoci to tak počas celého filmu vyzerá. Dokonca je vlastne najsmutnejšou postavou, a v závere som mu ako jedinému držal palce... Potešil ma nepredvídateľný dej, kedy nebolo vôbec jasné, že kto sa vôbec dožije konca filmu, a vzhľadom k dosť depresívnemu záveru, môžem povedať, (bez toho, žeby som nejako spoileroval) že vlastne v poriadku neprežil nikto... A tak to mám najradšej...:)

Nezostáva mi nič iné, len sa taktiež prikloniť k absolútnemu hodnoteniu. Tento film totiž aj je "absolútny". Obsahuje všetky prvky brilantnej filmárčiny... Štipku skvelého, sarkastického humoru, kvantum zaujímavých akčných scén, atmosférické vraždy, sympatických hrdinov, a výborne vystavaný, košatý scenár. Milovníci gialla zaplesajú nad niekoľkými výborne spracovanými vraždami, podfarbených skvele pasujúcou hudbou, milovníci akcie a štýlu "poliziesco" zase zažijú divoké naháňačky na autách, či prestrelky na strechách alebo na horskej dráhe. Fakt sa neustále niečo deje, film je zaplnený postavami, zaujímavým dejom, svižnou akciou...neuveriteľne to odsýpa. Bránil som sa piatym hviezdičkám ako čert krížu, ale nedalo sa inak. Tie zmeny nálad, keď počas vtipných nahánačiek v uliciach hrá taká pohodová hudba ako s komédiíí s Budom Spencerom, náhle striedaná hororovou hudbou, a následne úchvatnou "giallo" scénou mi vyrazili dych. Navyše tie odlišné scény do seba zapadajú ako zadok bábätka na nočník.. BRAVO maestro Martino!!!

Brilantné! Na malej ploche (hotel , nábrežie jazera, les so zasneženým cintorínom) a s malým počtom hercov sa tu rozohráva úchvatná atmosférická záležitosť. Netradičná, častokrát rozostretá kamera, neustále fičanie studeného vetra prerušované depresívnou hudbou, dopĺňajú psychologické monológy hlavného hrdinu. Už v úvodnej scéne nám jeho prvý monológ naznačuje, že celý film sa spolu s ním len budeme prepadať do depresie a temnoty. Tragické vyústenie preto nie je prekvapením, ale o nejakú pointu v tomto prípade ranného gialla ešte nešlo. Už dlho so nevidel, aby sa tvorcom podarilo vykúzliť takúto úchvatnú atmosféru zároveň spolu s napínavým a zaujímavým dejom. Plný počet dávam tentoraz jednoznačne.

Plne súhlasím s užívaťelom giallo. Také nízke hodnotenie si tento film iste nezaslúži. Veľký počet atmosférických scén, kvalitná pasujúca hudba a zamotaná pointa. Zrejme je to spôsobené faktom, že film u nás vyšiel na DVD a tak ho videlo kvantum ľudí, ktorý sú vychovaný na inej thrillerovej škole, než predstavuje tento "oldschoolový" kúsok zo Španielska. Mal som možno preto pokušenie hodnotiť ešte aj vyššie, ale deravejší scenár, a istá dávka nelogičnosti ma udržala s hodnotením trochu pri zemi.

Ľahko nadpriemerné giallo, svojim námetom silne pripomínajúce " Schoolkiller trilógiu" od Dallamana sa rovnako ako u spomínanej trilógie točí okolo mladučkých dievčat a sexuálnych radovánok pracháčov s nimi. V celom filme je len zopár vrážd, navyše tú najdôležitejšiu, ktorou to všetko začalo, uvidíme až v samom závere ako retrospektívu. Film nad priemer vyzdvihujú kvalitné výkony hercov a atmosféra okolo vrážd, škoda, že sa tak deje až v druhej polovici filmu. Najviac sa toto giallo podobá filmu http://www.csfd.cz/film/89310-enigma-rosso/, námetom, aj celkovým spracovaním, ale Enigma Rosso je temnejšie a celkovo určite vydarenejšie. Žiadnych výraznejších prekvapení som sa nedočkal, a akčnejší zaujímavý záver to už moc nemohol zachrániť.

V mnohých ohľadoch ide o dosť originálny a nadčasový horor. Tvorcovia sa neboja nazvať hlavného záporáka pre každého jasným menom "Nosferatu", a tak je pre každého zrejme zjavné o čo pôjde od začiatku. Samozrejme však tento film sa nedá vôbec zaradiť do typickej šablóny upírskych hororov, to v žiadnom prípade. Tamojší upír totiž nevysáva s ľudí krv doslova (aj keď v jednej scéne sa aj toho dočkáme) ale skôr obrazne. Jeho upírsky klan je budovaný dôkladne a dlhodobo, nevysáva jednotlivých ľudí, ale celý národ, populáciu cez masmediálne masáže mozgov, a agresívnu šokujúcu reklamu. Zaujímavý je reklamný spot na propagáciu drogy ( v tomto prípade LSD) , ktorú využívajú na ešte väčšie vytvorenie závislosti a oblbnutie obyčajného človeka. Zaujímavé ako sme sa vlastne v tomto od roku 1971 vôbec nepohli, skôr naopak takže dobre vidno, kto aj dnes vládne :) Nejde však iba o akúsi satiru, dočkáme sa aj obligátnych návštev krypty s truhlou upíra a pod, ale tu vážne o toto nejde. Celkovo teda ide o vskutku vydarený, nadčasový horor, maximálnemu hodnoteniu však zabránilo niekoľko nelogických dier a čudných obratov v správaní postáv v závere, ktoré bohužiaľ nemôžem opísať lebo by som spoileroval. P:S. Podľa mňa sa vôbec nejedná o giallo, nemá s týmto štýlom nič spoločné, možno len ten celkový "giallolook" ktorý je spôsobený len tým, že film bol nakrútený v "žltom roku" 1971.

V rámci nudných a príliš často trápnych 90 rokov, keď v "pseudohororoch" donekonečna pobehovali vreštiaci teenegeri, je toto ako zjavenie z iného sveta. Možno je to tým, že dej je zasadený do 18. storočia, a tak vzniká určitá nadčasovosť, ale pomalšie tempo a dôraz na atmosféru evokuje skôr zlaté obdobie eurohororu, a tým 90roky určite neboli.... Pupi Avanti je rozhodne maestro, škoda že hororu sa venuje fakt len veľmi okrajovo, ale keď sa niečoho z tohto žánru chytí tak je to zlaté ( napr. skvelé kultové giallo http://www.csfd.cz/film/122396-casa-dalle-finestre-che-ridono-la/. Nadchli ma kulisy a dekorácie, celý interiér (najmä knihovna) pre ktoré ja mám slabosť, a v pohode som prehliadol poslabší príbeh a určitú dávku predvídaťelnosti.