nascendi

Bol som mimoriadne zvedavý na film, o existencii ktorého som nemal ani tušenia. Pritom bol jedným z filmov, ktoré v priebehu šesťdesiatych rokov ako tykadlá ohmatávali, kam až je možné zájsť v kritike režimu a tiež aké inotaje bude nutné použiť na oklamanie cenzorov. Nakoniec sa to ako-tak podarilo a vznikol film, ktorý stojí a padá na výkone Rudolfa Hrušínského so známymi sekundantmi. Ten je ako obvykle skvelý, ale znázornenie vnútorného hlasu mi po chvíli pripadalo pomerne nešikovné. Vcelku som bol spokojný, aj keď si myslím, že film osloví divákov, ktorí tú dobu prežili, nie ich potomkov.

Film som videl pomerne dávno a je jedným z filmov, ktoré si zapamätáte, aj keď nejde o žiadne veľdielo. Naša pamäť funguje so značnou mierou autonómnosti. Dnes som si film pozrel opakovane a môj názor, že ide o mierne nadpriemernú snímku o Amerike a jej dvoch svetoch - skutočnom a mediálnom. A ten mediálny stále viac dominuje nad skutočným, o ktorý už má málokto záujem, lebo nie je dosť sexy. Každý, kto sa niekedy pokúšal verne zobraziť bežný život sa pri sledovaní výsledku nestačil dostatočne čudovať nad tým, koľko je tam vaty a nudy. Takže tento film bol pomerne pravdivý, aj keď iba pomerne, aby bol v konečnom výsledku sexy.

Netrúfam si tvrdiť, že existoval aj menej riskantný spôsob, ako vzdorovať požiaru, ktorý už odrezal únikovú cestu. Bez problémov budem tvrdiť, že práca profesionálnych hasičov špecializujúcich sa na lesné požiare je neskutočne náročná a nebezpečná. Preto film o skutočnej udalosti z roku 2013 mal všetky predpoklady byť vynikajúci. Bol by vynikajúci aj s tými chlapáckymi prejavmi a dialógmi, lebo takí asi americkí hasiči sú. Najväčšiu výhradu mám k proporciám. Je dobré venovať sa aj negatívnym dôsledkom rizikového zamestnania na rodinný život, ale nemalo by to trvať tri štvrtiny filmu. Iba málo divákov má presnejšiu predstavu o záludnostiach, ktoré sprevádzajú lesné požiare. Tam bola oblasť, ktorej sa mal režisér venovať.

Len tak mimochodom som pred pár rokmi zachytil, že Hrdý Budžes je Hrzánovej výstavný kus, ale nevenoval som tomu zvláštnu pozornosť. Dnes som si Hrdého Budžesa pozrel a veľmi dobre som sa zabavil. Je to výborne napísané, nedokážem pochopiť, ako sa môže niekto naučiť toľko textu a prakticky dve hodiny nezísť z javiska. Tiež som sa zamyslel nad tým, ako asi hru vnímajú diváci narodení po. Moja spokojnosť samozrejme nebola absolútna a malú výhradu mám k akejsi kŕčovitosti, ktorá napodiv bola väčšia v reakciách divákov, než pri dianí na javisku.

Anime určite nie je pre mňa. A vlastne ani neviem pre koho sú určené. Pre deti nie kvôli tematike a pre dospelých nie kvôli vyjadrovacím prostriedkom. Mne navyše nie kvôli tomu, že námetom je utrpenie Japoncov po prehratej vojne. V kontexte so zverstvami, ktoré japonské vojská páchali po celej juhovýchodnej Ázii ťažko hľadám empatiu k ich utrpeniu.

Zaujímavý film z ťažkej doby. Amerika sa borila s hospodárskou krízou, na ktorú najviac doplatili najchudobnejší a u nás o necelých dvadsať rokov prepuklo združstevňovanie s podobným priebehom a dôsledkami. Ameriku zaľudnili prisťahovalci, ktorí doma nečakali so založenými rukami a vzali do nich svoj osud. Táto vlastnosť im v neskorších dobách pomáhala prekonávať problémy. Tak predloha, ako aj film majú ľavicové ladenie, čo nebolo nič zvláštne v dobách, keď sa ešte nevedelo k akým koncom budú viesť ľavicové myšlienky v praxi. Filmu na mimoriadnosti pridáva Fordova réžia a výborné herecké výkony.

Neskutočne sa vlečúci nezáživný film bez iskry nápadu a vtipu. Boccaccio, Krejčík a známi herci sa z celých síl snažia, aby začiatkom sedemdesiatych rokov dali divákovi na chvíľu zabudnúť na okolité dianie. Iný zmysel nakrútenia tohto filmu som nenašiel.

Zaujímavá možnosť, ako sa na obyčajné deje pozrieť inak. Prirodzené obmedzenia tvorcovia nie vždy rešpektovali.

Jiří Hubač ma sklame iba výnimočne. Hřbitovu pro cizince nemožno uprieť úprimnú snahu o priblíženie osudov čs. letcov, ktorí sa po Februári nestačili čudovať, že za dôležitejšie, ako boj proti fašistom, sa pokladala svetová strana, z ktorej ten boj prebiehal. Rovnako nemožno uprieť Jiřímu Bartoškovi a najmä Josefu Dvořákovi obdiv za herecké výkony. Problém TV filmu vidím v jeho ladení a dĺžke. Na môj vkus bol film málo dramatický a už vôbec nie desivý, ako by si téma vyžadovala. Veď čo už môže byť desivejšie, ako keď krysy, ktoré sa navzájom udávali, dostanú moc a tú zneužijú na likvidáciu nemnohých hrdinov z vojny. A to všetko pod rúškom triedneho boja, i keď ide iba o prerozdeľovanie majetkov a moci. Na vytvorenie potrebnej atmosféry by film potreboval aspoň pol hodinu navyše.

Za najcennejšie na tomto filme považujem to, že napriek atraktívnej téme ostal vďaka scenáru vo vecnej rovine s mierne ironickým humorným podtextom. Tiež priniesol upokojujúce posolstvo majiteľom priemerných pipíkov. Na druhej strane mi pripadal neúnosne dlhý, skôr opisujúci, než objavujúci a s časťou dialógov, ktoré úrovňou neboli ďaleko od dialógov obvyklých v produktoch pornopriemyslu.