beso74

Snaha o rozprávanie príbehu nechronologickou cestou skončila totálnym chaosom. Vo filme je síce obsiahnuté takmer všetko, čo horor ponúka, od strašidelného domu cez démonov, posadnuté veci, bábiky, zombie až po jasnovidcov, avšak bez nejakej myšlienky, ktorá by to spojila sa to len vŕši jedne cez druhé a diváka neohromí ale ochromí. A postava Feldmana? Za celý film sa objaví na 10 minút, z ktorých 9 kecá s policajtom a minútku s dievčatkom na ulici pred dotyčným domom. Slabota.

Moje prvé stretnutie s podivínom menom Nick Millard dopadlo, ako ináč, úplne rozporuplne. Príbeh o agentovi Hightowerovi, ktorého úlohou je dostať človeka vraždiaceho iných tajných agentov je niečím, čo si človek zapamätá na poriadne dlhú dobu. Príbeh je v tom ako tak možné nájsť, je však utopený v množstve rôznych bočných vetvách, ktoré, aspoň pre mňa nemajú takmer žiadny vzťah k príbehu (napr začiatok z Angoly či 5 minútová pasáž hrajúcej sa žienky). Navyše, režisér cieľavedome ničí všetky zaužívané postupy, rozprávajúce postavy sú snímané od hornej čeľusti smerom nahor, keď je nejaký dialóg, kamera zachytí chvíľu jednu postavu, potom tu druhú a tak dookola, snáď sa nenájde záber, kde by boli postavy otočené k sebe spolu a podobne sú snímané aj akčné scény. K tomu miestami uši trhajúca hudba, množstvo filozofovania a zo 10 mŕtvych. A aby som nezabudol, takmer mŕtvolne chladné herecké výkony. Pre mňa jednoznačne najbizarnejší film za posledných minimálne 10 rokov, ktorý sa takmer ani tradičným metrom hodnotiť nedá. SPOILER: A navyše, ani si nepamätám, kedy som videl na posledy film, kde všetci zomreli...

Neskutočne lacná blbosť, v ktorej sa väčšina postáv správa akoby na výlete pacientov trpiacich demenciou. Aj keď to má sem tam nejaký nápad, celé je to pridlhé, pomaly 2 a pol hodiny je na takýto nárez diabolsky dlhá doba (som však rád, že tvorcov nenapadlo symbolicky upraviť minutáž na 3:33). Ak by si človek myslel, že za tak dlhý čas sa porúča z tohoto sveta viacero postáv, mýli sa, pozornosť je tu zväčša zameraná na podivínov obývajúcich útulok - bratia chlastajúci pivo - samohonku, žena rozprávajúca sa s bábikou, posilňujúci černoch či dvojicu nacvičujúcu šermiarske súboje a každodenne Johnove eskapády v supermarkete. Poriadne veľká nuda...

Ďalší FF, kde sa veľa kecá, navyše v tomto tu aj pije a spí. Akurát tu chýba nejaký súvislejší dej a aspoň slabučký pocit strachu. Čo už, do hlavnej úlohy filmu sa obsadila ženská, ktorej vyhrať konkurz pomohla nezvyčajná kvalifikácia, nejaký čas pred tým totiž porodila osemčatá. Keď porodila toto, už môže porodiť fakt všetko....

Brána do pekla, názov, ktorý vzbudzuje už sám o sebe u hororového fanúšika mierne chvenie v oblasti žalúdka a poriadnu dávku nádeje na zaujímavý titul. A čo dostane? Scenár zošitý z voľne sa povaľujúcich stránok v štúdiu, herci, ktorí hrajú úlohy pre o 10 rokov mladších kolegov, navyše s hraním to nemá nič spoločného a režisér, čo nevie vytvoriť ani atmosféru a ani jeden poriadny záber. A tak je tu nejaká mestská legenda o duchovi dievčaťa, ktorý láka nič netušiacich cestujúcich do mestečka čo kedysi slúžilo ako atrakcia, štvorica tínedžerov s IQ kuracieho vajíčka, motorkári z rokov 50., čo na to vôbec nevyzerajú, kryštál vrhajúci modré laserové lúče a korunou všetkého je Matt (Ron Palillo), hňup hrajúci úlohu napísanú pre krásavca, za ktorým sa každá ženská hlava pootočí, aj taká čo patrí duchovi či zombie. Patillo je v tej úlohe totálne na smiech, ale jeho kolegovia nie sú na tom tiež o nič lepšie. Robia všetko možné preto, aby sa nemuseli zaoberať problémami typu ako osláviť najbližšie narodeniny. A tak sa vyberú v noci do mestečka, s veľmi zlou povesťou, rozdelia sa, smrti priateľa prikladajú asi taký význam ako potrhaným ponožkám a priateľka hlavného hrdinu je tak altruistický založená, že podporuje svoju polovičku v pátraní po záhadnej krásavici. Jedna hviezdička akurát za to, že už viem, prečo je v Amerike toľko usmrtení strelnou zbraňou, oni ich totiž, hlupáci, zásadne vešajú na stenu nabité...

Hry o život Prequel: Čo všetko sme vyviedli, ale mysleli sme si, že sa o tom nikto nedozvie a prejde nám to. Skupinka dlhoročných priateľov má to nešťastie, že je medzi nimi niekto, kto žerie Freuda a Junga a ich psychoanalýzy, ktoré ho presvedčili o odôvodnenej existencii Dostojevského postulátu o zločine a treste. A keďže spravodlivosť je slepá a niekto jej oči predsa otvoriť musí, pozve si Bernadette k sebe skupinku priateľov a rozohrá svoju hru. Paralyzovaní hostia sa trasú dvojnásobne, niektorí viac zo strachu o svoj život, iní zas z možnosti prezradenia ich najtemnejších tajomstiev. Ten strach a zdesenie je na väčšine tvári dobre čitateľný, podobne ako aj to, akým smerom sa bude dej uberať. Žiadna sláva ale ako oddychovka sa to celkom dá. Navyše je tu Brianne Davis, ktorá buď už niečo o herectve vie, alebo mala fakt tie hubičky, čo sa po nich tak sladko smeje. Mimochodom, rád by som vedel, čo chcel Kane Hodder tým svojim tanečkom naznačiť...

Jeden z prvých hororov, ktoré som kedy videl a asi prvý, po pozretí ktorého by sa ma nikto nebol krvi dorezal, aj tá nepodarená bowlingová guľa skrížená s odšťavovačom by s tým mala obrovské problémy. Pravda, odvtedy nejaký ten čas utiekol (27 rokov) a film zostarol. Ale aj tak naďalej patrí k tým, ktoré mi svojou atmosférou učarovali. Videné optikou hlavného hrdinu Mika, je to presne to, čo sa môže v hlave takého to chlapca odohrávať, nespútaná fantasmagória vzídená z obáv o svoju a bratovú budúcnosť často krát postráda logiku ale nechýba jej atmosféra zúfalstva, strachu a beznádeje. Postaviť sa zlu, ktoré má množstvo tvári totiž nie je jednoduché ani v dospelosti a ani v . storočí... Veľká škoda že Angus Scrimm pred nedávnom svoju cestu dokončil.

J.T. Mollner si napísal scenár pre svoj celovečerný režijný debut, pri ktorom čerpal inšpiráciu zo spagheti westernov z konca 60. a začiatku 70. rokov a samozrejme z Tarantina. Navyše, úspech si chcel zabezpečiť aj angažovaním potomka westernovej legendy Mr. Eastwooda. Výsledkom je tak kríženec westernu a home invasion, stojací na veľmi hlinených nohách s názvom scenár. Problém nastáva už v 10. minúte, kedy sa po krátkej akcii film prehupol do svojej konverzačnej takmer hodinu a pol dlhej časti, ktorá sa riadi heslom "Ráno múdrejšie večera". Avšak, na také niečo je potrebné mať pripravené nejaké tie britké dialógy, ono nestačí len otvorene rozprávať o sexe a znenazdajky raz za čas špliechnuť divákovi kýbeľ krvi do ksichtu. K tomu, aby sa film dostal do obstojného finále hroziaceho pokračovaním, sa tak treba prehrýzť cez kopec nudy, kedy majú prenasledovaní na rozume všetko možné, len nie plán na svoju záchranu a obavy o svoje životy. SPOILER: Aké ponaučenie sa tu vlastne tvorcovia snažia zdeliť? Nikto nie je bez viny? Alebo Peniaze kazia charakter? Či Kde čert nemôže pošle ženu? Kde a kto sú vlastne tí anjeli z názvu?

Detektív David Callahan má úžasný dar, dokáže nielen zločincov ale i divákov unaviť k smrti. Pra obyčajný príbeh o policajtovi, s ktorým niekto škaredo vydrbal sa snaží tváriť ako film noir vyšperkovaný "nečakaným" odhalením. Hoci má len niečo cez hodinku a pol, po dopozeraní som mal pocit, že som pozeral Pána prsteňov extra predlženú verziu. Akurát že zbavenú všetkého napätia a akcie, ktoré boli nahradené monológmi Gandalfa, Sarumana a Froda.

Naivná a zároveň miestami okúzľujúca labutia pieseň Bruce Leeho, ktorú majster dotočil doslova zo záhrobia. Je ťažko hodnotiť akčný film , ktorý začali natáčať pred vyše 40 rokmi a niekoľko rokov im trvalo kým ho dotočili optikou diváka z počiatku tretieho milénia. Navyše, smrť hlavného hrdinu skomplikovala cele natáčania tak, že sa museli spraviť škrty v scenári a riešiť problém čo so ksichtom B.L. A tak herci nosia aj v noci slnečné okuliare a zábery sa kradnú z iných filmov. Avšak materiál natočený samotným Brucom je priam božský, len škoda, že sa k nemu treba dokopať trošku menej záživnou prvou hodinkou. P.S. scéna z takmer úspešného pokusu o zabitie Billyho silne pripomína osud Brandona Lee a natáčanie Vrany, až si človek začne myslieť, že to niekto po vzoru filmu s jeho otcom napodobnil...