Pokryvac

Atmosférický kraťas zaoberajúci sa fiktívnou epizódou zo života Franza Kafku, ktorý sa zúfalo snaží napísať prvú vetu svojej slávnej novely Premena. Nevie totiž prísť na čo by sa mala premeniť ústredná postava novely Gregor Samsa - neuchytí sa obrí banán, ani kengura. Snímka je veľmi bizarná a úmyselne pritiahnutá za vlasy. Kafka tu býva v akomsi zvláštnom dome na kopci a prostredia, ktoré ho obklopuje sa rozhodne nepodobá na jeho rodnú Prahu. Pri tvorbe ho neustále obťažuje otravná suseda a psychopat, ktorý hľadá svojho hmyzieho kamaráta. Zaujímavý kraťas odohrávajúci sa počas vianočných sviatkov s veľmi podivuhodným speváckym číslom nakoniec...

Po druhom pozretí a po tom, čo som sa dôkladne oboznámil s literárnou predlohou, musím ísť s hviezdičkou nadol. Keď som film pozeral prvý raz a o Kafkovi som toho veľa nevedel, prišiel mi celom zaujímavý a nezvyčajný, čo aj nesporne je, avšak dnes mi celý film príde akýsi umelý. Odklonenie sa od výbornej literárnej predlohy nebol dobrý nápad, pretože tento alternatívny príbeh je vskutku chabý a scenáristicky odfláknutý (množstvo záberov na bezcielne potulujúceho sa Karla, či nepresvedčivá milostná zápletka s barmankou Terezou, ktorá v takejto podobe v Kafkovom románe vôbec nevystupuje). Herci sa snažia, avšak do kafkovského príbehu mi vôbec nepasujú, ťažké srdce mám obzvlášť na veľmi zle vybratú Bruneldu... Vyzdvihol by som hlavne vizuálnu stránku filmu, tá je dodnes pôsobivá, a taktiež treba oceniť snahu českých tvorcov pustiť sa do kafkovskej látky, aj keď vo výsledku sa to príliš nepodarilo. Myslím, že by z tohto filmu Franz Kafka nemal radosť...

Vizuálne podmanivý film podfarbený hudbou slávneho belgického harmonikára Tootsa Thielemansa (interpret známej melódie z filmu Midnight Cowboy). Sfilmovať knižku Jana Wolkersa bola teda riadne ťažká úloha. Jednak bolo zrejmé, že adaptácia Wolkersovej silno erotickej knihy sa nezaobíde bez kontroverzie a taktiež bolo otázne, ako sa bude vyvíjať jeho besný, sentiment obchádzajúci jazyk piplajúci sa v rôznych naturáliách vyzerať na filmovom plátne. Paul Verhoeven zvládol túto úlohu s bravúrou. Zatiaľ čo Wolkers sa orientuje pochopiteľne väčšmi na slovo, Verhoeven sa sústreďuje na obraznosť. Tento fakt možno vidieť na konci filmu (SPOILER) v scéne s parochňou. V knižke hlavný protagonista (teda Wolkers, kedže sa jedná celkom nezakamuflovane o autobiografické dielo) necháva mŕtvej Olge parochňu na hlave, pretože badal, akú z nej mala radosť, no vo filme by tento záver nevyznel dostatočne dramaticky a tak Erik Vonk (áno, v knižke nie je meno protagonistu uvedené, azda nechceli použiť priamo Jan Wolkers...) necháva krabicu s parochňou na smetnom koši a v poslednom zábere môžeme vidieť ako ju lisuje smetiarske auto a tak sa vlastne symbolicky zobrazuje aj koniec jednej veľkej vášnivej lásky. Silná a odvážna záležitosť a dôstojná adaptácia Wolkersovej strhujúco intímnej knihy.

Sympatická 80s záležitosť. Slabé hodnotenie ma prekvapuje, ale zrejme tento 80s feeling už dneska nie je každému po chuti. Ide vlastne o mierne komediálne ladené science fiction s horrorovými prvkami, avšak priaznivci hororového kina budú zrejme sklamaný nedostatkom desivých scén. Film sa odvíja relatívne pokojne s minimálnym počtom ľakačiek a bez prítomnosti gore scénok. Preto si prídu na svoje predovšetkým sci-fi fanúšikovia. Pohľady na vyľudnené mesto s hnedasto zafarbenou postapokalyptickou oblohou sú celkom pôsobivé. Catherine Mary Stewartovej to sekne a jej prítomnosť filmu dosť pomáha. Ani ostatní herci nie sú vybraný najhoršie... Béčková sci-fi záležitosť poháňaná dobovou muzikou so sexi ozbrojenou ženou - čo viac človeku k odreagovaniu treba :)

Štvrtok Dina Risiho by som rozhodne nezhŕňal do šuflíka s názvom "komédia". Bolo by to jednak príliš jednoduché a taktiež, komické prvky v tomto filme filme vyplývajú najmä z rozšafnej povahy hlavného protagonistu, ktorý predstavuje stárnuceho povaľača a voľnomyšlienkára. Podobnú postavu stvárňuje Vittorio Gassman v o rok mladšej letnej tragikomédii Sviatočná výchádzka, avšak zatiaľ, čo Gassmanova postava nie je viazaná žiadnou zodpovednosťou a môže prejavovať svoje bohémstvo naplno, postava Waltera Chiariho sa drží pri zemi a svoju horkokrvnosť prejavuje infantilitou, ktorou si získava svojho "odcudzeného" syna. Chiari síce nie je Gassman, ale tejto "gassmanovskej" úlohy sa zhostil výborne. Film dojemný, pričom nesentimentálny, rukopis Dina Risiho je zrejmý. Jedeň deň skorej teplej jesene v talianských reáliách. Pre každého, kto má rád príjemné a nenásilné filmy s dávkou života a bez premrštených happyendov.

Príjemná talianská komédia absolútne podhodnotená na csfd (imdb je k tomuto filmu omnoho prívetivejšie). Jedná sa o klasickú benigniovku v štýle oceňovaného filmu Monštrum, takže je pre mňa záhadou ten priepastný rozdiel v hodnotení medzi týmito dvoma filmami. Nenechal som sa odradiť nízkym hodnotením, veril som Benigniho schopnostiam a nesklamal som sa. Pitvorenie Benigniho v tomto filme nijak neprekračuje hranice znesiteľnosti a humor takisto nie je hlúpy. Záverečná scénka na verejných toaletách je štýlová a vtipná paródia na klasické mafiánske filmy. Dostal som, čo som očakával - zaslúžené 4*.

Béčko z blízkej budúcnosti alebo moderná verzia Blackboard Jungle. Gang preliezajúci cez okno k nič netušiacej žene alebo silueta štyroch protagonistov raziacich školskými chodbami vyvolajú spomienky na Kubrickov Mechanický pomaranč, ktorým sa film (ako aj uvádza režisér) inšpiroval. Poteší Roddy McDowall v úlohe realistického učiteľa, ktorý si je od začiatku vedomý kam povedie akčnosť novopríchodiaceho Andrewa Norrisa. V posledných minútach sa z filmu stáva až drsný revenge movie s pôsobivou záverečnou scénou, v ktorej padne posledná hlava. Žiadne moralizovanie, učiteľ sa so svojími žiakmi nijak nehrá, ale pristupuje k nim ako k zatratencom, ktorých treba zlikvidovať. Zákon je proti mladistvým krátky, polícia je bezmocná a tak všetko vrcholí v záverečnej masakre, pri ktorej nemôže chýbať ani karbobrúska... Béčka sa jednoducho musia vedieť robiť a toto sa určite podarilo.

Výborný nostalgický kraťas. Príjemná animácia aj príbeh. Žiadna citová vydieračka, jednoducho vtipno dojemné epizódky zo života rodiny modernistického architekta s podmanivou hudbou.

Poctivé béčko od režiséra klasického 80s slasheru Maniak. William Lustig ukázal, že v béčkových vodách sa nestratí a situoval tento drsný filmík o odplate do svojho rodného New Yorku. New York už vlastne k Lustigovi akosi patrí - Maniak, Maniac Cop či Pomstitelia nám ukazujú jeho najodpornejšiu stránku, plnú vrahov, psychopatov, drog a štetiek. Pomstitelia ponúkajú na béčkovú produkciu solídny herecký ansábel a dobre vystavanú záverečnú naháňačku v štýle krimináliek 70. rokov. A áno - poteší aj malá úloha právnika pre Joe Spinella. Myslím, že vyčítať takejto béčkovej jazde jednoduchosť by bolo príliš snobské a tak by som si dovolil filmu vytknúť len prílišnú citovú strohosť a oproti pokrokovému Maniakovi aj akúsi režisérsku striedmosť.

Veľmi zlé vo všetkých aspektoch. Príšerný scenár a mizerné herecké výkony. Diane Lane, inak atraktívna herečka, tu hraje ako bez ducha a Parého by mohol nahradiť hocijaký orangutan schopný držať v rukách zbraň. Tom Cody (Michael Paré) je v mojich očiach horúci adept na najhoršieho akčného hrdinu všetkých čias. Ešte aj Willem Dafoe je v tomto filme neznesiteľný... Najlepší výkon tu podáva rozhodne Rick Moranis a za neho dodávam 1*. Ani hudba nie je zlá, ale dlhé výstupy speváčky Ellen filmu rozhodne nepomáhajú. Ešte aj záverečný súboj je absolútne odfláknutý! Nemám žiadne nostalgické spomienyk na roky osemdesiate, takže nevidím dôvod, prečo by som mal tento film šetriť. 1,5* aj s hudbou.