nascendi

Dcérin tip a Voyo k dispozícii spôsobili, že som si Bebjakovu minisériu pozrel na jeden záťah. A prečítal som si aj zopár komentárov. Vedľajší produkt považujem za pozerateľné dielo.  Nie vrcholné, ani prelomové, ale som s ním spokojný. Ako Slovákovi mi je ukradnuté, či herci majú správny ostravský akcent a ako laik bez problémov prehliadam odchýlky od zákonných a predpisových policajných postupov. Tomáš Maštalír si z minisérie odkrojil najväčší kus a bolo to v poriadku, na rozdiel od vychvaľovanej hudby, ktorá ma viackrát rušila v sledovaní. Istá nadprodukcia kriminálnych sérií vedie k ich určitej štandardizácii a problému divákov s vyčlenením výnimočného počinu z tej takmer jednoliatej masy.

Papierové predpoklady (Martin Hollý, herci, atraktívna tematika i prostredie) naznačovali, že by sa moje hodnotenie mohlo vyšplhať až na štyri hviezdičky. Ale nevyšplhalo. Hlavne preto, že pred štyridsiatimi rokmi boli dôležité iné papierové predpoklady. Tie, na ktorých boli schvaľovacie a podmieňujúce posudky. A najdôležitejšie boli ústne pokyny, lebo tie sa nikde nezaznamenávali a boli vyjadrované najpregnantnejšie. Preto aj úplatky boli tematikou iba jemne hryzkajúcou a stret dvoch morálnych svetov dostal svoje vyjadrenie iba v málo pravdepodobnom závere. Takže na prekvapenia z dôb minulých si ešte počkám.

Ďalší z radu filmov nezanechávajúcich žiadnu stopu v pamäti.  Je pravdepodobné, že iba mne pripadal film neprehľadný, k čomu prispievala aj podoba Charlize Theron s Nicole Kidman. Potešil ma "záporák", ktorého som videl vo viacerých filmoch. Pre úplnosť by som privítal, aby okrem pohľadu zneužívaných žien bol akcentovaný aj pohľad na chudáčikov, ktorí si svoje komplexy musia riešiť sexuálnym vydieraním žien, ktoré pre svoju kariéru urobia aj to, čo ani nepredpokladali, že urobia.

S primeraným pocitom hanby priznávam, že túto Shakespearovu hru nepoznám a po zhliadnutí toho, ako si ju pretvoril uznávaný adaptátor  jeho hier, ani toho nadmieru neľutujem. Obsadenie Denzela Washingtona do úlohy Dona Pedra ma vyrušovalo asi tak, ako kedysi obsadenie Omara Sharifa do úlohy dr. Živaga. Ale to nebolo najpodstatnejšie. Horšie bolo, že ma táto hra rušila inscenovanou bujarou veselosťou, prehnanými emóciami, príbehom, ktorý ma zaujímal iba minimálne a hlavne prebytkom textu, za ktorý samozrejme Branagh nemôže. Výsledkom bolo, že som film z povinnosti dopozeral a som rád, že to mám za sebou, aj keď celok nepovažujem za nevydarený.

Aj keď výsledným hodnotením sú "iba" tri hviezdičky, čerešničkou na torte je moja spokojnosť. Vlastne som obdobné príbehy videl mnohokrát. Rozdiel spočíval iba v tom, že táto lúpež bola skvelo naplánovaná a až na drobné detaily aj skvelo vykonaná. A spoločné s predchodcami má, že jeden z partie z malicherných dôvodov zlyhá a potom je už iba rutinou pochytať zvyšok. Na druhej strane nápad s replikami zbraní, dobrí advokáti a súdna mašinéria spoločne dosiahli, že tresty boli minimálne a nikto z páchateľov neutrpel väčšiu ujmu. Pobavilo ma, ako sa Guilermo Francella podobá na Miška Dočolomanského.

Zaujímavý príbeh o vnútornej energii, ktorá dlhodobo tryská z jednoduchého človeka, ktorý vďaka vytrvalosti až zaumienenosti vytvoril neobyčajné dielo, ktoré chodia turisti dodnes obdivovať. Čo všetko pri tvorbe musel prekonať a čo v osobnom živote obetovať, to film iba naznačuje. Spravidla sú ľudia hodnotení podľa diela, ktoré po sebe zanechajú a tomto prípade ide o dielo, ktoré prekonalo jeho tvorcu.

Po dlhej dobe som si k Bergmanovým filmom pridal ďalší, už takmer tridsiaty. Je to divadelne ladená komédia o obvyklej problematike jeho filmov, teda o vzťahoch mužov a žien. Tentokrát s pekelným podtónom. Dobre sa mi na film pozeralo, i keď určite nepatrí k jeho vrcholným dielam.

Nestáva sa často, že mám možnosť napísať k nejakému filmu prvý komentár. Mrzí ma iba to, že ten film a pochopiteľne aj ten komentár nevyznejú dobre. Nedá sa nič robiť, bol to film ako podľa nejakej šablóny. Šablóny kvôli ktorej prispôsobili príbeh, dialógy i herecké výkony. Trochu mi  pripomenulo sériu s Bronsonom -Túžba smrti. V každom prípade ochota svedkov vypovedať je nepriamo úmerná schopnosti štátu dôsledne ochrániť svedkov, a to je trvalejší problém, na ktorý budú nakrútené ďalšie filmy.

Nemám problém orientovať sa v politickej situácii šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Je mi známe aj meno a v hrubých rysoch aj príbeh Ben Barku. Boissetov  film je nabitý dobrými hercami, pozrel som si ho v čase, keď nie som ohrozovaný zaspávaním a napriek tomu nevidím najmenší dôvod na to, aby som mu dal viac ako tri hviezdičky. Vlastne ma potešil iba Morriconeho vklad do filmu, ktorý utlmil naivno-ľavicové ladenie príbehu.

Som rád, že po márnom hľadaní niečoho pozerateľného na dostupných TV kanáloch môžem vyjadriť s týmto filmom spokojnosť. Určite nepatrí medzi žánrovú špičku, ale keby každá česká kriminálka poskytovala zaujímavý príbeh, zahraný väčšinou spoľahlivých hercov, tak nebudem urputne hľadať nejaké nedostatky alebo nelogickosti, dám jej štandardné tri hviezdičky a nebudem ľutovať ani jednu z 95 minút, ktoré som filmu venoval.