Primavera

Počas celého príbehu som premýšľala, či je to fantasy žáner alebo reálny príbeh, ale v tom prípade by to bol film pre blondínku kríženú s policajtom, pretože nezmysel šiel za nezmyslom, ale priznávam úprimne - výborne vizuálne spracovaný, takže nechala som sa krásne klamať a páčilo sa mi to... Až prišiel záver a pochopila som, že je to vlastne o inom ako o vymyslenom príbehu tigra a chlapca kamuflujúci krutú realitu. Všetci žijeme radi v klamstve. Preto sme si vymysleli náboženstvá. A je to tak dobre. Úžasný záver s priestorom na premýšľanie...

Keďže som čítala Mraziara, nedalo sa neporovnávať... Nenormálne surové detstvo, ktoré z neho urobilo bezcitného chudáka, žiaľ, vo filme vidieť len máličko, na škodu veci... Zaujímavé praktiky, ktoré robil - dal zožrať človeka zaživa potkanom v jaskyni a kým to celé dni žrali, kamera to snímala.... parádna, nie? :-) Proste, vypadli zaujímavé veci na úkor niektorých zbytočne natiahnutých scén. Kniha zas lepšia ako film.

Akčáky zrovna nemusím, chýbajú mi tam filozofické dialógy, ktoré milujem a je mi jasné, že tu sa nehodia, ale ako akčák to bolo fakt výborné. Štíhla (stavím sa, že buď je bulimička, alebo anorektička, alebo ak nie, tak jej závidím) inteligentná zabíjačka (fujha- muž je zabíjak, žena zabíjačka, ale to evokuje bravčové hody na dedine).... robí všetko tak premyslene a rafinovane ako cukor, až som z toho nedýchala. A ako som sa k tomuto filmu dostala? Sympatický šéf videopožičovne ma šacol očkom a povedal: Vy nie ste na hlúpu sentimentálnu romantiku, že? Tak toto bude pre vás! A bolo....

To, že som dopozerala tento presladený romantický film, majú na svedomí ženské hormóny, ktoré spôsobujú, že občas musím pozerať niečo stupídne a dojemné zároveň. Inak si toto pominutie mysle neviem vysvetliť.

Dve hviezdičky? Ak sa to niekomu zdá priveľa, tak dobre, nemôžem za to. Maštalír je neuveriteľne sexi. Videla som ho v divadle v Skrotení zlej ženy a najradšej by som bola, keby krotil aj mňa..... Pretože keď ma nebude nik krotiť, budem hviezdičky pridávať!!!

Film vybočuje z radu prvoplánovej romantiky plnej kladných hrdinov, ktorí si po peripétiach s láskou padnú do náručia a ľudia, čo stojíte okolo, zatlieskajte nám! Je skôr plný horkosti života, ktorý občas nevychádza tak, ako človek chce, ideály sa vždy neplnia. Dexter, ktorý je plný rozporov a nevie, čo so svojím životom, je milovaný Emmou možno viac ako si zaslúži. Emme zdvihne sebavedomie paradoxne muž, ktorého neľúbi ako Dextera, ale vďaka nemu napíše svoju knihu. Ich vzťah prechádza etapami pohľadu na svet očami dvadsiatnikov, tridsiatnikov, štyridsiatnikov. V knihe sa píše: Priateľstvo je niekedy menej ako láska. Čo k tomu dodať? Že niekedy to človek pochopí aj za jeden skutočne skvelý deň. :-)

Aj tri hviezdy by stačili, lebo postava Šímu, ktorá bola aj tak mimo najdramatickejších udalostí Lidic, zbytočne na seba púta viac divákovej pozornosti než si zaslúži. Ale štyri za výborne stvárneného veliteľa Vlčeka (skvelý Luknár), ktorý sa z prinútenia stane nemeckým posluhovačom. Nedokáže sa postaviť zlu (takých bolo cez vojnu tisíce), volí nesprávnu cestu, zožiera ho to a sám sa za to aj potrestá. A tiež štyri za to, že sa konečne táto pietná udalosť filmovo spracovala.

Skvelý prípad zanieteného psychiatra, ktorý sa vzhľadom na to, že sa kedysi hystéria liečila masážou pomocou vibrátora, obetoval a angažoval vlastné telo, resp. časť tela na liečbu pacientky! :-)

Mám starého priateľa, ktorý má rakovinou rozožraté hrdlo. Ledva rozpráva, vlastne šepká. Kedysi som na neho hovorila brutálne nahlas, kým mi nepovedal: "Už dávno ti chcem povedať, že ja fakt dobre počujem, len sa mi ťažko rozpráva." A o tom to je.... pohľad na telesne postihnutých nás zvádza k tomu, aby sme s nimi zaobchádzali inak...ako s chudákmi. Tento film bol dokonalou ukážkou toho, že žiť s nimi môže byť parádna jazda životom, niekedy väčšia sranda jak so zdravými vystresovanými bláznami. Ja som sa náramne bavila a miestami plakala.

Dvojka mi pripomenula starý vtip o vojakovi Mrkvičkovi, ktorý sa hlási tenkým hlasom:"Tu!" Veliteľ mu na to: "Vojak, ste na vojne, hláste sa mužnejšie." A vojak Mrkvička zapiští: "Tu, do p*če!" Tak a toto mi prišlo podobné. Svokor na svadbe zhodí Stua, že je taký obyčajný chlap a celý ten pomerne vtipný blázninec sa žiaľ končí tým, že budúcemu svokrovi vysvetľuje, že on nie je obyčajný, pretože to vie poriadne s partiou roztočiť (až tak že sa svadba skoro nekoná a mladý chlapec, budúci lekár prišiel pri tom o prst, bože, to je fakt sranda...) Alan bol v prvom dieli fajn postavička, tu mi prišiel trápny. Ale to je vec názoru.