beso74

Policajný thriller o pomste, ktorý má všetko, čo má filmové bečko z konca 80. rokov mať, zručný režisér Maniak William Lustig, kvalitných charakterových hercov - Judd Nelson, Robert Loggia, Leo Rossi, Meg Foster, solídne vytvorenú atmosféru, predovšetkým mrazivé scény chladnokrvného masakrovania obetí, scénar pozostávajúci z niekoľkých rovín - detektív začínajúci na novom pracovisku, vrahova trauma, rodinný život Dietzovcov a k tomu trochu humoru. Dej filmu je trochu atypický, tu sa vrah nehľadá, divák ho pozná skôr ako dvojicu vyšetrovateľov, ide o to, odhaliť jeho systém a o to, kto bude mať vo finálnom súboji, ktorý sa neodvratne blíži, naviac. A ešte jedná, nie nepodstatná maličkosť, čo tým všetkým vlastne vrah sleduje.. Určite sa to so SEDEM či MLČANÍM JAHNIAT porovnávať nedá, ale určite to patrí k tomu lepšiemu, čo sa dá v tomto subžánri vidieť.

Po 3 týždňoch mám zas niečo od Azylákov, tentokrát to nie je žiaden mockbuster (či predsa len Ghostbusters???) a ani zmutované zvieratka ako roztomilé poletujúce žraloky či mrtvo-živé bobry. Bez seba menšieho náznaku humoru sa tvorcovia pokúsili natočiť vážny duchársky horor, v ktorom podľa osvedčeného receptu nechali skupinku (špecialistov na paranormálne javy) stráviť jednú jedinú noc v dome, kde sa stalo niečo strašného. Ako novinka je tu fakt, že tragické udalosti sú nanajvýš čerstvé a osobné. Ako je u tejto spoločnosti zvykom, začína sa zostra, druhá minúta a už je Henry bývalým manželom i otcom. V siedmej minúte sa dej prenesie do domu a tu sa to zastaví, ďalších 40 minút sa tu zväčša kecá, vysvetľujú sa tu kde aké finesy a triky lovcov duchov, pretože je tu jedna členka tímu, ktorá je tu nová a ničomu sa nerozumie. Nie žeby som sa tomu rozumel o niečo viac ako ona, ale tá pasáž je celá poriadne otravná. Navyše, sa sem tam niekto od ostatných vzdiali, čo zväčša nikoho netrápi a to aj v prípade, že sa ukáže, že v dome je čosi, čo im ide po krku. Hodnotenie filmu znížil aj pocit na konci, že tu strihač buď poriadny kus filmu vyhodil do koša, a tým sme prišli o jednu dejovú líniu, alebo to len scénarista všetko dogabal. A tak záverečné rozuzlenie nie je ani tak šokujúce ako vrúcne vymodlené.

Každý má nejaké to prekliatie, futbalisti Nemecka súpera z Talianska, priemerný východniar snažiaci sa dojsť do obchodu na nákup, nech robí, čo robí, i tak nakoniec skonči v krčme a Susan (playboy bunny Bobbie Bresee) démona v rodinnom balení, ktorý sa jej drží ako kliešť odkedy navštívila mauzóleum, Škoda, že nejde o to takmer najznámejšie nachádzajúce sa na Červenom námestí, to by bol horor ako vyšitý. To naše, respektíve patriace rodine Susan sa nachádza na roztomilom americkom cintoríne a jeho návšteva sa prejavuje až po 20tich rokoch. Mám rád horory z rokov 80-tých, ale tento tu je slabý ako čaj a nič na ňom nezmení ani fakt, že masky si vzal na starosť môj obľúbenec John Carl Buechler. Filmu totiž chýba napätie a peniaze, pretože navodzovať posadnutosť zelenou farbou očí a zvukom laseru nie je ani náhodou strašidelné, skôr naopak...

Bravúrne logicky prepracovaný film s hlbokou myšlienkou a dych vyrážajúcou pointou, navyše po celý čas pôsobiaci na diváka po stránke emocionálnej. Dosť bolo irónie. Totálny výplach, v ktorom veci ako logika, scénar a nejaký vývoj postáv nemá miesta. Namiesto toho takmer 2 hodiny streľby, úderov, kopancov a skákania z miesta na miesto, z L.A. do Macaua, Londýna, Afganistanu, Arménska a pod. Aj keď osobne digitálnu krv nemusím, tu mi nejako extra nevadila, navyše oproti iným akčným filmom súčastnosti je tu bohaté priehrštie akcie, množstvo zaujímavých hercov, hlavne neopozerané tváre z Arménska a bonus Trejo a Madsen v epizódnych úlohách. Vypnúť mozog, sadnúť si do kresla a pozerať ako sa má správne nakopať zadok každej farby pleti.

Recyklácia Mad Maxa obohatená motívom labyrintu, ktorej chýbalo len niekoľko maličkostí ako rozpočet, nejaký dej, človek čo vie režírovať a niekoľko ďalších čo majú šajnu o tom, čo to znamená hrať. A tak v nejakom bludisku postavenom z drevených paliet pobehujú bez ladu a skladu ľudia, jazdia na niečom podobnom ako šliapacích autíčkach, a POPRI TOM riešia rodinné problémy. Ich zúfalo tragikomické výkony sníma ešte zúfalejší režisér, aby sa to napokon zostrihalo do neuveriteľnej koláže, ktorá hraničí niekde až so surrealizmom, ale žiaden Dalí sa žiaľ nekoná. V tomto prípade to znamená, že tu neboli peniaze a talent.

Žiaden hollywoodsky heroizmus, žiaden Rambo kosiaci nepriateľov v pomere jedna vypálená guľka na 2 mŕtvoly, žiadne výkriky za vlasť a rodinu. Len zákopy a blato, tunely a blato, krátery po výbuchoch a samé blato. Niet tu zlých a dobrých, sú tu len vojaci a ich rozkazy, niekedy strašne hlúpe a nezmyselné, ale rozkazy, ktorých neuposlúchnutie znamená ten najtvrdší trest. A k tomu skupinka krtkov z Austrálie, ktorá sa omylom prekopala na západný front, kdesi do Belgicka, aby aj ich pričinením ostala po komsi bezvýznamnom kopci 60 jazva, ktorú nesie tamojšia krajina až do dnešných dní. Film sa zameriava na každodennú rutinu v zákopoch, boj, oddych, práca a veľmi často aj náhla smrť. To všetko bez zbytočných príkras a prílišného hrdinstva, pretože hrdinovia sú zväčša ocenení až in memoriam. Nie, tento film nie je o hrdinstve ale o nezmyselnosti vojny a tvrdohlavosti, ktorá neraz odsudzuje k záhube, bohužiaľ často krát iných ako tých, čo za to môžu.

Šarmantná Mary Beard (známa z podobného seriálu Meet the Romans) a jej interpretácia cesty Ríma k moci. Pohľad na známe fakty optikou duchaplnej feministky - profesorky zaoberajúcej sa starovekými dejinami, navyše obdarenej úctyhodným darom reči nenechá diváka usnúť v kresle. Tento seriál nie je postavený na dych berúcich 3D efektoch niekdajších architektonických skvostov ani na dramatizácii dôležitých udalostí. Pridanou hodnotou tohto seriálu je tu kombinácia šarmu, kultivovaného rečového prejavu a zaujímavých interpretácii známych historických faktov. Divák tak dostane v priebehu 4 častí komplexný pohľad na rozpínanie Ríma a jeho jedinečnosť. A to všetko bez nejakej americkej bombastickosti, v intencii tej najlepšej tradície britskej BBC. Hlavným nosným motívom tak ostáva vzťah Rimanov k cudzincom a ich schopnosť absorbovať cudzie kultúrne podnety.

Film, na ktorom mi vadilo pomaly všetko, či to bol scénar vyzerá na dielo šimpanza, ktorý strávil posledné dva roky vo výskumnom stredisku NASA a nie ako práca trojice!!! scenáristov, či totálne zbytočný rozprávač, ktorý bol podľa mňa pridaný len nato, aby ten celý nepodarený film držal nejako po kope, alebo v neposlednom rade bigfooti vyzerajúci ako kombinácia neandertálec + chlpatá deka či my little pony, a aj totálne nevyužitá a zbytočná postava Judda Nelsona. Navyše, zniesť zo sveta takéto chlpaté lesné monštrum nebolo nikdy jednoduchšie, stačí jedna guľka, úder kladivom či švih mačetou a je po ňom. Niekedy som len neveriaco pozeral a krútil hlavou, v scéne útoku na mladých v národnom parku je sem tam večer, sem tam deň, podľa toho či kamera sníma tých čo sedia v aute, alebo to, čo sa deje vonku, aby o chvíľu bola úplná noc, v inej scéne zase dvojica šerif a Zeke dá prednosť pred strelnými zbraňami pri útoku lesných mužov mačete a kladivu, vysoko vyvinutý zmysel pre česť im nedovolí vo férovej bitke 2 vs. 12 takúto výhodu použiť. Jediným svetlým momentom je tu tak bývalý stopár C. Thomas Howell v úlohe nadrogovaného a napitého potetovaného blázna v úlohe experta na prežitie a bigfootov. Keď si pomyslím, že toto je adaptácia prvej časti šesťdielnej knižnej série, až ma oblieva horúčava, že to nemusí byť koniec...

Podpriemerný, skoro zabudnutý slasher z éry videokaziet, ktorý si vypožičal nosnú tému odľahlého kempu a na všetko odhodlaného zabijaka (inovatívne siahol po niekom z histórie), pridal k tomu niekoľko tínedžrov, nejakú tu legendu a vytvoril nudné béčko. Obsadenie takmer neznáme (a to aj pre niekoho, čo sa v tých kalných béčkových vodách už niekoľko desaťročí pohybuje - najznámejším tu asi bude George 'Buck' Flower ako nórsky prisťahovalec Pappy Nyquist, John F. Goff ako policajt Hill a Beth Toussaint ako Shelly, vyzerajúca ako klon Lindy Hamilton), akcia dosť nezvládnutá a tak sa jediným pozitívom filmu javí atmosféra v lese, o ktorý sa postarala vhodná kombinácia tmy, hmly a mesačného svitu v harmónii s kakofonickou minimalistickou syntezátorovou hudbou. Navyše, na slasher sa tu dosť dlho nič nedeje (asi do 40. min) a počet obetí je povážlivo nízky. Z nostalgie a súcitu za 2.

Pozrieť sa to síce dá, ale s Pánom miláška sa to dá porovnať tak akurát tak v silnom alkoholovom opojení, ak vám za to zaplatia alebo ak to porovnáva niekto, kto na tom pracoval. Postavy až na niekoľko výnimiek divákovi k srdcu neprirastú, čarodejníci totálne nepodarení a stavby okopírované od Jacksona. Pozrieť sa to dá, ale žiadna sláva.