meave

Čo je tažšie ako byť iný? Byť šťastný, ak už sa to stalo. A v našom svete je občas ťažko byť aj obyčajným človekom.

Milujem ten príbeh a navždy budem veriť, že ničota nie je nič iné, ako prázdnota a zúfalstvo ľudí ktorí strácajú svoje nádeje a zabúdajú na svoje sny. Preto sa snažím nikdy na to nezabúdať. Vďaka tomu vždy znovu vstávam a robím ďalší krok ... pre všetkých, ktorí už prestávajú veriť

Mám len jednu otázku. Čo iné ako mágia vznášajúca sa medzi človečenstvom by mohlo spôsobovať, že napriek všetkému čo sa mám stalo predtým i po tomto procese stále veríme, že zlo bude napokon potrestané, že niekde melú akési Božie mlyny alebo v to, že dobrým životom si zaslúžime lepšiu smrť? Ako je možné, že po celé storočia vždy uveríme, že niekde ostávajú zvyšky spravodlivosti, či sa môžu dokonca prihodiť aj nám? Čo iné ako diabol by nás mohlo napriek všetkému udržovať v takomto presvedčení aj keď Boh priviera oči? Myslím že nič a pravdepodobne si preto napriek svojmu pretrvávajúcemu pesimizmu zaslúžim očistenie ohňom... nech sa stane! A žiadam za to iba jedno - smrť všetkým sudcom bez rozdielu.... samozvaným, voleným i menovaným!

Je to ako sedieť na brehu rieky, počúvať kvitnúce dialógy, popíjať vínko a zajedať ho utopencami, zamilovane hľadieť do diaľav, cítiť vôňu slnka aj prichádzajúceho dažďa, v vnímať jeho kvapky na pleciach, vdychovať vôňu cigary a keď je toho dosť, tak je ešte vždy možnosť ponoriť sa pod vodu. Aj keď náhodu znovu prší a "tenhle spusob léta zdá se mi ponekud nešťastným"... je treba myslieť na zdravie.

Aj keď film patrí skôr k ľahkej zábave nemôžem odolať vysokému hodnoteniu. Je to preto, že keď ho dávajú, tak nikdy neodolám a dokážem sa naň dívať s rovnakou chuťou a úsmevom na tvári. Bavím sa a obávam s postavami i keď presne viem, čo bude nasledovať. Ale oni nevedia a to sa mi páči :)

Výborný oddychový film. Skysli sme pri ňom všetci od 13 až po 35. Nikto nešiel ani na wecko. Nebudem sa rozpisovať prečo, začo a načo, ale kľudne by som sa stala na pol roka ktoroukoľvek postavou z francúzskeho mestečka.

Kaleidoskop udalostí a životov, ktorý sa začal vo Vidarovom sne sa rozmotáva ako klbko nití iba obrazne. Pretože v skutočnosti akoby sa séria mizérií nikdy nekončila a žiaden beh neskončil pri cieľovej páske. Výborná severská depresívna dráma, kde sa nič dobre nekončí ani nezačína.

Pre mňa spomienka na detstvo, ako som ho vtedy nevnímala, prezentácia srabizmu i odvahy prekrytá závojom humoru a strácajúca sa v tieni Leninov a Rybalkov. Smutno-smiešna ukážka rokov minulých, ktoré ma dojímajú napriek tomu, že môj dnešný pohľad na minulosť nie je nijako sentimentálny. A dostatok nadhľadu približuje minulosť aj dnešným deťom, ktoré sa možno takto dokážu preniesť cez ružové okuliare rodičov čo tvrdia, že lepšie už bolo.

Nič človeka nezlomí viac ako láska...či skôr jej koniec. Bolesť, ktorá trhá vnútornosti nás zaskočí kedykoľvek. Schopnosť a spôsob s akým sa vyrovnávame so stratou je u každého iná. Famózna ukážka hereckého umenia Annette aj Júlie zo mňa vyžmýkala mnoho. Okrem iného závisť...že mi chýba grácia a predsavzatie..že nabudúce budem aj ja dáma. Aj keď nikto nevyhráva.

Živočíšnosť juhoamerických filmov je fascinujúca. Páčilo sa mi asi všetko. Od vášnivých vzťahov v rodinách až po spôsob, ktorým režisér oznamuje čas v jednotlivých dejových líniach. Prepletenec troch osudov, ktoré sa vzájomne stretajú len okrajovo, spája hlavne výrazná tragika. Neviem posúdiť, či je život na tomto kontinente skutočne tak dramatický, alebo je to len ich spôsob vnímania skutočnosti. Rada sa však z kresla dívam a užívam si búrku pocitov.