meave

Zmiešaná spoločnosť, výstredné outfity a expresívne kulisy zľahčujú zošnurovanosť, ktorá vyššiu triedu zväzovala omnoho viac, ako chudoba. Lebo obava z nej zbavovala možnosti žiť podľa vlastného vkusu a rovnako ako dnes, si vyžadovala odvahu a ochotu riskovať. Preto urobiť to, čo je správne (duty), bolo najvyššou hodnotou. Aj preto bola pre úspech nevyhnutnosť spojiť ju so schopnosťou čítať medzi riadkami, medzi pohľadmi a drobným pohybom. Zdanlivo sa zaradiť a popri tom si nájsť to svoje. Dnes odvaha nemá už tú cenu, ako v časoch, keď len Viktorka mohla robiť, čo sa jej zachcelo. Nevieme to celkom porovnať, chýba empíria - ale tá predstava vie stále omámiť. Lebo veríme, že my by sme to isto dokázali. Očarujúce!

Romantizujúca komédia o paragánoch je od reality samozrejme na míle ďaleko. Je to celkom tak, ako keď chlapi po štyridsiatich rokoch sedia pri mariáši, alebo pri pive a rozprávajú si, ako to tam kedysi bolo, koľko zjedli slivkových knedlí, v skrini mali "komínky" a vôbec - nepoznám nikoho, kto by to nepoznal z rozpravaní vlastných otcov a dedov. Ale vždy znovu pobaví. Možno aj preto, že Kouba mi tak veľmi pripomína môjho otca, ktorého zápisník z vojenčiny ešte stále niekde mám, aj keď on už tu nie je. Takže - záleží možno aj na tom, kedy ste sa narodili :)

Malé ženy majú v sebe náboj energie, vytrvalosti, odhodlania, vzájomnosti a dokazujú, že aj rozdielny ľudia dokážu prekonať čokoľvek. Pre mňa sú večnou posilou a každé spracovanie ma teší. Myslím, že každá rodina má svoj kríž a nič nie je také idylické, ale bolo povedané - napíš, že si bola aj šťastná, aj že to bolelo. Napíš pravdu. A ona do nej dala celé svoje srdce. Jo!

Neprekvapilo ani nejak zvlášť nesklamalo. Mala som pocit, že ide skôr o obsadenie ako o príbeh, ale k oddychu patrí aj to. K záveru ostalo iba jediné prekvapenie - a to nejako pozabudlo na prírodné zákonitosti. Škoda.

Práve som dopozerala posledný diel a premýšľam, prečo som sa nechala oklamať. Najprv som uvažovala, či je v každej komunite tak veľa ľudí postihnutých rôznymi formami idiocie. Potom sa začali chovať normálnejšie, tak som čakala nejaké vychodisko. Neprišlo ale nič. Iba pocit štyroch premárnených večerov. Veľké sklamanie po veľkom očakávaní. Asi to bola chyba.

Tešila som sa na Petrohrad a Moskvu. Miesto toho som sa ocitla v divadle. Ale chýbali mi iba do plesu. Lebo všetko bolo v tanci, v pohľadoch, zvukoch. Tak dávno milujem Kareninu a tak dávno so ju nečítala. Nikdy pre mňa nevyzerala ako Keira, ale dnes ňou bola. Cítila som jej vzrušenie rovnako, ako jej zúfalstvo. Pretože odkedy stretla Vronského, už nič nebolo bežné. Celý jej život sa zrazu odohrával na hranách a pri mantineloch. Tak blízko divákov, túžiacich po klebietkach. Ale len to určitej miery. Pretože je prípustné porušiť zákon, ale nie pravidlá. To chápu všetci - okrem Karenina. Svet však nemôže byť plný svätcov. Užila som si každú minútu!

"Dúfam, že tu budete šťastná. Ja som bola." Parafráza, ktorá mi ostala v mysli. Lebo čo je obdivuhodnejšie ako byť šťastný navzdory svetu, osudu, životu, prírode ... čomukoľvek. A to sú spomienky na Afriku. Kus života, lásky, odhodlania, boja a sily vydržať. Iba mi to pripomenulo, ako nám dnes tá chuť byť šťastný navzdory chýba. A čakám, verím, že to v sebe nájdem.

Také ozajstné a krásne - ako keď človek iba zostarne a nie sa zlomí. Možno je to prírodou, možno dušou, ale je to silnejšie ako odovzdanosť. Núka nám to možnosť bojovať o svoj život a nie sa iba odovzdať prúdu. A v tej chvíli keď sa rozhodneme, vôbec nezáleží na tom, koľko nám ostáva.

Pes s človek spolu tvoria zvláštny spolok. Aj na Psí rok sa treba dívať dlho a pozorne, aby človek prišiel na to, kde to má vlastne muchy a kde je pes zakopaný. Ano, zase pes :) Lebo tak ako Devon, ani John nehovorí o svojich traumách a divák musí premýšľať sám. Tempo je pomalé, pre niekoho možno až nudné. Ja som sa však nenudila a ochotne som prijala rozuzlenie nabádajúce k návratu k prírode. Možno aj preto pre mňa štyri hviezdičky.

Láska, sex a renesancia v jednej izbe v Ríme. Krátky útek z reality podfarbený skvelou hudbou, ktorá pomohla vytvoriť atmosféru a pridala jednu celú hviezdičku. Lebo milovanie mi pri nej nepripadalo obscénne a pomaly plynúce obrázky ma nezabíjali nudou. Bolo to ako pomaly plynúca erotická báseň s náznakom epiky. Len taká ľahká a trochu smutná...