Lhurgoyf

Škoda že film s takto nastavenou zápletkou sa s postupujúcimi minútami a zvrátenejšími úlohami stáva stále viac a viac nereálnejší. Osobne mi prišlo napríklad Douglasove demolovanie vietnamského krámku vo Falling Down brutálnejšie a maniakálnejšie, než scéna s motorkármi a šnúrou na prádlo (ala Ghost Ship). Škoda tiež zbytočnej komediálnej roviny v úvode, ktorá v kontextu zvoleného žánru thrilleru pôsobí ako päsť na oko. Toto je jeden z mála prípadov, kedy verím, že v prípade správne zvoleného režiséra je možné z takéhoto námetu vydolovať úžasný americký remake. Hovoril tu niekto o Fincherovi?

Keď sa chce, aj detský film dokáže byť zaujimavý pre dospelého diváka (The Goonies, E.T., či žánrovo podobný Young Sherlock Holmes and The Pyramid of Fear). Táto vec je však ich protipólom. Nancy Drew je mladá detektívka, ktorá rieši zapeklité prípady a záhady na ktoré nestačí miestna polícía, ani oddelenie X-Files. Táto trochu naivná Dušínovská postava ako vystrihnutá zo 60 rokov (avšak používajúca iPod a MacBook), sa vo veľkomeste stretá s dravým svetom dnešných teenagerov. Z tohoto stretu potom vyplýva základný humor filmu, balancujúci na pomedzi hlúposti, detinskosti a naivity. Pokiaľ vám však po dome behá predpubertálna dcéra (najlepšie do 12 rokov), dovolím si film odporučiť. Vy to vďaka krátkej stopáži prežijete a decko dostane priame a jednoduché poučenie do života "je dôležité byť sama sebou". Ostatní ale ruky preč preboha!

Priznám to, na Black House som sa dosť tešil. Sľuboval totiž hutnú dávku psychoteroru, teda niečo iné než sme u štandartných kórejských copy&paste hororoch zvyknutí. Až po prvý zvrat niekde do polovice filmu to vcelku fungovalo, potom sa však všetko zvrtlo na klasický slasher. A to ten typ, kde killerovi nevadí niekoľko bodnutí, popáleniny, vypichnutie oka a napriek problémom s pohyblivosťou sa dokáže doslova teleportovať. Herecký ansámbl tiež neni bez problémov. Zatiaľ čo Jeong-min Hwang v hlavnej úlohe zakríknutého poisťováka exceluje, s jeho náprotivkom je to horšie. Vďaka svojej malej výške a sploštenému ksichtu je Shin-il Kang takmer výhradne obsadzovaný do úloh blbečkov pitvoriacich sa pred kamerou. Jeho výkon je nanešťastie podobný aj v Black House, preto som ani chvíľu neveril jeho postave buranského maniaka. Nenudil som sa, sklamanie bolo však značné.

Buranskosť a brutalita. To sú zbrane, ktoré Zombie majstrovsky ovláda, a pomocou ktorých vie vybudovať neuveriteľne silnú atmosféru. Tie však v Halloweene takmer úplne absentujú. Až na prvých 20 minút, ktoré nasľubujú tú pravú vidlácku jazdu (hlavne zo strany Michaelovho buranského otca), sa nič ďalšieho neodohrá. Zombieho trademarková miera brutality a majstrovská gradácia násilia do čoraz väčšieho extrému tu tiež prakticky neexistuje, a tak celú druhú polovicu filmu Michael len chodí po zatemnených chalupách a nudne podrezáva (takmer výhradne) topless roztlieskavačky. Neviem, či je chyba v zásahoch producentov od Dimension Films, nutnosti držať sa Carpenterovho originálu, alebo v nevhodnosti režiséra, ale filmu chýba hlavná vec - atmosféra - a preto nefunguje. Osobne by som pod Zombieho taktovkou radšej videl ďalšie pokračovanie Texas Chainsaw Massacre alebo The Hills Have Eyes.

Okolo tohoto filmu sa vytvoril akýsi pre mňa nepochopiteľný hype. Stačí len pozrieť komentáre na IMDB, kde je vychvalovaný až do nebies. A ja tápem. Šablonovité, klišoidné, naivné, nevtipné, občas až protivné a ku koncu už takmer k nevydržaniu (2 hodiny na prihlúplu komédiu je aj pre mňa moc). Ba čo viac, film vnútorne nedrží po kope a sám si protirečí. Urputne sa snaží predať akési posolstvo v zmysle "plastická operácia v živote nič nerieši" a zároveň sa hlavnej vysilikónovanej hrdinke po menších útrapach nakoniec splní všetko, po čom kedy túžila. Pokiaľ chcete fakt niečo vtipného, siahnite po Beast and the Beauty.

Seriál Viva Laughlin bol (iste v rekordnom čase) už po 2 odvysielaných dieloch a 4 dňoch od premiéry televíziou CBS zrušený. Príbeh sa točil okolo podnikateľa, ktorý sa snažil získať peniaze na otvorenie svojho prvého kasína v Laughline. Ako to už býva, tesne pred dofinancovaním mu vybuchne investor a chýbajúce prostriedky hľadá u zazobaného majiteľa siete kasín v Las Vegas, Hugha Jackmana. Seriál obsahoval jednu netradičnú stránku - muzikálové čísla. Herci zrazu uprostred scén začali tancovať a spievať na rockové skladby, a to takým nechutným spôsobom, že pôvodný spevákov hlas bol v skladbe potlačený (ale stále počuteľný), zatiaľ čo herci sa ho snažili svojim netrénovaným hlasom prekryť. Znelo to strašne. Po 30. minútach a 3 muzikálových scénach som to vypol a zmazal z disku.

Seriál snažiaci sa niečo vyťažiť z populárneho franchiseu Dannyho parťákov s najhoršou zostavou prehrávajúcich hercov, ktorých som kedy videl. Seriál bol našťastie zrušený po siedmych dieloch.

Už na začiatku projekcie som niečo tušil, keď nám sebaistý producent náruživo povykladal, ktoré krajiny film nasadzujú do distribúcie a aké ohromne pozitívne ohlasy dostávajú z festivalov. Po skončení tohoto dvojhodinového utrpenia som si povedal, že si z nich niekto musel spraviť strašnú prdel. Narozdiel od niektorých komentátorov si myslím, že film je na tom dobre po formálnej stránke. Z plátna sa na diváka doslova valia metre snehu, nerušiaca symfonická hudba len podporuje chladnú atmosféru, a i herci mi prišli vcelku slušní (Marko Igonda v roli nemeckého soldáta dokonca výborný!) To však nezastrie fakt, že celý film je road movie dvoch ľudí, ktorí dve hodiny chodia po horách a vedú extrémne nudné akademické debaty. To všetko je občas až ed-woodovsky prestrihávané rozostrenými zábermi z vojnového konfliktu v Iraku (!!) Som si istý, že v divadelnom prostredí by celkové vyznenie tohoto filozofického posolstva bolo o niečo znesiteľnejšie, filmové médium však tento patvar neznesie.

Hlúposť najvyššieho kalibru. Sergei Parajanov úspešne zabíja moderného diváka rozvláčnym nepochopiteľným dejom, strnulými nehercami a nezaujimavou minimalistickou výpravou. Výsledná patlanina tak vo výsledku vyzerá ako naivný pokus o art film netalentovaného tureckého režiséra zo 60. rokov.

Film, v ktorom sa hodinu a pol spieva a tancuje okolo umierajúcich ľudí, súloží s mŕtvolami a chlastá v bare. Ani homosexuálny kovboj tomu moc nepomohol. Ešte že som ten film videl len v útržkoch medzi mikrospánkami, inak by to bolo na sebevraždu.