Dragonlanc

Seriál sa rozbehol veľmi dobre, ale potom doplatil presne na to, čo všetky "úspešné" seriály pred ním - snaha naťahovať čas, pridávať stále viac pokračovaní a pod. a vytĺcť z divákov a sponzorov maximum čo sa dá. A tak postupne stráca dynamičnosť a upadá stále viac a viac. Pri tomto trende skončí na smetisku ako úplný odpad ako veľa seriálov pred ním.

Historická trilógia Henryka Sienkiewicza: "Ohňom a mečom", "Potopa" a "Pan Wolodyjowski", ktorá sa odohráva v 17. storočí, keď vrcholila veľkosť a sláva poľského kráľovstva sa postupne venuje trom veľkým vojnám, ktoré viedli Poliaci v tomto období - vojna proti ukrajincom, kozákom a tatárom počas povstania Bohdana Chmelnického (Ohňom a mečom); vojna proti dovtedy neporazeným Švédom (Potopa) a vojna proti Turkom a Tatárom (Pan Wolodyjowski). Všetky vojny začali pre poľsko katastrofálne ale nakoniec viedli k veľkým víťazstvám. Filmy pomerne verne sledujú knižnú predlohu a patria k tomu najlepšiemu medzi historickými filmami. Pomerne verne je tu zobrazená slávna poľská ťažká jazda - okrýdlení dragúni, ktorých neskôr ešte dlho využíval pri svojich výbojoch aj Napoleon a objavili sa dokonca aj v Mexiku, kde ich služby využíval samozvaný cisár Maximilián, neskôr porazený a popravený Juarezom. Ešte ako malý som čítal knižné predlohy, ktoré mali rodičia a potom neskôr v televízii nedočkavo sledoval jednotlivé časti filmu, ktoré STV dávala vzhľadom na ich dĺžku ako trojdielny, resp. päťdielny seriál. Možno len doporučiť všetkým milovníkom dobrých historických filmov, kde si na svoje prídu jak milovníci bojových scén, jednak romantici. Hoci je zaujímavé, že napriek tomu, že historicky časovo nasledujú filmy v poradí "Ohňom a mečom", "Potopa" a nakoniec "Pan Wolodyjowski", tak boli sfilmované v presne v opačnom poradí "Pan Wolodyjowski (1969)", "Potopa (1974)" a nakoniec "Ohňom a mečom (1999)".

Očakával som od tohto filmu viac. Zdá sa, že američania doteraz nenatočili jediný skutočne poriadny film o vojne v Iraku. Možno o desať rokov, keď odtiaľ odtiahnu s dlhým chvostom rovnako ako z Vietnamu.

Niečo takto stupídne a hlúpe som už dávno nevidel.

Film Egerské hviezdy, v anglosaských krajinách distribuovaný aj pod názvom "Stratený talizman" som videl prvý krát v Slovenskej televízii ako malý chlapec pred viac ako 30 rokmi a až do dnešných dní mi v pamäti utkveli jednotlivé scény z filmu. Podarilo sa mi nedávno film zohnať a opäť som si teda užíval dobrodružstvá z mladých čias. Na jednom DVD sú spolu obe časti v celkovej dĺžke približne 150 minút. Film v ničom nezaostáva na inými historickými veľkofilmami - desaťtisíce štatistov, tisíce koní obrovské bojové scény. Posledná hodina filmu je prakticky celá venovaná boju o pevnosť Eger. Film je síce poznačený silne patosom, ale je to pochopiteľné, po neblahých udalostiach po zmarenom protikomunistickom povstaní v Maďarsku mal opäť oživiť národné cítenie. O čom vlastne film je: Film sa odohráva v 16. storočí v Uhorsku, keď prakticky celé územie dnešného Maďarska bolo obsadené Turkami. Eva Cecey a Gergely Bornemissza sú ako malé deti unesení jednookým tureckým janičiarom. Vďaka odvahe malého Gergelya sa im v noci podarí ujsť, pričom ukradnú koňa. V konskom sedle bol ukrytý vzácny talizman, ktorý jednookému Turkovi Jumurdžákovi mal prinášať štastie a nezraniteľnosť v boji. Deti sa dostanú domov a uhorskí vojaci potom rozprášia Turkov a oslobodia ostatných zajatcov. Mladý Gergely je poslaný na výcvik k Bálintovi Törökovi, aby sa stal z neho bojovník. Uplynie 10 rokov. Gergely sa stáva jedným z najlepších bojovníkov a poručíkom cisárskeho vojska a z Evy je dvorná dáma uhorskej kráľovnej. Bálint Török je veliteľom uhorského vojska. Uhorský kráľ zomiera a zostáva po ňom len malý syn a kráľovná vdova. Na radu jedného maďarského biskupa sa rozhodne stretnúť s tureckým sultánom. Jeden maďarský biskup spolu s jedným kňazom však zradia a vydajú bez boja do tureckých rúk najväčšiu maďaskú pevnosť - Buda (v dnešnej Budapešti). Veliteľ uhorských vojsk Bálint Török je zadržaný sultánovými vojakmi a poslaný do Istanbulu ako zajatec. Kráľovná vdova je nútená odísť s malým synom pod tureckým sprievodom do Sedmohradska. Spolu s ňom odchádza ako dvorná dáma aj Eva Cecey. Pri rozlúčke s Gergelyom si sľúbia navzájom vernosť. O rok neskôr prichádza Gergely do Sedmohradska na dvor ovdovenej kráľovnej kde sa dozvie, že Eva sa má zasnúbiť a vydať za iného, poručíka kráľovského vojska, ktorého jej vybrala samotná kráľovná. Gergely je tajne pošle svoj prsteň, aby jej pripomenul dávny sľub a tak Eva utečie pred sobášom a odchádza s Gergelym. Jeden potulný mních ich tajne zosobáši. Gergely spolu s mladým Bálintom odchádzajú do Istanbulu, kde sa pokúšajú oslobodiť z väzenia Bálinta Töröka, bývalého hlavného veliteľa uhorských vojsk. Prekazí im to však jednooký turek, ktorému kedysi Gergely vzal zázračný talizman. Ten sa dozvie, kto má talizman a pokúsi sa zavraždiť Gergelya, ale ten si vymení šaty s jedným tureckým žobrákom a tak miesto neho Jumurdžák zabije žobráka. Keďže sú prezradení, musia ujsť z Istanbulu. Po niekoľkých rokoch sa v Uhorsku schyľuje k novej vojne s Turkami. Eva a Gergely majú malého syna. Gergely odchádza do Egerskej pevnosti, kde jej veliteľ István Dobó sústreďuje sily na boj s Turkami. K Eve prichádza zamaskovaný jednooký Turek a pokúša sa od nej získať talizman. Tá ho oklame tým, že mu povie, že ho má jej manžel so sebou v pevnosti Eger. Turek unesie jej syna aby výmenou za neho získal svoj stratený talizman. V pevnosti Eger sa sústredí asi 1500 uhorských vojakov pod velením Istvána Dobó. Pošlú žiadosť o pomoc k cisárovi Ferdinandovi Habsburskému aby im poslal na pomoc cisárske vojsko, ale ten považuje Eger aj tak za stratený a pošle len symbolickú pomoc 150 vojakov. Obrancov pevnosti obkľúči obrovská turecká armáda, boj začína. Do obkľúčenej pevnosti sa tajnou chodbou pokúša dostať aj Eva, aby sa stretla s Gergelym. K pevnosti príde aj Jumurdžák a ponúka Gergelymu za talizman slobodu jeho syna. Eva sa dostane do pevnosti ale na žiadosť veliteľa Dobó sa ukrýva a neprezradí Gergelymu, že ich syna uniesli. Pevnosť denne ostreľujú Turci a na jej hradby útočia tisíce tureckých vojakov. Medzi obrancami sa nájdu aj zradcovia - maďarský poručík Hegedüs prejde k Turkom a tajnou chodbou privádza do hradu tureckých vojakov. Obrancom hradu sa podarí na poslednú chvíľu vyhodiť chodbu do vzduchu. Pri rozhodujúcom tureckom útoku obrancovia pustia na Turkov diabolský vynález - veľké mlynské koleso, ku ktorému sú pripevnené desiatky súdkov so strelným prachom a kusami železa, ktoré vybuchujú uprostred tureckých radom a spôsobia masaker. Pevnosť je zachránená, turci porazení, Uhorsko zachránené, Eva sa stretáva s Gergelym, ich syna oslobodia z tureckého tábora a všetci sa šťastní vracajú domov - klasický happy end.

Film Egerské hviezdy, v anglosaských krajinách distribuovaný aj pod názvom "Stratený talizman" som videl prvý krát v Slovenskej televízii ako malý chlapec pred viac ako 30 rokmi a až do dnešných dní mi v pamäti utkveli jednotlivé scény z filmu. Podarilo sa mi nedávno film zohnať a opäť som si teda užíval dobrodružstvá z mladých čias. Na jednom DVD sú spolu obe časti v celkovej dĺžke približne 150 minút. Film v ničom nezaostáva na inými historickými veľkofilmami - desaťtisíce štatistov, tisíce koní obrovské bojové scény. Posledná hodina filmu je prakticky celá venovaná boju o pevnosť Eger. Film je síce poznačený silne patosom, ale je to pochopiteľné, po neblahých udalostiach po zmarenom protikomunistickom povstaní v Maďarsku mal opäť oživiť národné cítenie. O čom vlastne film je: Film sa odohráva v 16. storočí v Uhorsku, keď prakticky celé územie dnešného Maďarska bolo obsadené Turkami. Eva Cecey a Gergely Bornemissza sú ako malé deti unesení jednookým tureckým janičiarom. Vďaka odvahe malého Gergelya sa im v noci podarí ujsť, pričom ukradnú koňa. V konskom sedle bol ukrytý vzácny talizman, ktorý jednookému Turkovi Jumurdžákovi mal prinášať štastie a nezraniteľnosť v boji. Deti sa dostanú domov a uhorskí vojaci potom rozprášia Turkov a oslobodia ostatných zajatcov. Mladý Gergely je poslaný na výcvik k Bálintovi Törökovi, aby sa stal z neho bojovník. Uplynie 10 rokov. Gergely sa stáva jedným z najlepších bojovníkov a poručíkom cisárskeho vojska a z Evy je dvorná dáma uhorskej kráľovnej. Bálint Török je veliteľom uhorského vojska. Uhorský kráľ zomiera a zostáva po ňom len malý syn a kráľovná vdova. Na radu jedného maďarského biskupa sa rozhodne stretnúť s tureckým sultánom. Jeden maďarský biskup spolu s jedným kňazom však zradia a vydajú bez boja do tureckých rúk najväčšiu maďaskú pevnosť - Buda (v dnešnej Budapešti). Veliteľ uhorských vojsk Bálint Török je zadržaný sultánovými vojakmi a poslaný do Istanbulu ako zajatec. Kráľovná vdova je nútená odísť s malým synom pod tureckým sprievodom do Sedmohradska. Spolu s ňom odchádza ako dvorná dáma aj Eva Cecey. Pri rozlúčke s Gergelyom si sľúbia navzájom vernosť. O rok neskôr prichádza Gergely do Sedmohradska na dvor ovdovenej kráľovnej kde sa dozvie, že Eva sa má zasnúbiť a vydať za iného, poručíka kráľovského vojska, ktorého jej vybrala samotná kráľovná. Gergely je tajne pošle svoj prsteň, aby jej pripomenul dávny sľub a tak Eva utečie pred sobášom a odchádza s Gergelym. Jeden potulný mních ich tajne zosobáši. Gergely spolu s mladým Bálintom odchádzajú do Istanbulu, kde sa pokúšajú oslobodiť z väzenia Bálinta Töröka, bývalého hlavného veliteľa uhorských vojsk. Prekazí im to však jednooký turek, ktorému kedysi Gergely vzal zázračný talizman. Ten sa dozvie, kto má talizman a pokúsi sa zavraždiť Gergelya, ale ten si vymení šaty s jedným tureckým žobrákom a tak miesto neho Jumurdžák zabije žobráka. Keďže sú prezradení, musia ujsť z Istanbulu. Po niekoľkých rokoch sa v Uhorsku schyľuje k novej vojne s Turkami. Eva a Gergely majú malého syna. Gergely odchádza do Egerskej pevnosti, kde jej veliteľ István Dobó sústreďuje sily na boj s Turkami. K Eve prichádza zamaskovaný jednooký Turek a pokúša sa od nej získať talizman. Tá ho oklame tým, že mu povie, že ho má jej manžel so sebou v pevnosti Eger. Turek unesie jej syna aby výmenou za neho získal svoj stratený talizman. V pevnosti Eger sa sústredí asi 1500 uhorských vojakov pod velením Istvána Dobó. Pošlú žiadosť o pomoc k cisárovi Ferdinandovi Habsburskému aby im poslal na pomoc cisárske vojsko, ale ten považuje Eger aj tak za stratený a pošle len symbolickú pomoc 150 vojakov. Obrancov pevnosti obkľúči obrovská turecká armáda, boj začína. Do obkľúčenej pevnosti sa tajnou chodbou pokúša dostať aj Eva, aby sa stretla s Gergelym. K pevnosti príde aj Jumurdžák a ponúka Gergelymu za talizman slobodu jeho syna. Eva sa dostane do pevnosti ale na žiadosť veliteľa Dobó sa ukrýva a neprezradí Gergelymu, že ich syna uniesli. Pevnosť denne ostreľujú Turci a na jej hradby útočia tisíce tureckých vojakov. Medzi obrancami sa nájdu aj zradcovia - maďarský poručík Hegedüs prejde k Turkom a tajnou chodbou privádza do hradu tureckých vojakov. Obrancom hradu sa podarí na poslednú chvíľu vyhodiť chodbu do vzduchu. Pri rozhodujúcom tureckom útoku obrancovia pustia na Turkov diabolský vynález - veľké mlynské koleso, ku ktorému sú pripevnené desiatky súdkov so strelným prachom a kusami železa, ktoré vybuchujú uprostred tureckých radom a spôsobia masaker. Pevnosť je zachránená, turci porazení, Uhorsko zachránené, Eva sa stretáva s Gergelym, ich syna oslobodia z tureckého tábora a všetci sa šťastní vracajú domov - klasický happy end.

Tento film síce vychádza z románu Alexandra Dumasa, ale inak s ním nemá spoločné takmer nič, samozrejme okrem historických postáv. Ide o bohapustú zakáľačku a vraždenie. Takže ak máte radi sprostú mäsiarčinu, rozsekané telá, useknuté hlavy, hromady mŕtvol, bezuzdný incest a primitívne, nelogické správanie všetkých záčastnených, potom sa pozerajte na tento film a prídete si na svoje. Inak je to celé nanič.

Síla. Tak takto sa vyrábali sovietski hrdinovia !!!

Toto nie je typický vojnový film plný bojových scén. Film rozpráva príbeh mladých japonských pilotov cvičených pre jednotky kamikaze. Vo filme nie sú veľké bojové scény, okrem niektorých archívnych záberov z amerických lodí. Ťažisko filmu je venované posledným dňom a hodinám japonských pilotov, ktorí boli posieľaní na smrť, ich vzťah k vlastným rodinám a priateľom. Svoje posledné chvíle trávia zvyčajne v kaviarni pani Torihamy Tome, ktorú všetci nazývajú teta Tome. Tá sa im snaží spolu so svojimi dcérami spríjemniť posledné chvíle života trochu lepším posledným jedlom, za ktoré odmieta vziať peniaze od mladívok idúcich na smrť a sama predáva svoje vlastné šaty a svoj majetok, aby dokázala zohnať aspoň niečo slušnejšie na zjedenie. Píše listy a posieľa ich rodinám chlapcov, ktorí odchádzajú na smrť. To napriek tomu, že je to zakázané a nakoniec sa sama stane obeťou brutálneho útoku japonskej polície, pretože posieľala necenzorované listy rodinám mladých kamikaze. Jediní, ktorí sa jej zastanú pred policajtmi sú práve títo piloti. Jednotky kamikaze jedna za druhou odlietajú na svoj jediný a posledný let a prichádzajú stále noví, aby sa sotva vycvičení, absolútne neskúsení v boji stali obeťou amerických stíhačiek a protilietadlovej paľby. V závere filmu je zobrazený typický osud takýchto útokov kamikaze na americké lode pri ostrove Okinawa: sú zmasakrovaní americkými stíhačmi ďaleko od svojich cieľov a ten zlomok, ktorí prenikne cez stíhaciu ochranu je ďalej zmasakrovaný stovkami amerických protilietadlových diel. Ani nie jednému zo sto pilotov sa nakoniec podarí preniknúť až nad americkú loď a vrhnúť sa strmhlav na ňu. V historických záznamoch sa uvádza, že počas celej vojny sa útokov kamikaze zúčastnilo približne 6500 japonských pilotov. Celá tragédia ich osudu je zhrnutá v záverečnom komentári filmu v podaní pani Tome: "Počas vojny ich v Japonsku považovali za bohov, všetci ich obdivovali a klaňali sa im. Po vojne ich začali nazývať šialenými sebevrahmi !." Pre milovníkov histórie sú veľmi zaujímavé detailné zábery a zobrazenie japonských lietadiel Nakajima Ki-43 "Hayabusa" (americké kódové označenie Oscar), na ktorých odlietali kamikaze (v roku 1945 už značne zastaralé stíhacie lietadlá). Buď išlo o perfektne zachovalé historické stroje alebo skutočne perfektné repliky. Niekoľko zaujímavých historických údajov: prvou americkou potopenou loďou útokom kamikaze bola lietadlové loď "ST. LO" pri Filipínach 24. októbra 1944. Poslednou potopenou loďou útokom kamikaze bol americký torpédoborec "Callaghan" 29. júla 1945 pri ostrove Okinawa. Počas celej vojny kamikaze potopili 3 lietadlové lode, 14 torpédoborcov, 3 rýchle transportné lode, 12 vyloďovacích plavidiel, 1 tanker, 6 nákladných lodí, 3 minolovky, 3 veľké výsadkové lode, 1 oceánsku vlečnú loď, 2 torpédové člny a 1 stíhač ponoriek a poškodili 368 ďalších plavidiel. Ďalšia zaujímavosť: na fotografii, ktorá je zobrazená pri záverečných titulkoch, je na fotografi zhotovenej 26. mája 1945 na leteckej základni Bansei na ostrove Kagoshima 5 mladých kamikaze z 72. špeciálnej útočnej perute, na ktorej je zobrazený s malým psíkom na rukách desiatnik Yukio Araki, ktorý zahynul pri sebevražebnom útoku neďaleko Okinawy nasledujúci deň. Mal len 17 rokov !!!

Jediná zábavná a originálna scéna je, keď Jim Carrey vyliezla von z nosorožcovej prdele. Zvyšok je len odpad.