Maura

Tento film je ako časovaná bomba. To, čo spočiatku vyzerá ako klasická teenage dráma, navyše dosť slabo a neinvenčne natočená, sa na konci mení na sled rýchlych surových scén, ktoré berú dych a narúšajú žalúdočnú rovnováhu. Jeden z najlepších filmov o šikane. Aj preto, lebo film svoj vcelku jednoduchý námet prekonáva a posúva ďaleko za hranice prvoplánového zobrazenia násilia.

Začínam si myslieť, že pod značkou americký nezávislý film sa skrýva monotónna dráma postavená na banálnych rozhovoroch a niekoľkých naturalistických scénach, celá zachytená ešte viac nezávisle sa tváriacou dokumentárnou kamerou. Forma prevažuje obsah a to je aj spôsob, akým je potrebné film vnímať. To zachytenie každodennosti bolo to jediné, čo ma upútalo...

Ani nádherná Eva Green nezabránila tomu, aby sa z toľko očakávaného filmu Jordan Scott nestala takmer dvojhodinová nuda. A to taká nuda, ktorá zapudzuje už v zárodku tých pár zaujímavých scenáristických momentov, ktoré film aspoň trocha oživujú. Zábavné je info k uvedeniu Cracks na MFF Bratislava, podľa ktorého ide o presvedčivo natočenú "senzuálnu drámu o obsesii a zavádzajúcej láske". Mne skôr Trhliny pripomínaly nasilu vytvorenú zlátaninu všetkých možných "ženských filmov" a "ženských príbehov". Zlátaninu, ktorá nemá jasnú myšlienku a snaží sa vyvolať zdanie dramatickosti a hĺbavosti nekonečným opakovaním jedného motívu. Nie sú to len neustále sa opakujúce zábery skokov do vody, ktoré sa úplne míňajú účinku. Je to predovšetkým tá póza a presnosť, s akou je divákovi nadávkované "správne množstvo emócie v správnom čase".

Skutočne slabší odvar Jesus Campu, ktorý síce neohúri, no ani neurazí. Nvotová sa štylizuje do postavy diváka a poslucháča, do ničoho nezasahuje, nekomentuje, len občas kladie vágne otázky, ktoré nesmerujú nikam. Možno je jej zámerom podať neskreslený a objektívny pohľad na problém viery a fungovanie cirkvi. Na druhej strany podsúva divákom svoju kritickú výpoveď, ktorú rozvíja len v symbolickej rovine a rezignuje na otvorené kritické hodnotenie. A to by asi dokument s takým provokatívnym názvom ako tento priniesť mal. Nemôžem sa preto zbaviť pocitu, že názov je len šikovnou marketingovou nálepkou, ktorá má za úlohu strhnúť na film čo najväčšiu pozornosť. A pritom obsah, hoci skutočne nekorešponduje s názvom, prináša množstvo zaujímavých námetov. Ponúka zaujímavú sociologickú štúdiu kresťanského fanatizmu v novom a neprebádanom teréne - u nás a u našich susedov, čo považujem za najväčší prínos dokumentu.

Veľmi príjemné prekvapenie MFF Bratislava, skvelá Katie Jarvis, ktorá hrá ako o život. Dosť naturalistické a drsné, no zďaleka nie také, ako sa dá očakávať od podobnej diery niekde v Essexe. Spočiatku rýchle, výbušné a náladové, neskôr film stráca dych, pod čo sa podpisuje značne prepísknutá stopáž. Najsilnejšou oporou filmu v tomto prípade nie je originálny námet (až na pár zvratov je dej trochu nudný a ľahko predvídateľný), ale výborná kamera a autentické dialógy, ktoré sú ako vystrihnuté zo špinavých ulíc na predmestiach. Narozdiel od iných podobných filmov sa tomuto istá prvoplánovosť a niekoľko klišé s romantickým podtónom nedá vyčítať. Príbeh nie je nasilu, nehrá na city, nič nezľahčuje, ale len pomaly plynie. A hlavne, netreba sa obávať toho, že sa romantická zápletka podpíše na lacnom happy ende. Veľmi oceňujem príjemnú atmosféru a svojský humor, doteraz nechápem, ako je možné, že tak dokonale zapadli do tohoto žánru.

Nepaci sa mi, ze si tento film vacsina zaskatulkovala ako feministicku dramu (rezia - zena, hlavna postava - zena, zapletka - sexualne obtazovanie). Presne tak sa vytvaraju rozne stereotypne predstavy napr. o tom, ze feministka je len zubozena zena nahnevana na cely svet, ktora nenavidi muzov a ak chce (namiesto svojho muza) uzivit aj zopar deti, musi si najst poriadnu pracu. Sexualne obtazovanie je problem, ktory mozno je tercom feministickej kritiky, no pribeh a jeho filmove spracovanie posuvaju temu trochu inym smerom. Film si az do poslednych minut drzi vysoku uroven (co je celkom fajn vzhladom na stopaz) aj vdaka celkom uveriteltelnym sceam z pracoviska, no zabery zo sudnej siene su uz akoby vystrihnute z ineho filmu. Zobrazenie realneho zivota, kde hlavna hrdinka naraza na neprekonatelne prekazky, striedaju dojemne zabery hrajuce na city. V sudnej sieni dostava Josey prekvapivo lahko rozhresenie, ziskava respekt zucastnenych - jednoducho pravda zvitazi nad zlom, ako to uz v americkych dramach byva...

Ani moje počiatočné pochybnosti po vzhliadnuti plagatu a zoznameni sa s dejovou zapletkou ma neuchranili pred hrozou menom Cloverfield. Monstrum vam skutocne privodi nocne mory. Ale urcite nie vdaka svojim kvalitam... Nudne, dlhe (nepochopitelne trapny a pretiahnuty uvod, po ktorom zabudnete aj na samotne monstrum), obcas pateticke a infantilne sladkaste, obcas dost nelogicke. Ako teenagersky horor (?) dobre, ako hikacka pre mladsieho brata este lepsie, pre divaka cakajuceho kvalitny horor celkom trauma. Asi je to vec vkusu, filmu výrazne dvihaju hodnotenie celkom dobre efekty a kamera, no pre mna zbytocne premarnenych 85 minut...

Dalsi Arfonskeho pokus o filozoficko/existencialno/mysticku odyseu, ktora na prvy pohlad ocari, na druhy vyvola mnozstvo otazok. Tema hladania vecneho zivota nie je sice prilis originalna, no stale sa tesi velkemu divackemu zaujmu. Arfonskeho sci-fi drama je postavena na dojimavej romantickej zapletke a tak sa z hladania vecneho zivota stava hladanie vecnej lasky. Z troch spociatku nesuvisiacich casti filmu Arfonsky prekvapivo vykuzlil jednotny celok s trochu predvidatelnou pointou. Vzhladom na vyber temy posobi trochu rusivo snaha o dovysvetlovanie vsetkych otazok, co filmu vyrazne ubera z jeho tajomnosti. Vo finale tak Arfonsky ponuka vsetky casti skladacky pribehu, ktore sice do seba perfektne zapadaju, no posobia skor ako prirucka k pozeraniu narocnejsich filmov pre menej narocnejsieho divaka. A aby to malo poriadne grady, mame na zaver moznost len zasnut nad nie prilis oku lahodiacimi preexponovanymi zabermi na americku budhisticku nirvanu. Celkovy dojem po zhliadnuti filmu vyborny, po naslednej podrobnej diskusii o kvalitach filmu velmi rozpacity.

Krasa v podobe, aku mi este ziaden film neponukol.

Strasne pohodovy film na pohodovy vecer. Po Noci na zemi este lahsia a stravitelnejsia chutovka od majstra filmovych poviedok. Perfektny vyber hercov, ktori hraju akoby len tak, pri salke kavy a neodmyslitelnych cigaretach. Film, ktory sa na nic nehra, scenar akoby napisany len nahodou, na kolene pocas prestavky na placi. Strasny pocit lahkosti, spontanne vybuchy smiechu, obcas sice zvlastny sled pribehov, no stale dobry pocit z dobre natoceneho filmu. Asi najviac nepripraveneho divaka potesia a kluboveho snoba popudi jednoduchost a nenutenost dialogov. Zda sa, akoby im obcas trochu unikala pointa, no aspon davaju vyniknut hlavnym akterom - kave a cigaretam. Filmu totiz nevladnu dialogy, ale skvela "jarmuschovska nalada", ktora priklincuje k pohovke az do konca. A potom zas a zas.