meave

meave

Milena Veresová

okres Šaľa

68 bodů

Moje komentáře

    • 30.3.2006  21:59

    Veľké sídlisko v kontraste s pár jedincami zvýrazňuje silu hlavnej zápletky ako krvavú škvrnu na bielej plachte. Na oboch stranách šošovky ďalekohľadu, ktorý približuje svety dvoch hlavných hrdinov, zároveň postupne mení lom lúča ich života a približuje ich mieru naivity bližšie k priemeru, sa odohráva iný životný príbeh. Kým niekto je za dvermi svojho paneláku osamelý sám, iní sú osamelí medzi ľuďmi. Dezilúzia je však vrahom všetkých radostí a keď sa stáva obeťou aj nádej, ide do tuhého. Nádherný film o zaláskanosti, osamelosti, mladosti statenej aj skutočnej.

    • 18.3.2006  12:38
    Náhoda (1987)
    *****

    Existujú náhody? Moja teória je, že nie. Každá „náhoda“ má svoj dôvod, ktorý ukáže budúcnosť, niečo nás naučí a zavedie na miesta, kde sme ešte neboli, alebo kde by sme mali skončiť na základe vyššieho princípu. Kieslowski dáva mojej teórii nový význam, keď ukazuje, ako sa môže budúcnosť zlomiť na okamihu a vlak je len inou formou výhybky života. Zmyslel pre detail, ľudia, ktorí sa mihnú v každom z troch príbehov, ich miesto v živote hlavného hrdinu, spôsob jeho vnímania socialistického realizmu zo strany priaznivca, odporcu či pozorovateľa robi z filmu perlu, a dáva tejto myšlienke zásadný rozmer. Filmy ako napr. Srdcová sedma, ktoré majú rovnaký základ sa tak stavajú do pozície outsidera. A to hlavné je v záverečných sekundách, ktoré rozuzľujú podstatu bytia i nevyhnosť osobnej účasti na ňom.

    • 5.2.2006  13:19

    Ak budete mať niekedy chuť si niečo iba tak skúsiť, tento film môže byť vašou inšpiráciou. Kamera, ktorá sa s vami bude hrať poskytuje širokú škálu pocitov a výrazov, nahrádza to, čo je nepovedané a dáva farbu tomuto snímku. Výborné herecké výkony a ukážka, ako ďaleko nás až môže doviesť túžba niečo vyskúšať, o priebehu závislosti na čokoľvek a o našej neschopnosti zvládnuť veci, ktoré z ďialky vyzerajú ako hračka. Pre mňa jeden z najlepšich filmov o závislostiach.

    • 22.1.2006  19:42
    Hotel Rwanda (2004)
    *****

    „..Jste póvl..jste pro ne jenom hnuj, póvl..“ Je naozaj ťažké sa dívať na neschopnosť celého sveta na čele s OSN, na nezáujem, či pózu voči dôsledkom minulosti, ktorú sme spoluvytvárali. Ako sa každý zásah do druhého života zrkadlovo odráža o kus ďalej v kaleidoskope života zmenený na vopred neznámy obraz. Je hrozné žiť vo svete, kde má pes bieleho väčšiu hodnotu jako celý život čierneho a hanba sa stáva tým, čo hltáme jako guču, ktorú napokon pomôže stráviť pohodlie „civilizácie“, či slzy ktoré vyschnú a nič sa nezmení. Súcitné pohľady „vyvolených“ vyvolávajú odpor, ktorý ma zmáha a opantáva ako husia koža a studená ruka mi zviera strdce – v mojej obývačke, vo vašom kine a v ich živote.“ľudia sa pozrú, povedia, že je to hrozné a budú jesť dalej“

    • 1.1.2006  14:21

    "Člověk by neměl sestárnout pokud nezmoudří.." Toľko skvelého humoru a nadhľadu je na jednu rozprávku "škoda"... vystačil by aj na dve :)

    • 1.1.2006  14:06

    Len ruské srdce teplé a voňavé ako peceň čerstvého chleba môže urobiť z tragédie a omylov vlastného národa poému, ktorá pohne ľudskou podstatou. Skazka o dobrých a zlých, o láske, nenávisti, utrpení i šťastí v stalinskom CCCP. Nenašla som ešte slová, ktoré by obsiahli tento zážitok – treba to vidieť.

    • 22.12.2005  08:27
    Nebe (2002)
    *****

    Veľmi dobrá kamera znásobuje duševné rozpoloženie z príbehu, ktorý je práve taký skutočný a smutný ako život sám. Napriek tomu vo mne nevyvolal žiaden súcit a nehral sa na dojímavú drámu. Bol to jednoducho kus života, ktorý sa práve nevydaril a okolnosti, ktoré nepriali. Príbeh plynie pomedzi bežný život ostatku sveta a nikto nie je zvláštne úžasný ani mimoriadne podlý. Otcovia milujú svoje deti, obete nenávidia svojich katov, priatelia sú priateľmi a sex je sex /neuveriteľné stvárnenie rozdielu medzi dvoma scénami sexu mi vyrazilo dych - búrka vs. dúha/. Giovanni Ribisi ma znovu presvedčil o svojich kvalitách. Je niečo neurčité v ňom, čo ma núti nespúšťať z neho oči, napriek tomu, že na opačnej strane plátna je Cate. Nemám čo dodať - treba vidieť.

    • 19.12.2005  08:08
    Titanic (1997)
    *****

    Už po niekoľký krát ma znovu opantala atmosféra Titanicu a túžba zísť pomalým krokom po schodišti pod kupolou či zapáliť si cigaretku a hľadieť na nebo plné hviezd je priam hmatateľná. Lesk bohatých od zábavy chudobných delí len niekoľko poschodí a štastie od smoly iba niekoľko hodín. Smäd po slobode, ktorá je osamotená tak slabá, dostáva s láskou aj krídla a bieda boháčov kvitne falšou a pokrytectvom. Detailné prepracovanie interiéru lode, dobové reálie a okúzľujúca hudba i atmosféra robia z Camerona kráľa. „Zomrieš. Možno nie hneď, pretože si silná, ale skôr či neskôr ten oheň, ktorý tak milujem zhasne.“ Odvtedy snáď tisíckrát som si na tie slová spomenula pri svojom rozhodovaní a nie raz som im vďačila za pocit, že letím. Come, Josephine, my flying machine, going up, she goes up, she goes... I love this!

    • 27.11.2005  22:02

    Bridget jednoducho nemôžem nemilovať. Možno nerobím až také trapasy, ani toľko nepijem /aby som nedávila/ a ani nefajčím, ale presne chápem ten pocit byť absulútne out, keď nič nie je ako má byť a každý ďalší deň je ešte o chlp viac nahovno. Je to asi jediná rola Renée, voči ktorej nemôžem ani slovkom namietať. Hugh je očarujúci sviniar a Colin uhladený gentleman /isto?/ a ja sa aj po x-tom zhliadnutí cítim vždy tak správne veselo rozpoložená. Nemáte chlapa? Máte babu a ten správny vek? Vrele odporúčam!

    • 26.11.2005  23:32

    Takmer dokonalý počin. Výborne vystavaný thriller ma priklincoval ku gauču a udržiaval v napätí, až po vetu: „My dvaja k sebe patríme“. Presne tam som sa i ja stala jasnovidkou. To je dôvod, prečo takmer. Napriek tomu to zohralo v celkovom dojme z filmu iba minimum, pretože sa mi už ku koncu ani nezdalo, že najdôležitejší je vrah. V tomto príbehu hrala prím Cate a výborne jej sekundoval fantastický Ribisi. Počet vybafnutí som nepočítala, preto som nemala pocit, že by ich bolo priveľa – snáď len toľko môžem dodať ku komentáru Rex Mundi, ktorá už všetko povedala lepšie. Ja sa len pridávam k jej Bravó!

    • 20.11.2005  13:46
    Kill Bill 2 (2004)
    *****

    Kým jednotka bola čistá chladnokrvná pomsta, dvojka zo mňa žmykala emócie 800 otáčkami za minutu. Ano, všetci si zaslúžili smrť - až do poslednej chvíle svojho za*ratého života. Verím tiež, že Elle nakoniec predsa zomrela zubami čiernej mamby a že je klamárka. Pretože Pai Meiov výcvik bol skvelý. Bože...a ten koniec..už budem radšej ticho - videla som to večer a aj ráno a keby som to nemusela vrátit, tak to pozerám asi aj teraz.

    • 12.11.2005  14:58
    Pianistka (2001)
    *****

    Nádherná hudba sprevádzajúca súmrak duší. Presnejšie jednej duše, ktorej tieň sadá na všetkých, ktorí sa snažia dostať do jej blízkosti a záchrana akoby nejestvovala. Táto veľmi sugestívna výpoveď o dôsledkoch možno daných a možno vyžmýkaných z potlačenej túžby mi vzala všetky slová, ktoré by skutočne vystihli podstatu tohoto diela. Chcela som vziať jednu hviezdičku, ale po zvážení nebudem uberať filmu iba pre pocity, ktoré vo mne vyvolal strach z existujúceho a prebývajúceho medzi nami. Napriek tomu sa k nemu už pravdepodobne nevrátim.

    • 10.11.2005  22:26
    Ruth to vidí jinak (TV film) (2004)
    *****

    Pamätám si porevolučné povzdychy za pondeľňajšími inscenáciami. Nedokázala som ich pochopiť, pretože som bola primladá. Inscenácie si zaslúžili zrelšieho diváka. Rovnako ako tento nádherný film o premárnených šanciach, zmarených nádejach a pošliapaných snoch. O dvoch kamarátkach, ktoré celé roky prežívali znovu to isté leto. Veľmi pútavé rozlíšenie minulosti a súčastnosti ozvláštnené červenou, dobré herecké výkony /hlavne Kuklová/ a dojímavý príbeh u mňa vyniesli tento film v rámci svojej kategórie blízko k dokonalosti. Preto dávam /navzdory všetkým mlaďasom, ktorý ešte nepoznajú nostalgiu z nenávratna/ päť*.

    • 6.11.2005  18:42
    Pláž (2000)
    *****

    Možno preto 5*, že som našla, čo ani sám básnik nevedel, že tam je. Pre mňa to bola vzorka spoločnosti. A náš strach z utrpenia, čo všetko sme schopní urobiť pre zdanie - či už dokonalosti, alebo vlastnej autority. A ako sa niekam trepeme, aj keď vieme, že nás tam nechcú a že je tam sra*iek po kolená. Ale my si musíme ušpiniť aj vlastné topánky a keď sme v tom až po krk, tak by sme fňukali. K tomu skvelá hudba a skvostné exteriery nezabudnuteľnej matky prírody...mňam

    • 5.11.2005  11:13
    Země nikoho (2001)
    *****

    Výborné. Obyčajní ľudia sa stretli na území nikoho medzi líniami. Snažia sa prežiť situáciu. Nechcú nám navravieť, že nechceli bojovať. Ani že sú lepší. Chcú sa odtiaľ iba dostať. Film ukazuje absolútnu bezzubosť OSN a mierových misií. K tomu pridali ešte najsilnejšiu zbraň hromadného ničenia – médiá, ktoré dokážu „urobiť“ hrdinstvo takmer z čohokoľvek a zároveň ho zabiť ešte prv, než sa ho dopustíte. Nikto sa vám nesnaží vysvetliť, kto je lepší, kto má pravdu. Nedočkáte sa žiadneho vydierania ani urputnej snahy vyžmýkať z vás slzu. Možno sa aj zasmejete:"Čo vzdycháš?/Čítam. Hrozné čo sa deje v Rwande!" A všetko ostatné, čo som sem chcela dopísať je v komentári od Faye.

    • 28.10.2005  20:44
    Příběhy Tipa a Tapa (TV seriál) (1971)
    *****

    Stýko Pes čo lieta na ušiach :)

    • 28.10.2005  20:34

    Ročné obdobia predstavujú plynutie života a táto filmová galéria najzákladnejšie ľudské emócie silou , ktorá nepotrebuje slová. Človek v lone prírody prežíva lásku k dieťaťu, žene, hnev, túžbu a učí sa vyrovnanosti, ktorú dokážu týmto spôsobom aplikovať iba „východní“ ľudia. Je to najcennejšie čo majú a úcta k tradícii vybraných chráni rovnako, ako ich život v spoločnosti môže ničiť. Zabíjajú nás túžby a hodnotenia okolia, od ktorých je tak ťažké sa oslobodiť. Závidím im a zároveň som rada, že takého diela vznikajú, aby sme vedeli, že sa máme čo učiť.

    • 28.10.2005  20:33

    Nie som športový fanda a box mi nehovorí skutočne nič. Ale tento film ma dorazil. Neviem, čo som čakala, ale dostala som viac.

    • 17.10.2005  09:17
    Billy Elliot (2000)
    *****

    Celému filmu dominuje snaha ukázať kontrast medzi tvrdým životom a jadrom baníka v porovnaní s jemnosťou a zženštilosťou baletu. Myslím, že tým chceli docieliť uvedomenie si skutočnosti, že to nie je možné oddeliť a jedno bez druhého nemá hodnotu. Cesta otca k pochopeniu vlastného syna, jeho túžob a lásky k tancu nie je o nič jednoduchšia, ako Billyho vlastné pochopenie seba samého a drina, ktorú si tanec vyžaduje. Musí bojovať s nepochopením vlastnej rodiny rovnako, ako s chudobnou štvrťou, plnou zatvrdnutých chlapov, ktorí bojujú o život silou a zarputilosťou robotníka. Dojal ma príbeh o neskutočnom talente, ktorý nepustí a donúti človeka rozdať čo vie. Bodaj by som ho bola mala...

    • 17.10.2005  09:12
    Crash (2004)
    *****

    Jeden a pol dňa v Babylone, kde nikto nikomu nerozumie. Každý človek hovorí iným jazykom, pretože strach z neznámeho, bolesť zo straty a neistota nám zapchávajú uši. Všetky postavy bojujú o vlastnú dôstojnosť, chvíľami ju strácajú a potom si ju budujú na niekom inom. Hrdinstvo sa u každého strieda so slabosťou, láska s nenávisťou, poníženosť s hnevom. Sme bieli i čierni, ale aj žltí. Farby pleti sa miešajú s farbou duše a nikto nie je bez viny. To sú asi moje primárne pocity z tohto mrazivého príbehu, v ktorom je sa vzájomne stretávajú v jednom meste rôzni ľudia v náhodných stretnutiach a snažia sa prežiť navzdory všetkému. Nie sú horší, ani lepší ako my. Prejavy rasizmu a xenofóbie v tomto silnom príbehu strácajú latentný charakter a nadobúdajú tvary desivej obludnosti.

    • 16.10.2005  09:33

    Nádherný svet Roalda Dahla očami Tima Burtona. Hneď od začiatku filmu som cítila mrazenie, ktoré sa postupne menilo na úžas. Neverila som, že sa dá svet fantázie vo všetkých svojich farbách a tvaroch preniesť na plátno v takej skutočnej podobe a budem sa môcť dívať, kam už dávno nechodím. Jednoduchý príbeh podopretý nádherným vizuálnym stvárnením ma vrátil do sveta detí, detstva, predstáv a dní, keď napokon všetko dobre dopadne a ja som s otvorenými ústami držala Karlíkovi palce, aby našiel svoj kupón a prežil bez ujmy všetkú tú nádheru, ale i sklamania. Pretože ani Willy Wonka už nie je taký, ako si ho pamätá deduško. Trošku mi prekážalo, že Umpa-Lumpi mi bol/i nesympatickí a navyše ma stále prenasledoval pocit, že raz omylom ukážu oplzlé gesto, ale inak tlieskam!

    • 8.10.2005  18:53

    Výborné. A to ešte páni českí bratia prišli o skvelé mená ako Gejza, Aladár, Cvoky, Mafia a podobne :o)

    • 6.10.2005  21:33

    Byť, znamená byť vnímaný...Niekedy je prežiť horšie ako umrieť a milovať horšie ako nenávidieť. Láska spútava silnejšie ako okovy a skutočná láska prekoná rozluku aj smrť. Ralph Fiennes v dalšom nádhernom príbehu milostného trojuholníka. Je stvorený pre rolu milujúceho nešťastníka s nejasnými pohnútkami a skratovým konaním. Julianne Moore rieši otázky viery a Boh na všetko dozerá – pretože spravodlivosť je niekedy krutejšia než neprávosť. Napriek tomu všetci /a ja tiež/ túžime po takej láskej, hoci vieme, že bolesť nás navždy poznačí. Film mi atmosférou pripomenul nezabudnuteľného Anglického pacienta. Vrele odporúčam.

    • 18.9.2005  21:22
    Vlčí jáma (1957)
    *****

    Fantasticky zachytená hysterická snaha o zachovanie vzťahu zo strany starnúcej ženy. Uniká jej mladosť i láska, stáva sa nekritickou a neznesiteľnou. Výborne podané...pre mňa ako ženu - odstrašujúce...brrr

    • 15.9.2005  20:25
    Vlasy (1979)
    *****

    Vlasy ako prejav slobody, takej, po ktorej bažíme všetci, oslobodenej od balastu, peňazí i zodpovednosti. O túžbe vo vnútri človeka aspoň občas urobiť niečo úplne bláznivé, ale aj o cene, ktorá je vysoká, o odvahe, ktorá sa vytráca vekom, o konvenciách, mieri. O deťoch kvetín, ktoré ešte nevedeli, že sú súčasťou čohosi jedinečného a neopakovateľného. Skvelá hudba, farebnosť a silný príbeh ma dostal ako šestnástku a jeho čaro sa nevstrebáva vekom ani počtom zhliadnutí. Stále neprestávam čudovať, že nič nedokáže ľudstvo odvrátiť od nutkania znovu a znovu sa púšťať do rovnakých, vopred prehraných, bitiek, do chuti zabíjať životy, lásky a ilúzie rovnako, ako to niekto predtým urobil nám. Je to môj prvý muzikál z veľkého plátna. Obsadil prvú priečku a drží sa. Milujem rovnako zodpovedného Clauda ako aj Bergera a viem sa stotožniť s oboma. A keby v parku požičiavali kone, minula by som zaručene všetky drobné :o) Skvelé.

    • 15.9.2005  17:01

    Na krásu víla sporá, na dušu štedrá bola, a láska kúzlom pána, ho pobláznila zmála. A hoci príbeh tento, už po stáročia známe, o cite v hrudi prudkom, vždy radi počúvame, tie slová s vôňou kvetu, keď zoskladajú vetu. Tak jedna myseľ krásna, dá hĺbku inej tvári, a láska v srdci živá, tú túžbu kruto kvári. Láska tá mužov dvoch k žene tej dojemná, určite zaujme každého – nielen mňa. Ako to dopadne? Záhadu odmyká, v nádhernom príbehu, ceruzka klasika. Keď máte srdce otvorené, a láska keď vás čaká, tak príbeh lásky pokorenej, vás dozaista zláka. A veru je to nádhera, keď s citom človek pozerá...

    • 7.8.2005  20:44

    Čo všetko sa môže stať keď nezávislej a úspešnej 50-tničke skolabuje doma dcérin priateľ - šovinistický 60-tnik zaujatý mladými dievčatami? Scenáristka namiešala fantastický koktail humoru a dobrej nálady. Smiala som sa aj tam, kde herci plakali. Diane Keaton hrala aj viečkami a Jack Nicholson je v komediálnych roliach fantastický – ešte nikoho som nevidela sa tak neuveriteľne zľaknúť – jeho schopnosť prehrať pohyby bez štipky násilia je geniálna. K tomu všetkému výborná hudba a príjemná atmosféra. Neviem si predstaviť pohodovejšie nedeľné odpoludnie – aj keď je to pravdepodobne spôsobené mojím vekom, ktorý mi dáva pocit, že tomu, samozrejme, rozumiem. :o) Nie absolútne plných, ale predsa len 5*

    • 2.8.2005  07:52

    Z toho čo som videla, je tento film najbližšie mojej predstave o obludnosti vojny. Myslím, že romantika, ktorú sa tam často snažia vpraviť, je len niečo, čím sa nás snažia učičíkať. Ale nie je prečo - je to drsné, špinavé, krvavé a bolí to. Rovnako víťazov ako porazených. Skvelé!

    • 11.7.2005  07:42
    Pelíšky (1999)
    *****

    Nádherne poetické spracovanie prežívania obdobia vlády „mrzké lúzy“. Úžasný humor a každodenná tragika bez pátosu. Na konci som milovala takmer všetky postavy filmu. Pretože nezáleží na politickom názore – krásu a omylnosť človeka, ktorá vyplýva z túžby po dokonalosti, cítim srdcom kardiaka – postihnutá dobou a nostalgiou.

    • 25.6.2005  15:17

    Kam nás privedie túžba po moci a majetku? Čo všetko sme ochotní na tej ceste zanechať? Všetko! Myslíte, že nie? Kto z nás nikdy nezabil kúsok svojho blížneho? Robíme to denne – už dávno. Toto je príbeh, ktorý sa odohral na úsvite vekov, keď ešte žila nádej, že tu po nás niečo ostane. Keď ešte svetu a prírode vládli duchovia a ľudia si pamätali, že každé zviera a každý strom má svoju dušu, keď ešte mnohí načúvali zúfalému volaniu a tí, čo chceli všetko, neboli národnými hrdinami. Vráťme sa do čias, keď zvieratá hovorili a ľudia načúvali a dovoľme sami sebe spomenúť si, čo je dôležité. PS: chipsy si položte na dosah. Od tohto príbehu sa neodchádza.