sanikope

Ak by som sa mal pokúsiť Somewhere opísať alebo ho kamsi zaradiť možno by som začal asi takto- Existencionálna antidráma z prostredia holywoodu plná tanca a rýchlych áut. Skutočne sa vo filme tancuje dosť a motorovým kamarátom je tam venovaná tiež riadna časť filmu. No i tak je film úplne o čomsi inom- chvalabohu od Sofie C som predsa nemohol očakávať čosi v štýle veľký chlapi a motorka. Zvolila si akoby návrat do časov Lost in Translation a spracovala príbeh odcudzenia oveľa komornejšie a pre bežného diváka asi oveľa menej atraktívnejšie. Coppola vo filme po prvý krát nepoužila žiadnu megahviezdu ako v jej predchádzajúcich filmoch bývalo zvykom ak nerátam hviezdny moment Benicia del Tora vo výťahovej scéne. Zvláštne že Somewhere dávam plný počet, ale asi som nemal veľke očakavania (filmu predchádzali neveľmi vrelé ohlasy) a tak som bol príjemne prekvapený. Sám som zvedavý či film obstojí v skúške času. Ešte však musim spomenúť, pri každom Sofiinom filme ma dostane hudba a v prípade Somewhere tomu nie je inak. A ešte mi nedá sa spytať? Nepripomínalo Vám Somewhere, v niektorých momentoch nášho južného suseda Ulricha Seidla?

Priznávam, film som si naozaj užil, v kine to bola príjemná jazda. Keď som však vyšiel z kina tak som sa cítil podvedený. Akcia síce super aj všemožné super-kombinácie kombinované so xxxsuper-xxxkombináciami. Po 2-3 dňoch mi film úplne vyfičal z hlavy a mám pocit že v ňom išlo iba o pseudointelektuálne hladkanie ega v zmysle aj ja ako divák interaktívne pristupujem..... xxxkombinujem. Velké vákuum a za tým všetkým hľadaj.. hľadám...hľadáme... MATRIX

Od prvých tónov som sa nechal uniesť soundtrackom ktorý presne markuje štýl noir- thriller. I keď som sa pri pozeraní často prichytil porovnávaním s Hitchcockom v 40/50-rokoch asi najviac s Rebekou (1940), i tak mi vôbec neprekážalo si vychutnať tento oldschool piece. Hoci aj predvídateľný príbeh i dĺžka filmu, Scorsese tentoraz zamiesil príbeh s tými správnymi ingredianciami (temná hudba, osamotený ostrov, nekonečný dážď, temno, psychiatrická liečebňa a veľmi podozrivé individuá ) a tým že už má svoje skúsenosti tak nemal s kuchtením problém.

Samozrejme, asi ako väčšina keď som sa dopočul že sa ktosi chystá natočiť movie o FB tak som si pomyslel svoje. A tak som si tú informáciu nechal prefrčať bez odozvy. O pár mesiacov som sa však dozvedel že za tým stojí sám veľký DF a to už som si 2x preklepol čas premiéry. I keď Fincher už netočí s tou dravosťou ako by si asi mnohí z nás priali ( Se7em/Fight Club) a i po jeho najhoršom kúsku (Benjamin Button) ktorého sladkosťou ma dostatočne otrávil a znechutil som sa i tak nadržaný vybral do kina. A čo som nakoniec dostal? Možno čosi ako Wall Street pre IT, alebo mi to dokonca pripomínalo tohoročný World Cup v Južnej Afrike 2010 počas ktorého sme mali možnosť vidieť určite najslabší turnaj v histórii, ale zato s najväčšou sledovanosťou. Podobnosť čisto náhodná asi nie. Social Network je asi o podobnej prázdnote v nás a našej generácii po roku 2000 komunikujúcej cez klavesnicu. Ale teraz naspäť k filmu. Na začiatku filmu vidíme ako sa budúci zakladateľ FB Mark Zuckerberg (Jesse Eisenberg) , háda s priateľkou pri pivku a ona mu dáva kopačky pretože je pre ňu premúdrelý. A tam niekde sa začína náš príbeh. Zuckerberg beží domov s rozhodnutím zavesiť preňho túto dôležitú informáciu na jeho blog a zdielať to s inými študentmi online. A tam niekde akoby vznikla tá jeho idea o zdieľaní informácii. Na naše šťastie film nie je o vplyve FB na nás. Skôr je o tom ako sa vyrovnávajú s tlakom moci tí ľudia ktorí stáli pri zrode mašinérie zvanej Facebook. I keď to tak na prvý pohľad vyzerá tak Zuckerberg pre mňa osobne nie je hlavným hrdinom filmu ale na moje príjemné prekvapenie ním je jeho kámoš z Harvardu Eduardo Severin (Andrew Garfield) ktorý v začiatkoch finančne podporoval Zuckerberga v jeho aktivitách so založením akejsi formy socialnej siete z ktorej neskôr vznikol samotný FB. Film je podávaný akoby čo najviac z jeho uhlu pohľadu. Ale tak ako sa celý dej filmu točí o percentách a podieloch, podobne je to s hrdinami filmu ktorý akoby sa bili o tie svoje podielové uhly pohľadov a to si na Fincherovom filme asi najviac vážim. Že sa nesnažil nikoho ukázať v krajšom svetle alebo kohokoľvek démonizovať. Naozaj ťažko sa mi hodnotí tento film, pretože až čas mi ukáže či film bude schopný prežiť alebo to bude iba taká generačná záležitosť. Zatiaľ si to Social Network dobre rozbehol ale som veľmi zvedavý ako na mňa zapôsobí za 5-10 rokov....Zatiaľ za 4

Ak by som aj chcel spoilerovať, tak v tomto prípade by to asi bolo úplne zbytočné. Hneď po vzhliadnutí sa ma kámoši pýtali aké a o čom to asi bolo a ja som im úprimne povedal že nemá význam to ani skúšať opisovať, pretože to bolo príliš neopísateľné. Po drobnom naliehaní som sa pokúsil to opísať a uvedomil som si že to čo som na plátne videl vyznieva ako nejaká uletená thajská komédia, a pri tom všetkom sa skutočne o komédiu vôbec nejedná. Nálada vo filme je taká--- veľmi ťažko opísateľná. Pri sledovaní som akoby cítil také vnútorné titulky ktoré sa snažili uchopiť aspoň čo-to, a to verím že keby sme sa spýtali ďalších 50 čo nás tam bolo a tí sa snažili asi o to isté a i tak sme si s toho vytvorili vlastné obrazy. A i preto Strýčka vnímam veľmi pozitívne i keď sám neviem povedať či je film dobrý alebo špatný. Pretože som po dlhom čase bol v kine a nemusel som sa sústrediť a všetko to akosi plynulo len tak......

Spojenie artu a gore v korejskom filme o pomste(len pre silné žalúdky). Prvá polovica vyborná (4 hviezdy), druhá zaostáva veľmi (1 hviezda). Škoda prepálenej minutáže a I Saw The Devil mohlo vypáliť úplne inak. Režisér si nedokázal ukontrolovať tempo z prvej hodiny a zviezol sa na nekončiacom prenasledovaní vraha. Medzi obeťou a vrahom film dôjde do štádia kde mi je už úplne jedno kto je obeť a kto vrah. Akákoľvek bariera medzi nimi úplne mizne a stáva sa s toho iba naháňačka myši a kocúra, ktorá sa neskôr kompletne utápa v preškvarenom násilí...

Pri takýchto filmoch by si akakoľvek telenovela bez újmy brala domov z Cannes zlatého leva. Asi netreba viac dodávať... Ultra k.k.t.n..

Film ktorý nič nerieši, nikoho neurazí. Rozdelil som si ho na štyri 25minutové časti. Odporúčam trebárs tým čo pozerajú TV a nemajú radi reklamy. To to je presne ten druh filmu ktorý sa dá nazvať VATA. V momente ako začne reklama si pustite Made in Dagenham a myslím že tým nič nepokazíte. Keď reklama skonči pauznuť a zasa niekedy nabudúce si odohrať ďalšiu epizódku z Dagenhamu. I tak je to natočené spôsobom že človek len ťažko može nepredpokladať čo bude ďalej.... Ako oddychovka super, ako film s posolstvom- veď už sám neviem o čo išlo. Aha equal pay fight, ale vo filme bolo viac fun ako fight...

Ďalší film z dielne Dannyho Boyla a opäť sklamanie. Škoda. Už si na to u neho začínam zvykať. Jeho nový film ma irituje vo svojej podstate od prvého momentu až do konca. Asi som bol jediný na tejto planéte, ktorý nevedel a ani netušil o čom asi 127 bude. A keďže som sa ani ku knihe nedostal, tak som mal pred sebou vcelku čistý papier a tešil som sa na to čo mi Danny prinesie. Príbeh o Aronovi. Príbeh veľmi neobyčajný, áno od film predsa očakávam neobyčajnosť. V tomto prípade však vypočitavosť predbehla i neobyčajnosť. Nechcem posudzovať knihu (rád by som keby ma niekto opravil) ale choval sa tak debilne frajersky Aron i v knihe? Jeho chovanie a životný prístup boli kameňom úrazu cez ktorý som sa nedokázal preniesť. I keď som chcel nepodarilo sa mi s ním stotožniť. Bez toho že by som chcel som stále v duchu musel porovnávať s TOUCHING THE VOID v kontexte ktorého mi 127 prišla ako ranná tv show. Doslova mi vo filme liezlo všetko na nervy (to predsa od filmu nechcem, však?) hudba, strihy ani nespomínam. Vyzerá to akoby som sa len sťažoval, končim. Proste mi to nesadlo.

Novy von Trier je vzdy pre mna udalost. Vsade sa pise co to zasa natocil, ze vraj horor. Ja som tam akosi ten horor necitil ani nezachytil bola to opat klasicka trierovska nekonvencna zalezitost. Najvacsim prekvapenim pre mna vsak bolo v porovnani s jeho predchadzajucimi filmami zena ktora netrpela tym ze by bola utlacena na okraj spolocnosti ale dokonca prebrala muzsku nicivu silu. Pred Antikristom to bolo vzdy ake su zeny chudatka slabe a nekonecne dokazu trpiet az na uplne dno svojho ja-(Prelomit vlny-Tanec v temnotach-Dogville).V Antikristovi vsak zena sice trpi ale forma je ina sialene diabolska sexualne neuzamknuta v dogmach az s toho chvilami mrazi. Asi som svojim sposobom masochista ale hrozne mi ten pribeh pripomina nase zivoty ako si vsetci navzajom ublizujeme a preto dakujem Larsovi za moznost sa ZASTAVIT & ZAMYSLIET. Film o 2 hercoch a taky rachot to sa len tak nevidi Charlotte a Willem klobuk dolu. Chcel som dat len 4 ale za dojem ktory trva davam 5*. Brutalna krasa hraniciaca s Pasoliniho Salo...