Poslední recenze (79)
Sestra (2018)
Išiel som na film s tým, že to bude aspoň priemerné a dostatočne temné. Valak v Conjuring 2 bola veľmi temná, naháňala hrôzu len pohľadom, prítomnosťou. Tu to až na pár momentov akoby ani nebola ona. Jej evil schopnosti som jej nevedel uveriť, hlavne tie v druhej polovici filmu. Čo sa týka celého filmu, ide o kryštalicky čisté hollywoodske hororové klišé, určené akoby pre vymleté publikum, skôr násťročné ako vyspelé, ďalej milión absolútne hlúpych detailov, ktoré je vidieť v celom filme a nad ktorým sa to vymleté publikum nielenže ani len nepozastaví, ale zožerie to tvorcom aj s navijákom. Typická americká skreslená predstava o správnosti a vízii diania v nejakej ďalekej "zapadnutej" krajine. Rumunsko, rok 1952, tvrdý a vzrastajúci komunizmus, katolícky kňaz s mníškou by sa len tak zo zahraničia, ešte k tomu z Vatikánu, nedostal do krajiny bez toho aby boli zatknutí, alebo nemali na krku zavesených tajných. Kláštor vyzerajúci ako masívny hrad je nezmysel. Ďalej rímskokatolícke opátstvo v Rumunsku? Jedine ak maďarské na severe krajiny, ale to by nemohli zavše hovoriť rumunsky a oslovovať sa rumunskými menami. Pre typické rumunské prostredie by sa hodil pravoslávny kláštor, lenže ten by už tvorcom nepasoval k Vatikánu. Keď už tam všade svietili len sviečkami a petrolejkami, teda elektrina neprichádzala do úvahy, ako je možné, že tam fungovalo rádio. Stačí, to je už dosť. Nebudem sa vyjadrovať k typickým nelogickým činom postáv, ako je hlúpe preverovanie situácií, rozdelenie sa v bludisku chodieb, atď...Niekto tu chválil atmosféru filmu, neviem čím to, ale mi neprišla bohvieaká. Takisto absencia zapamätateľného soundtracku ma mrzí, ten by dotvoril hustejšiu a drsnejšiu atmosféru. Pre mňa slabé, nevýrazné, ultraklišovité, stupídne. Iba čo tvorcovia pokazili celú Valak postavu, bola by ináč skvelá, keby sa toho chopili schopnejší filmári. Škoda. 1,5*
Terminator Genisys (2015)
A je to tu! Na film som sa tešil ako malé dieťa back in 90´s, veď ostatne kto by nie. Trailer ma nabudil, dokonca aj rozhovory s hercami a tak som nepochyboval o úspešnosti, pokým sa tu nezačali objavovať prvé komentáre s hodnoteniami 2*či 3* a s dávkou negatívnych rečí o terminovaní celej značky. Nechápal som a celkom neistý som sa objavil v kine, kde som si film pozrel. A podobne ako som nechápal predtým, nechápal som ani teraz aké je to zábavné. Doslova "osviežujúce". V podstate je to prvý Terminátor, ktorý je vtipný, skôr srandovný, čo istotne nesadne každému, veď Terminátor je predsa vážny, drsný a akčný tak, ako ho poznáme z predchádzajúcich dielov. Ale ja som sa zasmial, ba dokonca viackrát. Na počudovanie ma to bavilo. Neviem ako je to možné, možno mám Arnolda až príliš rád, ktovie. Chodil tam síce len ako taký vedľajší panák a vždy, keď sa objavil, vytrúsil klasickú hlášku, čo mu už nabudúce fungovať nemusí, ale zatiaľ ako comeback pripomenutím postačil. Zvyšok osadenstva je priemerný, ale neurazí. Hudba nevýrazne minimálna, len keď sa objavil Arnold tak sa spustila tá naša známa terminátorovská, aj to najviac pri záverečných titulkoch. Ešte mi trošičku vadil koncový happy-end a upgrade T-800vky - očákaval som, tak ako inokedy, že Arnold na konci nejako epicky umrie, ale zrejme si s tým počkám až na ďalší diel. Dúfam. Takže konečné 4*, skôr silnejšie ako slabšie, predovšetkým vďaka Arnoldovi a jeho bitke so samým sebou. :)
Aleumdaun cheongnyeon jeondaeil (1995)
Film Čŏn Tchä-il bol zaujímavo koncipovaný, teda prinajmenšom Čŏn Tchä-ilova dejová línia, ktorá bola zobrazovaná čiernobielo, aby vynikla minulosť oproti farebnej dejovej línii, ktorej dominoval istý spisovateľ a intelektuál spisujúci knihu o samotnom Čŏn Tchä-ilovi. Áno, tento autobiografický film splnil svoju úlohu zobraziť nám dostatočne verne snahu Čŏn Tchä-ila a poukázal na drastické pomery, ale hlavne temnú stranu sily, ktorú použila Kórejská republika na ceste za ekonomicky silným a vyspelým štátom. Osobne si ale myslím, že takýmto trestuhodným činom upozorňujú na seba idioti a blázni, nevážiaci si predovšetkým svojho života a taktiež zadubenci a nevzdelanci, typický prázdnohlavý robotníci, ktorý majú na všetko reč, ale nedokážu nič. 1*
Poslední deníček (21)
Válka končí v Pacifiku I. - Pevnosť Iwodžima
Práve som dočítal v poradí už piaty diel tejto pacifickej hexalógie objasňujúcej celkom dosť podrobne situáciu na tichomorskom bojisku, o ktorom toho vieme máločo. A preto sem uvediem pár zaujímavostí týkajúcich sa Iwodžimskej operácie Detachment.
Význam Iwodžimy bol daný jej polohou - presne v polovici cesty medzi Japonskom a základňami amerického strategického letectva v súostroví Mariány.
Američania chceli ostrov získať najmä preto, aby na ňom dobudovali komplex letísk, z kt. by mohli vzlietať nálety proti Japonsku a aj ako záchranná stanica pre stovky bombardérov, kt. by vzhľadom na svoje poškodenie, nedostatok paliva a iným ťažkostiam nemohli dosiahnuť materské letiská.
Význam bitky pre Japonsko bol dvojaký - taktický, spočívajúci v pôsobení čo najväčších strát nepriateľovi a v zdržovaní jeho postupu k metropole a strategický, kt. hovorí o tom, že pragmaticky uvažujúci Američania si po krvavej bitke o Iwodžimu uvedomia, akú cenu by museli platiť pri útoku na japonské domáce ostrovy a budú preto menej tvrdí pri jednaniach o podmienkach ukončenia vojny.
5 týždňov trvali ťažké boje s fanatickým nepriateľom skrývajúcim sa v nekonečnej spleti jaskýň, podzemných tunelov, okopov, roklín a betónových bunkrov. O tvrdosti bojov svedčí aj skutočnosť, že z 21 000 japonských vojakov prežilo len 216, aj to boli väčšinou Kórejci, ktorí neboli nikdy tak fanaticky naladení ako Japonci. A americké straty na konci bitky (deň D+36) boli tiež enormné - bojová sila (len) divízie námornej pechoty bola znížená zo 100 na 30%, čiže z 18 000 chlapov padlo a zranilo sa 8162, skoro polovica!! Celkové straty od vylodenia do dňa D+36 činili 25 851 mužov - z toho 6821 padlo a 19 920 bolo zranených.
Posledná kapsa odporu sa nachádzala v severnej časti ostrova a nazývala sa "Rokle", ktorú neskôr Američania premenovali na "Údolie smrti" - takmer neprístupný terén rozoklaných skál a úbočí, kde sa držal generál Kuribajaši s poslednými vojakmi. Udržal sa tu 9 dní, ale pritom tých 9 dní bránil priestor o veľkosti len asi 150x150 metrov a posledné 2 dni už len 50x50 metrov! Kuribajaši napísal: "5 dní sme nejedli ani nepili. Ale náš bojový duch je stále nezlomený."
V deň D+34 Američania, ktorí konečne zostúpili do Údolia smrti, zavalovali vstupy do jaskýň, ničili posledné izolované hniezda odporu a posledných Japoncov zovreli do priestoru, ktorý už nebolo možné účinne brániť. V nedeľu 25. marca (deň D+35) v 10:45 vojaci troch útočných plukov 5. divízie zlomili v Údolí smrti posledný japonský odpor.
