beso74

A je to tu. Asylum sa vrátilo do svojich starých, dobre vyšliapaných koľají. Keďže 23.6. je už pred dverami a Emmerichovi emzáci už netrpezlivo prešľapujú z nohy na nohu, aby sa po 20 rokoch opäť pozreli na istú modrú a nie príliš múdru planétu, je najvyšší čas ich predbehnúť. A tak stačí zlomok Emmerichovho rozpočtu, nejaká ta inšpirácia prvým dielom a trailerom, čo najviac zmätočný názov (Independents' Day VS. Independence Day) a lov na nepozorného diváka môže začať. Výsledok? Asi taký, ako keď si namiesto šampiňonov nazbierate košík muchotrávok zelených,ak nemáte poriadný žalúdok, je po vás. Komorné a nudné sci-fi, kde sa veľa kecá a málo koná, pričom sa tie reči dajú len ťažko počúvať, podsúva do divákovej priazni hlavnú hrdinku (s prekvapením prezidentka USA, ktorá ako jediná svetová líderka si dokáže so šmejdom z vesmíru poradiť), ktorá je tak nesympatická, že som sa niekoľko krát pristihol pri tom ako jej želám nie príliš pekné veci a triky, ktoré nedokážu poraziť ani tie z o 2 desaťročia staršieho inšpiračného zdroja. Jedno hubka zošitá horúcou ihlou, ktorej úlohou nie je nič iné ako parazitovať.

Ďalší z filmov, čo sa snaží hrať na chytrého a originálneho, preto podáva príbeh bez chronologickej postupnosti, rozprávača (nahrádza ho mladý zlodej áut) a bez logiky. Fraška točiaca sa okolo ukradnutého auta, obličky, súperenia mafiánskych skupín, striedania uhla pohľadu a zväčša sediaceho stárnucého Treja tak nie je ani akciou, ani napätím a ani komédiou, celé to je len jedna nekonečná tragédia. Ak si chcete pozrieť niečo na tento spôsob, radšej si pozrite Vantage Point (2008) s Dennisom Quaidom a Forestom Whitakerom.

Ak sa vám do susedstva prisťahovala v rámci sociálneho projektu nejaká menej početná asi tak 10 členná rómska rodina, ktorá doposiaľ bývala kdesi v osade na okraji Slovenského raja, nie je to nič oproti tomu, keď sa k vám nasťahuje nejaké to kultivované americké univerzitné bratstvo. Aspoň tak sa nám to snaží nahovoriť režisér Nicholas Stoller a banda nespratníkov pod vedením nafetovaného Zacka Efrona. Nanešťastie zabudli, že mali natočiť komédiu a že divák by sa veľmi rád aj zasmial a namiesto toho ponúkli skupinku nadržaných poloidiotov ( v tom lepšom prípade), ktorí sú trápnejší ako výkony slovenských hokejistov na MS 2016.

Typický neduh pokračovaní, obmieľanie tej istej témy, opakované vtipy, ktoré sa už až tak vtipné nezdajú a zasadenie do nejakého exotického prostredia, aby to zvýšilo na atraktivite. Zo všetkého najviac mi to pripomína zmixovanie dvoch častí policajnej akadémie - Znovu vo výcviku a Moskovskej misii - súboj dvoch škôl a misia v zahraničí. Výsledok? F.U. Thajsko, skopčaci, multikulturalizmus i všetky tie nezmyselné pokračovania.

Neoriginálny námet ako jeden učiteľ vcelku (ne)vedome zachránil celú triedu skrachovaných existencii a dokázal im, že vzdelanie, aj keď sa u neho minulo účinkom, im sa môže zísť. Michelle Pfeiffer (Nebezpečné myšlienky) by asi bola zo svojho kolegu totálne zhrozená a znechutená, ale mne sa jeho spôsoby pozdávajú oveľa viac ako tie jej smrdiace smrteľnou vážnosťou. Čo už, najlepšou motiváciou pre študentov často krát býva vydieranie, strach zo zaucha či paintballovej guľôčky a samozrejme, niekedy aj to dobré slovo a nejaký ten záujem. Keďže ja, nepriateľ komédii, som sa na počudovanie vcelku dobre bavil, prehliadnem aj také maličkosti, že učiteľ s prístupom ala bachar z Mauthausenu či Osvienčinu by bol za prvý týždeň z práce 10 krát vyhodený a na krku by mal minimálne dvojnásobný počet trestných oznámení a že škola je budova, do ktorej sa každý dostane kedy len chce.

Perfection je všetko možné len nie perfektné miesto pre kariérny postup, po prvé, je tu nielen že menej obyvateľov ako divákov na futbale na Slovane, ale dokonca ešte menej ako hráčov, navyše je to pánu Bohu za chrbátom a ak ste ešte k tomu v pracovnom zaradení ako Valentine a Earl, neostáva vám nič iné, než sa skúsiť odsťahovať a odolať pri tom zvodom vo forme piva zdarma a pláci v takmer rovnakej hodnote. Ale človek mieni, osud mení. Obaja smoliari sa totiž rozhodli odísť o deň neskôr ako by sa patrilo a tak musia s humorom sebe vlastným bojovať s niekoľkými prerastenými dážďovkami, ktoré odmietajú uznať hierarchiu potravinového reťazca z konca 20. storočia. Svieži kokteil zložený z ingrediencii ako napätie, humor a akcia stojí aj po vyše 25 rokoch za pozretie, aj napriek (či práve kvôli) tomu, že neobsahuje žiadne CGI a spolieha na dovtedy nevidenom monštre, niečo medzi tuleňom a medúzou, tou z gréckych báji s hadmi namiesto vlasov...

Noc je ešte mladá a množstvo ľudí si robí plány. Tí chudobnejší by radi prežili, bohatší zas niečo ulovili. Aj keď sa tento film posúva do roviny akejsi sociálnej kritiky, slúži tento motív len ako základ pre rozbehnutie non stop akcie, počas ktorej sme svedkami zúfalej snahy skupinky vystrašených ľudí, ktorá uviazla na ulici práve v jedinú noc v roku, keď to skutočne nie je dobrý nápad. Niečo ako Hunger Games či Battle Royale, niečo ako málo známy horor Society od B. Yuzmu a niečo ako Útek z New Yorku či In Time, kde sú čierni utláčaní a samozrejme tí spravodliví a pracovití a bieli zdegenerovaní zlovoľní bastardi túžiaci po krvi uvedomelej ťažko pracujúcej afro-americkej spodnej vrstvy. Samozrejme, ak by to bolo naopak, išlo by o rasizmus najväčšieho zrna. Aj napriek tomu, že táto sociálna kritika je takmer bezzubá a choreografia akčných scén úplne tuctová, film vďaka svojmu svižnému tempu rýchlo odsypáva a nenudí. Na strane druhej, po týždni je si už ťažké spomenúť na nejakú konkrétnu výraznejšiu scénu.

Vojnový film, ktorý útočí na zmysly diváka ako kladivo na kovadlinu. Aj keď mu tu poniektorí užívatelia vyčítajú nadnesený pátos, plačú na nesprávnom hrobe. Ak chcú niečo podobné vidieť, nech si pozrú napr. Pearl Harbour. Toto tu je len kronikou posledných dni jednej kedysi slávnej pevnosti. Niet tu výkrikov za Stalina, za rodinu, väčšina vojakov tu bojuje za seba a a svoje rodiny. A niet tu nijaký epilóg v podobe záchrany na poslednú chvíľu ako v Saving Private Ryan či dobytie Berlína, čo by bol podobný koniec ako v Pearl Harbour. Jediným problémom je tak fakt, že tvorcom na konci došiel dych a film trochu stratil tempo, ale aj napriek tomu je sa na čo pozerať.

Nízkorozpočtový horor, ktorý vyniká akurát svojou naivitou a do neba volajúcim amatérizmom. Archeológia je tu zobrazená ako veda, kde stačí najať skupinku študentov z USA, a oni sú už tak chytrí, že stačí 3x zakopať a na svete je unikátny objav. Samozrejme, všetky kovové veci v zemi (prilby, meče)sú aj po vyše 1200 rokoch ligotavo naleštené, bez stopy po hrdzi, v stave, ktorý by závidela nejedna Škodovka po 2 rokoch užívania. Slabý scénar a mizerné herecké výkony sú zárukou toho, že sa divák niekoľko krát zasmeje nad tým, čo vidí, ale bohužiaľ, vyľakať ho nemá čo, stvorenia z bažiny sú ako keby z klipu Jožin z bažin. Za zmienku tu stojí snáď len fakt, že aj keď sú tu všetci nejako pribrzdení, ale hlúposť silnejšej polovičky ľudstva v tomto filme je bez hraníc.

Nudný akčný film, u ktorého navyše aj nejakú tu potencionálnu srandu zabil nešťastný preklad War Pigs ako bojovej bandy a použitie tohto termínu aj pri preklade dialógov v samotnom filme. Variácia na Dirty Dozen, akurát s tým rozdielom, že tu sa kvôli finančným suchotám 12 vojakov nepodarilo poskladať a že je tu zväčša zobrazený nudný rutinný výcvik, pri ktorom vojaci a aj divák ožije až pri scéne s výukou kreslenia. Navyše sa tu dokopy nikomu nič nestane a záverečná (jediná) akcia je rýchlo odfláknutá.