Rozhovor s nepřítelem

V prvom rade chcem vyzdvihnúť snahu všetkých zúčastnených, je fajn ísť po dlhom čase do kina na nový slovenský film!:) Na druhej strane moje objektívne hodnotenie nebude asi veľmi potešujúce. Nepoznám Laholovu predlohu a verím, že môže byť zaujímavá. Bohužiaľ toto filmové spracovanie nech už je robené podľa hocičoho je mierne povedané biedne. Keby som mal vyzdvihnúť niečo pozitívne tak to bude nádherná scenéria, zaujímavá hudba a Štefan Kvietik v úlohe "rozprávača". Zaujímavo a vcelku originálne sú do príbehu vsunuté skutočné zábery, ktoré to celé aspoň trochu oživujú. Ten zvyšok je dokonale nefungujúci. Na slabšie herecké výkony sa dá "zvyknúť" (inak načo tam bola napr. Monika Hilmerová?). Filozofické úvahy by sa možno dobre vynímali v nejakom bare, ale ako "rozhovor" medzi nemeckým vojakom a "prostým" človekom pôsobia nesmierne umelo a silene. Prvú polovicu filmu som ochotný ešte prekusnúť a dal by som aj *** pri dobrej vôli, ale to čo nám je servírované v druhej polovici je doslova katastrofa. "Asi" niečo nefunguje, keď sa kino pri scénach ktorý mali vypáliť úplne inak smeje (a to tam neboli žiadny drbnutí puberťáci). Pri niektorých scénach a replikách som nevedel či pozerám absurdnú drámu alebo veľmi zlú konverzačnú paródiu a len som nechápavo krútil hlavou Vydržal som do konca hoci tretina kina to vzdala, no stálo ma to veľmi veľa síl a sebazaprenia. So všetkými prižmúrenými očami je to za **, ale asi to nie je veľmi objektívne:) Škoda... (12.03.2007)

Tvorcovia podľa vlastných slov nadviazali na Barabášove filmy o Slovenskom národnom povstaní zo 60. rokov (Zvony pre bosých,Pieseň o sivom holubovi). Z tejto inšpirácie však veľa nevzišlo: v kŕči patetických dialógov oddeklamovaná poviedka, ktorej filmový prepis dopadol katastrofálne. Obsah filozofujúcich rozhovorov absolútne nezodpovedá zakotveniu v čase a priestore (cesta odsúdeného na smrť a jeho kata strmou horskou zimnou dolinou s hrozbou prepadnutia partizánmi ), čo je asi hlavný a výrazný rozdiel oproti Barabášovým filmom, kde aj takéto dialógy prirodzene zapadali do danej situácie. Miestami sa celé kino rozrehotalo nad smrteľne vážne recitovanými sentenciami. Prevažujú zábery tvárí v detailoch, symboly pôsobia silene, dielo postráda názorovú aj dejovú dynamiku. Úbohosť dokresľujú nevierohodní herci, zbytočne pridané scény pobiehajúcej blondíny, či zábery prírody, ktoré akoby vypadli z normalizačných televíznych "Prestávok". Rušivo pôsobili aj zvláštne rozštvorcované čb dokumentárne prestrihy z vojnových konfliktov. Zaujímavejší dramatický oblúk ponúkol len záver filmu, vďaka ktorému film ako celok neposúvam priamo do odpadu, kde by sa inak vcelku slušne vynímal. Slepá cesta slovenskej kinematografie. (01.06.2007)

Jeden z neúspešných pokusov ako oživiť slovenský film. V čase premiéry aj pred ňou som sa tešil na silný príbeh v krásnych horách...Treba pochváliť šikovný trailer, a tak som chcel svojou kúpou lístka do kina prispieť, aby slovenský film vstal z mŕtvych. Lenže stalo sa to, čo sa stáva bežne a to, že trailer ani zďaleka nedokáže ukázať dušu filmu. Na úvod pozitíva, ktorých tu je veľmi málo. Pekné exteriéry, kvalitná hudba a po dlhej dobe sympatický Kvietikov hlas. Úplne najväčší kameň úrazu boli totálne nepodarené dialógy, absolútne nezaujímavé a zbytočne kvetnaté, skrátka všelijaké len nie hodiace sa do vojnového obdobia a príbehu o dvoch ľuďoch z opačných strán. Kurva ,veď dvaja vojaci sa nemôžu rozprávať ako básnici. Keď sa asi tretí krát ozvalo z úst B. Farkaša:" Prečo si ho nezabil?" ozývalo sa kinom chichotanie a mňa vážne začal oblievať pocit trápnosti. Herci, to sú samostatná kapitola. M. Igonla sa do úlohy výborné hodil, ale jeho potenciál režisér ani scenárista ani zďaleka nevyužili. Bárta aj Farkaš predviedli štandard. M.Hilmerová sa filmom iba mihla a spätne sa mi zdá, že neprehovorila ani slovo. Labuda ml. v rovnako bezvýznamenej úlohe bez slova. Celkovo príbeh o rozhovore medzi nepriateľmi vyšumí z hlavy veľmi rýchlo, lebo už pri vychádzaní z kina som nevedel o čom sa vlastne tí dvaja rozprávali. Otrepaná hláška " že o ničom", tu platí dvojnásobne. Predloha skrývala obrovský potenciál a režisér z nej nedokázal vyťažiť ani štvrtinu. Veľká škoda a zvlášť, keď som za toto dvojhodinové utrpenie zaplatil vstupné. Inak... bolelo by to aj zadarmo. 30%. (26.05.2009)

Keď film začal, mal som pocit, že sledujem akúsi paródiu na psychologický film. Vojaci nepôsobili ako Nemci, kamera sledovala močiaceho vojaka a či išli spolu na pochod, kde sa mohli hocikedy obaja zastreliť bez rozruchu, ale neurobili to. Potom som si začal uvedomovať, že film má nádhernú hudbu a ten scenár nie je až tak zlý. Postupne film gradoval až k silnému psychologickému záveru, kde spomenuli, že naša pozemská spravodlivosť sa líši od tej nebeskej. Že si naším ľudským jazykom ťažko odpovedáme na nadpozemské veci, skrátka hlboké, až sa to ťažko chápe. Určite by som si chcel prečítať nejakú literatúru od Leopolda Laholu, poprípade vidieť sfilmovaný iný jeho film, ale toto ma ozaj prekvapilo, navyše prostredie bolo úžasné. Film pôsobí nereálne, ale zároveň nie je ani ľahko pozemský, nie je to povrchnosť, herci sú takí, akí sú, niekomu môže vadiť ich hranie, ja som si ich hranie vysvetľoval istou nadnesenosťou. Film by som ohodnotil na horšie štyri hviezdy, ale zároveň by som ho odporučil k zamysleniu, k úvahám, niekedy až príliš prchko a nezmyselne tvrdo reagujeme na našu tvorbu, nie je to tak naivné a hlúpe ako to vyzerá. Pred niekoľkými mesiacmi by som možno na to reagoval negatívne a s veľkou kritikou ako niektorí z vás, dnes však chápem, že to hovorí viac než mnohé efektné filmy. (17.01.2013)

Film som nevidel - nebudem hodnotiť. Ale chcem tento priestor využiť na menšiu úvahu. Slovenská kinematografia je na tom zle. Nie, to je slabé slovo - je v riti! Je pomaly zázrak ak sa ročne urodí aspoň jeden slovenský film (jeden!!!!!!). A keď sa tak stane, väčšinou to sú chuťovky ako Konečná stanica a Vadí nevadí. Po dlhšej prestávke zase raz prichádza nový slovenský film, ktorý by rád naštartoval záujem našich divákov o domácu tvorbu. Slovenskí diváci si totiž úplne odvykli očakávať od slovenského filmu čosi iné ako totálnu zhovadilosť. A tu sa ukazuje aká "šťastná" voľba Rozhovor s nepriateľom naozaj je. Ľudia nechodia do kina, na filmy nie sú peniaze a keď sa nejaké konečne nasyslia, investujú sa kam? No predsa do projektu o druhej svetovej vojne, o partizánoch a nemeckých vojakoch. Komu toto príde ako dobrý nápad, môže s kľudným svedomím od teraz o sebe prehlasovať, že stratil kontakt s realitou. Keby takýto projekt prišiel uprostred niekoľkých iných (samozrejme z iných žánrov), možno by ani nepôsobil od veci. Ale ako jediný slovenský film široko ďaleko? Stačí si len prečítať obsah filmu a buď budete krútiť hlavou, alebo sa smiať. Som skalopevne presvedčený o tom, že slovenský divák by išiel do kina na slovenský film, ku ktorému by mohol mať nejaký vzťah. Koľko bolo slovenských vojnvých filmov? Koľko "hľadaní princípov ľudskosti"? Ja to poviem presne - plná prdel. A nikoho to už nezaujíma. Absolútne nikoho. Pár pseudo-umelcov? Tí tržbu neurobia. Rozumnejšie by bolo natočiť niečo zo súčasného života (keď chcete á la Samotári) - tzn. niečo čo by ľudí zaujímalo. Ale natočiť to civilne, filmovo (nie s divadelným prednesom) a pútavo. Zostane to medzi nami bola sračka aj preto, lebo Miro Šindelka film musel napchať kopcom ťažkých umeleckých a symbolických záberov. Samozrejme zhola zbytočných a filmu neslúžiacich. Je treba prestať sa pokúšať robiť samé hĺbavé umenie a urobiť skrátka normálny inteligentný film. Verím, že diváci by na taký film prišli už len preto, lebo kvalitný slovenský film by bol úkaz pomaly biblických rozmerov. Takže - prestaňte točiť a financovať Rozhovory s nepriateľom a skúste dať priestor niečomu, takpovediac ľudovejšiemu. Nemyslím Kameňák, ale pokiaľ sa má slovenská kinematografia vzchopiť (a už by KURVA bolo na čase), musí si niekto niekde uvedomiť kade vedie cesta. A drámy z druhej svetovej vojny ňou rozhodne nie sú. (23.03.2007)